{"id":29,"date":"2010-12-31T19:34:38","date_gmt":"2010-12-31T19:34:38","guid":{"rendered":"http:\/\/localhost\/kajanova\/?page_id=29"},"modified":"2025-02-06T17:34:47","modified_gmt":"2025-02-06T16:34:47","slug":"my-books","status":"publish","type":"page","link":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/?page_id=29","title":{"rendered":"Moje knihy"},"content":{"rendered":"

Rozhovory s Iljom<\/a>.<\/strong> VSSS, Bratislava 1997, 139 s., ISBN 80-88735-59-9.<\/p>\n

Monografia o slovenskom skladate\u013eovi, Iljovi Zeljenkovi (1932 \u2013 2007), je autentick\u00fdm rozpr\u00e1van\u00edm skladate\u013ea o jeho detstve, \u017eivote, tvorbe, hudbe a umen\u00ed. Ilja Zeljenka je predstavite\u013eom strednej gener\u00e1cie slovensk\u00fdch skladate\u013eov, ktor\u00ed vstupovali do hudobn\u00e9ho \u017eivota v 60. rokoch na poli experiment\u00e1lnej hudby a avantgardy. Jeho prv\u00e9 pokusy o elektroakustick\u00e9 kompoz\u00edcie boli spojen\u00e9 s presadzovan\u00edm modernistickej estetiky Novej hudby a progres\u00edvnych kompozi\u010dn\u00fdch techn\u00edk. Ilja Zeljenka ich rozv\u00edjal v oblasti metrorytmiky, sonoristiky, aleatoriky a racion\u00e1lnej organiz\u00e1cie t\u00f3nu. V 70. rokoch bola jeho hudba zak\u00e1zan\u00e1 kv\u00f4li jeho anga\u017eovaniu sa v politickom dian\u00ed v obdob\u00ed Pra\u017eskej jari 1968 a jeho inklin\u00e1cii k Z\u00e1padnej Novej hudbe. V druhej polovici 80. rokov ho spolo\u010dnos\u0165 znovu objavila a Iljovi Zeljenkovi prinieslo toto obdobie \u00faspe\u0161n\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 a umeleck\u00e9 uznanie.<\/p>\n

\u201eRozhovory s Iljom s\u00fa divadlom jedn\u00e9ho herca \u2013 ale nie bez re\u017eis\u00e9ra! Yvetta Kajanov\u00e1 je re\u017eis\u00e9rka pou\u010den\u00e1, umn\u00e1 a nevtierav\u00e1…\u201c<\/p>\n

J\u00e1n Be\u0148o (Fenom\u00e9n Ilja), In: Slovensk\u00e9 poh\u013eady 1998, ro\u010d. 4+114, \u010d.6, s. 128.<\/em><\/p>\n

Slovn\u00edk slovensk\u00e9ho jazzu<\/a>.<\/strong> Bratislava : NHC 1999. 155 s., ISBN 80-88884-12-8.<\/p>\n

The Book of Slovak Jazz<\/a>.<\/strong> Bratislava : Music Centre, 2000, 93 p., ISBN 80-88884-22-5.<\/p>\n

