2<\/sup> Vz\u00e1jomn\u00fa kompar\u00e1ciu jednotliv\u00fdch v\u00fdvojov\u00fdch obdob\u00ed sme uskuto\u010dnili na pr\u00edkladoch z\u00a0hudby 20. storo\u010dia, osobitne slovenskej hudby, preto\u017ee v\u00a0tejto etape hudobn\u00e9ho v\u00fdvoja koexistuj\u00fa tieto dva okruhy popri sebe a\u00a0javia sa ako osobitn\u00e9 diferencovan\u00e9 celky, v\u00a0ist\u00fdch momentoch dokonca ako proti sebe stojace syst\u00e9my. V\u00a0niektor\u00fdch obdobiach doch\u00e1dzalo skuto\u010dne k uvedomel\u00fdm vz\u00e1jomn\u00fdm vplyvom skladate\u013eskej tvorby a modernej popul\u00e1rnej hudby i jazzu. Ukazuje sa, \u017ee to bolo v\u00a0za\u010diatkoch 20. storo\u010dia a najm\u00e4 v\u00a0obdob\u00ed, ktor\u00e9 by sme mohli ozna\u010di\u0165 z\u00a0h\u013eadiska pou\u017eitia v\u00fdrazov\u00fdch a estetick\u00fdch prostriedkov za postmodernistick\u00e9. K neuvedomel\u00e9mu vytv\u00e1raniu rovnak\u00fdch axiologick\u00fdch prvkov doch\u00e1dzalo v\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facich obdobiach.<\/p>\nV\u00a0tejto anal\u00fdze vych\u00e1dzame zo vz\u00e1jomnej kompar\u00e1cie \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00fdch okruhov artifici\u00e1lnej a nonartifici\u00e1lnej hudby. Oba hudobn\u00e9 okruhy inklinuj\u00fa k\u00a0ur\u010dit\u00fdm znakom, ktor\u00e9 s\u00fa typick\u00e9 pre \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00e9 prejavy jedn\u00e9ho alebo druh\u00e9ho polaritn\u00e9ho syst\u00e9mu. V ich vn\u00fatri sa m\u00f4\u017eu vytv\u00e1ra\u0165 prejavy, neguj\u00face t\u00fato typick\u00fa tendenciu, pri\u010dom si prepo\u017ei\u010diavaj\u00fa axiologick\u00e9 prvky druh\u00e9ho \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00e9ho okruhu. Aj ke\u010f sa tak deje, neprekra\u010duj\u00fa hranice svojho \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00e9ho okruhu.<\/p>\n
1. a. Artifici\u00e1lna hudba: Hudobn\u00e1 forma \u2013 bohatos\u0165, diferencovanos\u0165, r\u00f4znorodos\u0165, origin\u00e1lnos\u0165, prepracovanos\u0165<\/p>\n
1. b. Nonartifici\u00e1lna hudba: Hudobn\u00e1 forma \u2013 jednoduchos\u0165, sch\u00e9matickos\u0165<\/p>\n
V\u0161eobecne pre eur\u00f3psku hudbu je pr\u00edzna\u010dn\u00fd d\u00f4raz na hudobn\u00fa formu. Bohatstvo eur\u00f3pskej hudby je ukryt\u00e9 v\u00a0jej r\u00f4znorod\u00fdch tektonick\u00fdch rie\u0161eniach v\u00a0historickom v\u00fdvoji. Pre modern\u00fa popul\u00e1rnu hudbu a jazz je typick\u00e9 zjednodu\u0161enie hudobnej formy, ktor\u00e9 sa v\u00e4\u010d\u0161inou ohrani\u010duje na mal\u00e9 pies\u0148ov\u00e9 formy. Pri ich preveden\u00ed sa stret\u00e1vame s\u00a0praxou t\u00e9ma – improviz\u00e1cia v\u00a0r\u00e1mci harmonickej sch\u00e9my – opakovanie t\u00e9my. V\u00a0okruhu slovenskej skladate\u013eskej tvorby doch\u00e1dza k\u00a0zjednodu\u0161eniu hudobnej formy najm\u00e4 v\u00a0dielach postmodernistickej gener\u00e1cie – M. Burlas (Ko\u013eajnice bez vlakov, 1984), D. Matej (Good Night, My Sweet Dreams! 