Dejiny slovensk\u00e9ho jazzu s\u00fa pozoruhodn\u00e9 a h\u00fdria mno\u017estvom v\u00fdznamn\u00fdch udalost\u00ed od roku 1934 a\u017e do roku 1999, kedy bola pr\u00e1ca na tejto monografii ukon\u010den\u00e1. Podmienky pre v\u00fdvoj slovensk\u00e9ho jazzu sa zlep\u0161ovali najm\u00e4 v druhej polovici 20. storo\u010dia. Nov\u00e9 platformy prezent\u00e1cie pre slovensk\u00fdch jazzmenov v podobe festivalov, klubov, spolkov, in\u0161tit\u00faci\u00ed, sa objavili v 80. rokoch, kedy mo\u017eno hovori\u0165 o tom, \u017ee slovensk\u00fd jazz zahr\u0148uje nieko\u013eko gener\u00e1ci\u00ed jazzmenov. Slovn\u00edk slovensk\u00e9ho jazzu a jeho anglick\u00e1 mut\u00e1cia The Book of Slovak Jazz poskytuje nov\u00fd poh\u013ead na jazzov\u00fa sc\u00e9nu tohto obdobia. Pok\u00fdm slovensk\u00e1 verzia kni\u017eky ide viac do h\u013abky z historick\u00e9ho h\u013eadiska, anglick\u00e1 verzia \u0161ir\u0161ie dokumentuje sk\u00f4r aktu\u00e1lny stav jazzu a jazzrocku posledn\u00e9ho obdobia konca 20. storo\u010dia. Obe publik\u00e1cie poukazuj\u00fa na kari\u00e9ru, v\u00fdvoj a hist\u00f3riu tak\u00fdch osobnost\u00ed a skup\u00edn ako napr\u00edklad Ladislav Gerhardt Quartet, Bratislava Hot Serenaders, Adriena Barto\u0161ov\u00e1 and Scat, Peter Breiner, Peter Lipa, Jozef \u201cDodo\u201d \u0160o\u0161oka, Mat\u00fa\u0161 Jakab\u010dic, Juraj Barto\u0161, Mikul\u00e1\u0161 \u0160kuta… V \u00favodnej \u0161t\u00fadii je na\u010drtnut\u00fd historick\u00fd v\u00fdvoj nieko\u013ek\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed slovensk\u00e9ho jazzu na pozad\u00ed spolo\u010densk\u00fdch a politick\u00fdch zmien.<\/p>\n

\u201e…mus\u00edm p\u0159iv\u00edtat, \u017ee vznikla rozs\u00ed\u0159en\u00e1 a aktualizovan\u00e1 podoba mapov\u00e1n\u00ed slovensk\u00e9 sc\u00e9ny. … Slovn\u00edk slovensk\u00e9ho jazzu je kniha, kter\u00e1 \u010desk\u00e9 sc\u00e9n\u011b chyb\u00ed, nepochybuji o tom, \u017ee pr\u00e1ce prov\u011b\u0159\u00ed jej\u00ed pot\u0159ebnost a u\u017e nyn\u00ed je nepostradatelnou pro ka\u017ed\u00e9ho, kdo chce m\u00edt p\u0159ehled o slovensk\u00e9 jazzov\u00e9 sc\u00e9n\u011b.\u201c<\/p>\n

Igor Wasserberger In: Opus musicum \u010d.6\/1999, ro\u010d. 31, s. 51-52.<\/em><\/p>\n

\u201e Yvetta Kajanov\u00e1 na poli jazzovej publicistiky, reflexie i na poli organiza\u010dnom vykonala mnoho z\u00e1slu\u017enej pr\u00e1ce a preto ne\u010dudo, \u017ee pr\u00e1ve ju nach\u00e1dzame ako autorku a jednu zo zostavovate\u013eov publik\u00e1cie… je ve\u013emi prezieravo erudovanou \u0161t\u00fadiou Kajanovej o hist\u00f3rii slovensk\u00e9ho jazzu…\u201c<\/p>\n

Slavom\u00edr Krekovi\u010d, In: Hudobn\u00fd \u017eivot \u010d.7-8\/2000, s. 65.<\/em><\/p>\n

\u201eIt should be noted that the author of The Book of Slovak Jazz, Yvetta Kajanov\u00e1, and those that worked to get it published, were presumably making do with scant money and resources. … Like the underappreciated jazz community they document, they appear to be trying their best.\u201c<\/p>\n

[\u201eJe nutn\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee autorka The Book of Slovak Jazz, Yvetta Kajanov\u00e1, a t\u00ed, ktor\u00ed sa podie\u013eali na publikovan\u00ed, pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho pracovali s obmedzen\u00fdm rozpo\u010dtom. …Ako nedocenen\u00e1 jazzov\u00e1 komunita ukazuj\u00fa, \u017ee urobili v\u0161etko, \u010do bolo v ich sil\u00e1ch.\u201c]<\/p>\n

Matthew J. Reynolds, In: Slovak Spectator, \u010d. 5, ro\u010d. 7, 2001, s. 1-2. <\/em><\/p>\n

Kapitoly o jazze a rocku<\/a>.<\/strong> Bratislava – Ru\u017eomberok : Epos 2003, 62 s., ISBN 80-88977-67-3<\/p>\n

Autorka v pr\u00e1ci sk\u00fama \u0161trukt\u00faru, artikul\u00e1ciu a rytmus v jazze a rocku. V\u00fdznam \u0161trukt\u00fary a artikul\u00e1cie v jednotliv\u00fdch \u0161t\u00fdloch vytv\u00e1ra odli\u0161nosti hudobn\u00e9ho myslenia v modernej popul\u00e1rnej hudbe, jazze a rocku od artifici\u00e1lnej hudby. Pojem \u0161trukt\u00fara je aplikovan\u00fd v hudbe na pr\u00edklade tak\u00fdch komponentov ako element, detail, model, pattern, kon\u0161trukcia a tak\u00fdch vz\u0165ahoch vo\u010di nim ako napr\u00edklad funkcia, s\u00favz\u0165a\u017enos\u0165, podobnos\u0165, pr\u00edbuznos\u0165. Cie\u013eom modernej popul\u00e1rnej hudby nie je rozv\u00edja\u0165 \u0161trukt\u00faru, ale pracova\u0165 s artikul\u00e1ciami, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa pri modifik\u00e1cii hudobn\u00e9ho materi\u00e1lu v rytme, tempe, mel\u00f3dii, t\u00e9mbre po\u010das interpret\u00e1cie priamo na p\u00f3diu. Artikul\u00e1cie s\u00fa r\u00f4zne odch\u00fdlky od obvykl\u00e9ho sp\u00f4sobu hry na hudobnom n\u00e1stroji alebo po\u010das spevu \u2013 glissand\u00e1, vibr\u00e1to, ozdoby, blue notes, rytmick\u00e9 nuansy, tvorba t\u00f3nu, sound; patria k nim aj zvukov\u00e9 efekty ako napr\u00edklad sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba, echo a priestorov\u00e9 modifik\u00e1cie zvuku. Zmeny v artikul\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 m\u00e1 autorka na mysli, s\u00fa prezentovan\u00e9 na pr\u00edkladoch z oblasti jazzu \u2013 Louis Armstrong, Ella Fitzgerald, Miles Davis, ale aj rocku \u2013 Elvis Presley, Jimi Hendrix, Yngwie Malmsteen. Ak sledujeme v\u00fdvoj eur\u00f3pskej artifici\u00e1lnej hudby, je zameran\u00e1 na tvorbu origin\u00e1lnych hudobn\u00fdch \u0161trukt\u00far. Bipol\u00e1rny vz\u0165ah \u0161rukt\u00fara \u2013 artikul\u00e1cia je tu charakterizovan\u00fd sk\u00f4r cez r\u00f4zne fr\u00e1zy, posuny a vz\u00e1jomn\u00e9 vplyvy interpreta\u010dn\u00fdch prakt\u00edk. Modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba naopak zd\u00f4raz\u0148uje v\u00fdraz, em\u00f3ciu a afekt. Eur\u00f3pska hudba je zameran\u00e1 na vy\u0161\u0161ie formy hudobn\u00e9ho myslenia. Predstavitelia modernej popul\u00e1rnej hudby rezignovali na tak\u00fdto typ kreativity a s\u00fastredili sa na afekt v hudbe. Pok\u00fdm estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok je typick\u00fd pre eur\u00f3psku hudbu, modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba zvy\u010dajne vyu\u017e\u00edva \u00fa\u010dinky ext\u00e1zy, hyst\u00e9rie, \u0161oku, syntest\u00e9zie, kinest\u00e9zie a citu obdivu vo\u010di in\u0161trumet\u00e1lnej virtuozite. Autorka sa pok\u00fa\u0161a v z\u00e1vere\u010dn\u00fdch kon\u0161tatovaniach charakterizova\u0165 hudobn\u00e9 myslenie jazzu a rocku. Za typick\u00e9 znaky jazzu a rocku poklad\u00e1 pr\u00e1cu s hotov\u00fdmi sch\u00e9mami, rytmick\u00fdmi patternami, obvykl\u00fdmi \u010dasto a\u017e manieristick\u00fdmi postupmi v mel\u00f3dii, harm\u00f3nii, in\u0161trument\u00e1cii. Repetit\u00edvnos\u0165 t\u00e9my v harmonick\u00fdch sch\u00e9mach jazzu, alebo repetit\u00edvnos\u0165 rytmick\u00fdch patternov smeruje k prevl\u00e1daniu jednoduchosti hudobnej produkcie v \u010dase a priestore. Jednoduchos\u0165 sa prejavuje v redukcii hudobnej \u0161trukt\u00fary a hudobnej formy, zv\u00fdraz\u0148ovaniu artikul\u00e1ci\u00ed, preferencii zvukovosti a tvorby t\u00f3nu, k dominancii soundu, farebnosti in\u0161trument\u00e1cie a dynamizmu \u2013 vn\u00fatorn\u00e9ho drivu hudby pomocou rytmick\u00fdch patternov, motorick\u00fdch rytmov, ale aj \u010fal\u0161\u00edch metrick\u00fdch a \u010dasov\u00fdch zmien. V\u00fdskum jazzu, rocku a pop music sa tak pres\u00fava najm\u00e4 do oblasti kreovania rytmu a rytmick\u00fdch patternov.<\/p>\n