1989), M. Pia\u010dek (Dancing Penguin for vibraphone and piano, 1992). Tento axiologick\u00fd prvok sa objavuje aj v\u00a0star\u0161\u00edch dielach, ktor\u00e9 mo\u017eno do istej miery pova\u017eova\u0165 za predchodcov postmodernistick\u00fdch kompoz\u00edci\u00ed – napr\u00edklad J. Malovec (Kryptogram I pre basklarinet, klav\u00edr a bicie n\u00e1stroje, 1965).<\/p>\n
Vo svetovej tvorbe k\u00a0zjednodu\u0161eniu hudobnej formy patria skladby z oblasti minimal music (Steve Reich, Phil Glass), diela Johna Cagea, Giacinto Scelsiho …<\/p>\n
Na druhej strane v\u00a0slovenskom jazze a jazzrockovej hudbe nach\u00e1dzame kompoz\u00edcie so zv\u00fdraznen\u00fdm podielom hudobnej formy. Naj\u010dastej\u0161ie sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa suitov\u00e9 formov\u00e9 \u00fatvary v\u00a0skladb\u00e1ch tak\u00fdch hudobn\u00edkov ako M. Varga, D. Urs\u00edny, skupina Ferm\u00e1ta, ktor\u00e9 zaznamenali \u00faspechy najm\u00e4 v 70. rokoch v\u00a0oblasti jazzrocku. V 90. rokoch vo forme suity pod\u013ea vzoru D. Ellingtona pracuje M. Jakab\u010dic so svoj\u00edm Tentetom. V\u00a0priebehu v\u00fdvoja doch\u00e1dza k\u00a0vytvoreniu osobit\u00e9ho hudobn\u00e9ho druhu, novej pies\u0148ovej formy – ako napr\u00edklad jazzov\u00fd \u0161ans\u00f3n (jazzov\u00e9 piesne s\u00a0osobit\u00fdm zd\u00f4raz\u0148ovan\u00edm textu a priberan\u00edm znakov, typick\u00fdch pre \u0161ans\u00f3n), ku ktor\u00e9mu sa v\u00a0priebehu obdobia dopracoval Peter Lipa. Markantn\u00fdm pr\u00edkladom prepracovania hudobnej formy, vyu\u017eitia klasick\u00fdch foriem eur\u00f3pskej hudby (concerto grosso, vari\u00e1cie, son\u00e1tov\u00e1 forma, suita) v\u00a0oblasti symfonick\u00e9ho jazzu v\u00a0slovenskej hudbe je klavirista a skladate\u013e Peter Breiner. V\u00a0hist\u00f3rii rocku reprezentuj\u00fa priklonenie sa k\u00a0zlo\u017eitej\u0161ej hudobnej forme najm\u00e4 art rockov\u00e9 skupiny (skladby Emerson-Lake and Palmer, Pink Floyd), v\u00a0oblasti jazzu s\u00fa to suity Duke Ellingtona, west coast jazz, symfonick\u00fd jazz (Kvarteto Dave Brubecka, orchester Stan Kentona)…<\/p>\n
2. a. Artifici\u00e1lna hudba: \u0160trukt\u00fara – opusovos\u0165 \u2013 originalita<\/p>\n
2. b. Nonartifici\u00e1lna hudba: \u0160trukt\u00fara \u2013 varianty (improviz\u00e1cia, cover version) \u2013 spontaneita, hudba ako komunika\u010dn\u00e9 umenie (cit\u00e1t od amer. skladate\u013ea)<\/p>\n