Postmoderna v hudbe. Minimal, rock, pop, jazz<\/a>.<\/strong> Bratislava : VUK 2010, 200 s., ISBN 978-80-223-2802-9.<\/p>\n

Jazzov\u00e1 estetika m\u00f4\u017ee by\u0165 ozna\u010dovan\u00e1 ako modernistick\u00e1 a postmodernistick\u00e1. Rockov\u00e1 hudba m\u00e1 prevl\u00e1daj\u00face postmodernistick\u00e9 \u010drty, modernistick\u00e9 znaky sa objavuj\u00fa zriedkavej\u0161ie, najm\u00e4 pokia\u013e ide o dominanciu racionality v \u0161trukt\u00fare. Napriek tomu v\u0161ak mo\u017eno vystopova\u0165 v hudobnom myslen\u00ed jazzov\u00fdch a rockov\u00fdch hudobn\u00edkov v jednotliv\u00fdch \u0161t\u00fdloch znaky oboch typov estet\u00edk. K estetike postmoderny patria dekontextualiz\u00e1cia, pluralizmus \u0161t\u00fdlov, strata entity a centra, pou\u017eitie cit\u00e1tov, al\u00fazie, ir\u00f3nie, par\u00f3die, kol\u00e1\u017ee, mont\u00e1\u017ee, apropri\u00e1cie… Autorka analyzuje hist\u00f3riu jazzu a rocku, ukazuje, ako hudobn\u00edci vyu\u017e\u00edvaj\u00fa modernistick\u00e9 a postmodernistick\u00e9 prvky v ich tvorbe. Muzikol\u00f3gia obvykle rie\u0161ila probl\u00e9m vz\u0165ahu \u201evysok\u00e9ho\u201c a \u201en\u00edzkeho\u201c vyh\u013ead\u00e1van\u00edm soci\u00e1lnych funkci\u00ed hudby, h\u013eadan\u00edm estetick\u00fdch hodn\u00f4t v kateg\u00f3ri\u00e1ch artifici\u00e1lnej a nonartifici\u00e1lnej hudby. V r\u00f4znych historick\u00fdch obdobiach, odli\u0161n\u00fdch \u010dastiach sveta nadob\u00fadaj\u00fa ozna\u010denia \u201evysok\u00e9\u201c a \u201e n\u00edzke\u201c umenie celkom odli\u0161n\u00e9 druhy a \u017e\u00e1nre hudby. V s\u00fa\u010dasnosti je hudba diferencovan\u00e1 do takej miery, \u017ee je \u0165a\u017ek\u00e9 definit\u00edvne ur\u010di\u0165, ktor\u00e9 druhy hudby predstavuj\u00fa \u201en\u00edzke\u201c a ktor\u00e9 \u201evysok\u00e9\u201c umenie. Autorka tejto knihy poukazuje na postmodernistick\u00e9 \u010drty hudby na pr\u00edkladoch tak\u00fdch jazzov\u00fdch a rockov\u00fdch hudobn\u00edkov ako Wynton Marsalis, Kurt Elling, Diana Krall, Wayne Shorter, Lester Bowie, Yngwie Malmsteen, Diamanda Gal\u00e1s, Dead Kennedys… Pok\u00fa\u0161a sa vystopova\u0165 za\u010diatky postmodernistickej estetiky v jazze a v rocku vo v\u0161eobecnosti, sna\u017e\u00ed sa pop\u00edsa\u0165 postmodernistick\u00fa estetiku v americkej minimal music. Poukazuje na postmodernizmus v slovenskej pop music, jazze a rocku. Mlad\u00e1 gener\u00e1cia slovensk\u00fdch skladate\u013eov pestovala nov\u00e9 postmodernistick\u00e9 smery v ich tvorbe so zameriavan\u00edm sa na minimal music, nov\u00fa jednoduchos\u0165, retro-\u0161t\u00fdly, happeningy, ale aj na experimenty v live electronic, na avantgardn\u00e9 a experiment\u00e1lne prvky za\u010diatkom 80. rokov 20. storo\u010dia. Autorka analyzuje hudobn\u00fa re\u010d tak\u00fdch skladate\u013eov ako Martin Burlas, Daniel Matej, Marek Pia\u010dek, Peter Zagar, Peter Martin\u010dek, Alexander Mihali\u010d, Robert Rudolf.<\/p>\n

\u201c…je nutn\u00e9 konstatovat, \u017ee sama publikace Yvetty Kajanov\u00e9 je sv\u00fdm sp\u016fsobem postmodern\u00ed. Sna\u017e\u00ed se reflektovat pluralitu \u017e\u00e1nr\u016f, p\u0159\u00edstup\u016f I hodnot, kter\u00e9 zm\u00edtaj\u00ed neklidnou oblast\u00ed modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby. \u00dakol, kter\u00fd p\u0159edstavuje tato publikace je velice nesnadn\u00fd u\u017e jen proto, \u017ee hranice takov\u00e9ho t\u00e9matu jsou velmi nez\u0159eteln\u00e9.\u201d<\/p>\n

Martin Fla\u0161ar, in: Opus musicum (Brno, \u010cesk\u00e1 republika), \u010d. 5, 2010, ro\u010d. 42, s. 104.<\/em><\/p>\n

Gospel Music na Slovensku<\/a>.<\/strong> Bratislava : CoolArt \u2013 Lux 2009, 256 s., 18 fotografi\u00ed, 86 notov\u00fdch pr\u00edkladov, ISBN: 978-80-969080-4-2.<\/p>\n

Duchovn\u00e1 hudba prezentuje hudobn\u00fa kult\u00faru od po\u010diatkov v\u00fdvoja gregori\u00e1nskeho a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti. Gospel music je jej nov\u00fdm \u017e\u00e1nrom v 20. a 21. storo\u010d\u00ed. V priebehu st\u00e1ro\u010d\u00ed spolu s\u00faperili sakr\u00e1lne a prof\u00e1nne prejavy v hudbe, n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 a svetsk\u00e9 mot\u00edvy sa mie\u0161ali v hudobn\u00fdch kompoz\u00edci\u00e1ch, ale aj interpret\u00e1cii. Pok\u00fdm niektor\u00e9 prvky m\u00f4\u017eu v koncertnej hudbe p\u00f4sobi\u0165 sakr\u00e1lne, naopak, v liturgickej hudbe, ovplyvnenej popul\u00e1rnou hudbou, m\u00f4\u017eu by\u0165 vn\u00edman\u00e9 ako znesv\u00e4cuj\u00face pre rytmick\u00fd a tane\u010dn\u00fd charakter. V gospel music prebiehali r\u00f4zne zmeny v priebehu hist\u00f3rie, menil sa \u017e\u00e1ner, ale aj obsahov\u00e9 i v\u00fdznamov\u00e9 konot\u00e1ty. \u017d\u00e1ner \u201egospel music\u201c je v s\u00fa\u010dasnosti naplnen\u00fd nov\u00fdmi \u0161t\u00fdlov\u00fdmi podskupinami. Z\u00e1kladn\u00e9 znaky s\u00fa kon\u0161tantn\u00e9 \u2013 duchovn\u00e9 posolstvo a jazyk mlad\u00fdch \u013eud\u00ed (texty, hovorov\u00fd \u0161t\u00fdl), aktu\u00e1lne m\u00f3dne a modern\u00e9 hudobno v\u00fdrazov\u00e9 prostriedky (rytmus, improviz\u00e1cia a tvorba t\u00f3nu). Gospel music m\u00e1 svoje subkateg\u00f3rie. Pod s\u00fa\u010dasnou kres\u0165anskou hudbou rozumieme koncertn\u00fa produkciu gospelov\u00fdch skup\u00edn, v s\u00favislosti s ktorou sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa pojmy sacropop a gospel music. Pod Novou duchovnou pies\u0148ou rozumieme tvorbu piesn\u00ed pre liturgick\u00fa potrebu v r\u00e1mci bohoslu\u017eieb, teda smerovanie k hudobn\u00e9mu dielu a tvorbe reperto\u00e1ru. V knihe Gospel music na Slovensku autorka hovor\u00ed o \u201cchv\u00e1lach\u201d \u2013 praise and worship na Slovensku a v strednej Eur\u00f3pe, porovn\u00e1va gregori\u00e1nsky chor\u00e1l so spevmi \u201cchv\u00e1l\u201d a spevmi z Taiz\u00e9, analyzuje s\u00fa\u010dasn\u00fa podobu kres\u0165anskej hudby, spom\u00edna vplyv spolo\u010dnosti na tvorbu gospel music. Averzia vo\u010di gospel music je \u010dasto sp\u00f4soben\u00e1 brut\u00e1lnou autoritou, ktor\u00e1 nere\u0161pektuje slobodu osobn\u00e9ho rozhodovania jednotlivca, popieranie ak\u00fdchko\u013evek spiritu\u00e1lnych hodn\u00f4t je \u010dasto jej sprievodn\u00fdm javom.<\/p>\n