Bipolaritn\u00fd vz\u0165ah \u0161trukt\u00fara – artikul\u00e1cia3<\/sup> sa uplat\u0148uje v\u00a0eur\u00f3pskej hudbe a modernej popul\u00e1rnej hudbe i jazze. (Fuka\u010d, 1983 Krit\u00e9rium originality sa v\u00a0eur\u00f3pskej hudbe ch\u00e1pe ako vytv\u00e1ranie origin\u00e1lnej hudobnej \u0161trukt\u00fary, ktor\u00e1 smeruje k\u00a0zd\u00f4raz\u0148ovaniu opusovosti diela. Z\u00a0toho vypl\u00fdva, \u017ee aj prevl\u00e1daj\u00facou tendenciou v\u00a0slovenskej kompozi\u010dnej tvorbe je h\u013eadanie origin\u00e1lnych hudobn\u00fdch \u0161trukt\u00far. Pre modern\u00fa popul\u00e1rnu hudbu a jazz je typick\u00fd zoslaben\u00fd v\u00fdznam kompozi\u010dnej jedine\u010dnosti diela (\u201cWerkcharakter\u201d). V\u00a0praxi sa uplat\u0148uje improviz\u00e1cia, ktor\u00e1 pre hudobn\u00edkov z\u00a0oblasti jazzu znamen\u00e1, \u017ee neexistuje jedin\u00e1 mo\u017en\u00e1 realiz\u00e1cia diela, ale naopak, \u201eskladba\u201c a\u00a0jej \u201e\u0161trukt\u00fara\u201c je roztr\u00fasen\u00e1 v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch mo\u017en\u00fdch improviza\u010dn\u00fdch predvedeniach. V\u00a0\u010fal\u0161\u00edch nejazzov\u00fdch okruhoch (rock, pop music, folk music, country and western, \u0161ans\u00f3n) sa uplat\u0148uje prax tzv. cover version, kde \u0161trukt\u00fara je rozdroben\u00e1 vo viacer\u00fdch verzi\u00e1ch jednej skladby, predvedenej r\u00f4znymi interpretmi s\u00a0r\u00f4znymi aran\u017e\u00e9rskymi zmenami (v oblasti rytmu, tempa, in\u0161trument\u00e1cie a\u00a0pod.). D\u00f4vod pre\u010do si nonartifici\u00e1lna hudba ponech\u00e1va vytv\u00e1ranie variantov ako jeden zo z\u00e1kladn\u00fdch znakov vo svojom okruhu je prim\u00e1rne zd\u00f4raz\u0148ovanie spontaneity a\u00a0komunik\u00e1cie, ktor\u00e9 s\u00fa podstatnej\u0161ie, ne\u017e vytv\u00e1ranie origin\u00e1lnych \u0161trukt\u00far. Ka\u017ed\u00fd typ hudby v\u0161ak potrebuje by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou komunikat\u00edvneho syst\u00e9mu, ot\u00e1zka je, do akej miery t\u00fato potrebu zd\u00f4raz\u0148uje. Habermas hovor\u00ed, \u017ee umenie, teda i\u00a0hudba s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou \u201ekomunikat\u00edvnej akcie, ktorej sc\u00e9na je \u0161iroko kon\u0161truovan\u00e1\u201c. \u201cPod\u013ea akcie a jej\u00a0p\u00f4vodnej sc\u00e9ny, akcia, ktor\u00e1 je vo svojej podstate komunikat\u00edvna, kult\u00fara sa st\u00e1va re\u00e1lnou a\u00a0je aktu\u00e1lne vytvoren\u00e1.