\u201cThe reflections and synthetic conclusions of the theme gospel music and its implementations in European spiritual music as well as original authentic production are indicative of Kajanov\u00e1\u00b4s high degree of expertise in her study of this musical and cultural trend. \u2026 In sum, this book is a valuable contribution to the field, integrating the historical, sociological and aesthetic parameters of Contemporary Christian Music.\u201d<\/p>\n

[\u201eReflexia a syntetick\u00e9 z\u00e1very t\u00e9my gospel music a jej implement\u00e1cia do eur\u00f3pskej duchovnej hudby, rovnako ako autentick\u00e1 tvorba sved\u010dia o vysokej odbornosti Yvetty Kajanovej a v jej \u0161t\u00fadiu hudobn\u00fdch a kult\u00farnych trendov. \u2026 Uzatv\u00e1raj\u00fac, t\u00e1to kniha je hodnotn\u00fdm pr\u00edspevkom do oblasti integrovan\u00fdch historick\u00fdch, sociologick\u00fdch a estetick\u00fdch aspektov s\u00fa\u010dasnej kres\u0165anskej hudby.\u201c]<\/p>\n

Rastislav Podpera, in: Jazz Research News (Graz, Rak\u00fasko), \u010d. 34, 2010, s. 1651.<\/em><\/p>\n

K dejin\u00e1m jazzu<\/a>.<\/strong> Bratislava : CoolArt 2010, 112 s., ISBN: 978-80-969080-5-9.<\/p>\n

Kniha dokumentuje v\u00fdvoj jazzov\u00fdch \u0161t\u00fdlov od charakteristick\u00fdch prejavov v africkej \u013eudovej hudbe, afro-americkej \u013eudovej hudbe, ragtime, new orle\u00e1nskom a chicagskom jazze, swingu, bebope, cool jazze, west coast jazze, progressive jazze, hard bope, soul jazze, free jazze, jazzrockovom obdob\u00ed v rokoch 1966 \u2013 1983, vo fusion music v rokoch 1983 \u2013 1991, v postbope a v poly\u0161t\u00fdlovom pr\u00edstupe v rokoch 1983 \u2013 1991, v popjazze, acid jazze a nujazze po roku 1991. Autorka podrobne analyzuje v\u00fdvoj rytmick\u00fdch patternov v jednotliv\u00fdch \u0161t\u00fdloch na viac ako 150 notov\u00fdch pr\u00edkladoch tak\u00fdch osobnost\u00ed ako Scott Joplin, Buddy Bolden, King Oliver, James Johnson, Jelly Roll Morton, Original Dixieland Jazz Band, Louis Armstrong, Bix Beiderbecke, Sidney Bechet, Bessie Smith, Fletcher Henderson, Count Basie, Duke Ellington, Ella Fitzgerald, Woody Herman, Benny Goodman, Charlie Barnet, Leroy Holmes, Buddy Rich, Harry James, Lionel Hampton, Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Thelonius Monk, Miles Davis, Modern Jazz Quartet, Stan Getz, Dave Brubeck Quartet, Chico Hamilton Quintet, Jimmy Giuffre Trio Stan Kenton, John Coltrane, Sonny Rollins, Freddie Hubbard, Art Farmer, Benny Golson, Donald Byrd, Charlie Mingus, Ray Charles, Ornette Coleman, Cecil Taylor, Archie Shepp, Eric Dolphy, Family of Percussion and Archie Shepp, Don Cherry, Weather Report, Chick Corea, Billy Cobham, Oregon, Michael Brecker, Oregon, Spyro Gyra, Herbie Hancock, John Abercrombie, Steps Ahead, Flora Purim and Airto Moreira, Keith Jarrett, Wynton Marsalis, Randy Brecker… Hovor\u00ed o r\u00f4znych typoch improviz\u00e1cie v jazze vo vz\u0165ahu ka aran\u017em\u00e1nu a kompoz\u00edcie.<\/p>\n

K dejin\u00e1m rocku<\/a>.<\/strong> Bratislava : CoolArt 2010, 128 s., ISBN: 978-80-969080-6-6.<\/p>\n

Monografia m\u00e1 rovnak\u00fa koncepciu ako kniha K dejin\u00e1m jazzu a predstavuje tak vhodn\u00fa kompar\u00e1ciu s dejinami jazzu. Obe tvoria zauj\u00edmav\u00fd a ucelen\u00fd pr\u00edspevok k dejin\u00e1m jazzu a rocku, pre \u0161tudentov je to ide\u00e1lny kompletn\u00fd set pre z\u00edskavanie poznatkov. K dejin\u00e1m rocku poukazuje na v\u00fdvoj rockovej hudby od rock and rollu, cez prv\u00e9 obdobie hard rocku v rokoch 1960 \u2013 1967, druh\u00e9 obdobie hard rocku v rokoch 1967 \u2013 1979, experiment\u00e1lny \u2013 alternat\u00edvny rock, progres\u00edvny rock, elektronick\u00fd rock, punk rock, nov\u00fa vlnu, heavy metal, hard core, speed metal, thrash metal, death metal, black metal, grind core, poly\u0161t\u00fdlovos\u0165 in\u0161trument\u00e1lneho rocku. Zmeny a n\u00e1stupy nov\u00fdch \u0161t\u00fdlov s\u00fa prezentovan\u00e9 prostredn\u00edctvom rytmick\u00fdch patternov a ich anl\u00fdz na pr\u00edklade tak\u00fdch osobnost\u00ed a skup\u00edn ako napr\u00edklad Bill Haley and Comets, Chuck Berry, Jerry Lee Lewis, Johnny Hallyday, Beatles, Yardbirds, Eric Clapton, John Mayall, Rolling Stones, Kinks, Animals, Alice Cooper, Velvet Underground, Frank Zappa, Led Zeppelin, Deep Purple, Who, art rock – Pink Floyd, Yes, Emerson, Lake and Palmer, Queen, Jean Michel Jarr\u00e9, Jon Anderson and Vangelis, Kraftwerk, Sex Pistols, Ramones, Slaughter and the Dogs, Buzzcocks, The Unwanted, The Damned, Elvis Costello, Talking Heads, Blondie, Nick Cave, The Mission, Sisters of Mercy, The Cure, Diamanda Gal\u00e1s, Dead Can Dance, Lacrimosa, Sade, Enya, Steve Vai, Joe Satriani, Black Sabath, Metallica, Iron Maden, AC\/DC, Dead Kennedys, Sonic Youth, Exploited, Ramones, Beastie Boys, Body Count, Sonic Youth, Exploited, Dead Kennedys, Napalm Death, Ramones, Metalicca, Napalm Death, U2… Z\u00e1vere\u010dn\u00e1 kapitola poukazuje na r\u00f4zne typy improviz\u00e1cie, pou\u017e\u00edvan\u00e9 v rockovej hudbe v jednotliv\u00fdch \u0161t\u00fdloch.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Rozhovory s Iljom. VSSS, Bratislava 1997, 139 s., ISBN 80-88735-59-9. Monografia o slovenskom skladate\u013eovi, Iljovi Zeljenkovi (1932 \u2013 2007), je … More Moje knihy<\/span> →<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":50,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"class_list":["post-29","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/29","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=29"}],"version-history":[{"count":77,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/29\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":472,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/29\/revisions\/472"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=29"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}