\u201c (Habermas, 1995)Na t\u00fato hodnotu hudby ako umenia sa odvol\u00e1va aj John Rahn. (Rahn, 1991, s. 14)<\/p>\nV\u00a0slovenskej modernej popul\u00e1rnej hudbe a jazze sa d\u00f4raz na hudobn\u00fa \u0161trukt\u00faru objavuje v 90. rokoch u hudobn\u00edkov – Gabriela Jon\u00e1\u0161a, Mat\u00fa\u0161a Jakab\u010dica, Mikul\u00e1\u0161a \u0160kutu a Andreja \u0160ebana. Klavirista Gabriel Jon\u00e1\u0161 sa plynul\u00fdm v\u00fdvojov\u00fdm procesom sna\u017e\u00ed dospie\u0165 k\u00a0typu improviz\u00e1cie, v\u00a0ktorej po\u010das vzniku priamo na p\u00f3diu objavuje hudobn\u00e9 \u0161trukt\u00fary a logick\u00e9 vz\u0165ahy medzi nimi. Jeho improviz\u00e1cie s\u00fa \u010dasto preru\u0161ovan\u00e9 pauzami, kedy c\u00edti\u0165, \u017ee klavirista prem\u00fd\u0161\u013ea, ako \u010falej.6<\/sup> O proporcion\u00e1lnu vyrovnanos\u0165 nakomponovan\u00fdch a improviza\u010dn\u00fdch \u010dast\u00ed sa sna\u017e\u00ed Mat\u00fa\u0161 Jakab\u010dic (v skladb\u00e1ch pre svoje Tenteto). V\u00a0komponovan\u00fdch pas\u00e1\u017each m\u00e1 hudobn\u00e1 \u0161trukt\u00fara svoje v\u00fdznamn\u00e9 miesto. K\u00a0podobnej tendencii ako Mat\u00fa\u0161 Jakab\u010dic a Gabriel Jon\u00e1\u0161 sa \u010diasto\u010dne dopracoval aj klavirista Mikul\u00e1\u0161 \u0160kuta (CD The Quartet – Alice in Jazzland).<\/p>\n3. a. Artifici\u00e1lna hudba: Artikul\u00e1cia \u2013 interpret\u00e1cia \u2013 sch\u00e9matickos\u0165 a\u00a0kli\u0161\u00e9 v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0dobov\u00fdm estetick\u00fdm ide\u00e1lom a\u00a0v\u00e4zbou k\u00a0opusovosti<\/p>\n
3. b. Nonartifici\u00e1lna hudba: Artikul\u00e1cia \u2013 interpret\u00e1cia – origin\u00e1lna tvorba t\u00f3nu, bohatos\u0165, r\u00f4znorodos\u0165 soundu, artikula\u010dn\u00fdch prakt\u00edk, vznikaj\u00facich po\u010das interpret\u00e1cie, kult n\u00e1strojovej virtuozity<\/p>\n
Bipolaritn\u00fd vz\u0165ah \u0161trukt\u00fara \u2013 artikul\u00e1cia znamen\u00e1 pre okruh nonartifici\u00e1lnej hudby preferovanie artikula\u010dn\u00fdch prakt\u00edk, vych\u00e1dzaj\u00facich z\u00a0interpret\u00e1cie. K\u00a0nim patria origin\u00e1lna tvorba t\u00f3nu po\u010das interpret\u00e1cie v\u00a0\u010dase a priestore, v\u00a0niektor\u00fdch prejavoch kult n\u00e1strojovej virtuozity, zd\u00f4raz\u0148ovanie celkov\u00e9ho soundu, osobitej in\u0161trument\u00e1cie na \u00fakor hudobnej \u0161trukt\u00fary4<\/sup>. Napriek tomu sa v\u00a0ist\u00fdch obdobiach v slovenskej kompozi\u010dnej tvorbe vyskytuj\u00fa aj axiologick\u00e9 prvky charakteristick\u00e9 pre \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00fd okruh modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu. Napr\u00edklad kult n\u00e1strojovej virtuozity5<\/sup> sa e\u0161te objavuje v\u00a0tvorbe klasikov slovenskej hudby 20. storo\u010dia – E. Sucho\u0148, J. Cikker, D. Kardo\u0161… Tento axiologick\u00fd prvok, vyskytuj\u00faci sa v\u00a0okruhu modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu, je v\u00a0tvorbe t\u00fdchto skladate\u013eov sk\u00f4r pozostatkom romantick\u00e9ho p\u00e1tosu 19. storo\u010dia. Origin\u00e1lna tvorba t\u00f3nu, zd\u00f4raz\u0148ovanie celkov\u00e9ho soundu, artikula\u010dn\u00fdch prakt\u00edk, vznikaj\u00facich po\u010das interpret\u00e1cie, sa odr\u00e1\u017ea v slovenskej\u00a0hudbe strednej skladate\u013eskej gener\u00e1cie – I. Zeljenka (Hry pre 13 spev\u00e1kov a bicie n\u00e1stroje, 1968), T. Salva (vok\u00e1lne diela), J. Bene\u0161 (Cis\u00e1rove nov\u00e9 \u0161aty, 1966, Sonata per violoncello, 1985), ale aj mlad\u0161ej gener\u00e1cie – M. Pia\u010deka (Priviate vetrom, 1990, Venovan\u00e9 s\u00fa\u010dasn\u00edkom – duo pre flautu a mal\u00fd bubon, 1992). H\u013eadanie nov\u00fdch netradi\u010dn\u00fdch n\u00e1strojov\u00fdch obsaden\u00ed, bolo typick\u00e9 najm\u00e4 pre slovensk\u00fa kompozi\u010dn\u00fa tvorbu 60. rokov, \u010do s\u00faviselo s\u00a0celkov\u00fdm o\u010daren\u00edm novou zvukovos\u0165ou a\u00a0nov\u00fdm trendom, reprezentovan\u00fdm v sonorizme. Tieto tendencie vych\u00e1dzali z\u00a0celkov\u00e9ho v\u00fdvoja v\u00a0z\u00e1padoeur\u00f3pskej novej hudbe a presadzovan\u00edm nov\u00fdch kompozi\u010dn\u00fdch techn\u00edk. (Vo svetovej tvorbe ide najm\u00e4 o predstavite\u013eov sonorizmu, aleatoriky a\u00a0hudobn\u00e9ho divadla.) To zasiahlo cel\u00fa stredn\u00fa skladate\u013ask\u00fa gener\u00e1ciu (I. Zeljenka, J. Malovec, I. Hru\u0161ovsk\u00fd, I. Par\u00edk, J. Sixta, R. Berger, M. B\u00e1zlik…), \u010do znamenalo pou\u017e\u00edvanie nov\u00fdch netradi\u010dn\u00fdch in\u0161trumentov (saxof\u00f3n, basklarinet, bicie n\u00e1stroje) a h\u013eadanie nov\u00fdch n\u00e1strojov\u00fdch zoskupen\u00ed.<\/p>\n4. a. Artifici\u00e1lna hudba: Profesionalita \u2013 (primitivizmus sa neakceptuje, v\u00fdlu\u010dne jednoduch\u00e9 rie\u0161enie) ovl\u00e1danie remesla, re\u0161pektovanie pravidiel, princ\u00edpov, z\u00e1konitost\u00ed, smerovanie k\u00a0vylep\u0161ovaniu, zdokona\u013eovaniu ku komplikovanosti a\u017e abstrakcii<\/p>\n
4. b. Nonartifici\u00e1lna hudba: Profesionalita – primitivizmus \u2013 zl\u00e9, nespr\u00e1vne kompozi\u010dn\u00e9 rie\u0161enia, remeseln\u00e9 chyby \u2013 poru\u0161ovanie pravidiel, princ\u00edpov a\u00a0z\u00e1konitost\u00ed hudby kv\u00f4li neznalosti<\/p>\n
Ovl\u00e1danie remesla, ako krit\u00e9rium profesionality v\u00a0eur\u00f3pskej hudbe, znamen\u00e1 spr\u00e1vne nar\u00e1banie s\u00a0kompozi\u010dno – technick\u00fdmi prostriedkami, v\u00fdber a logick\u00e9, pod\u013ea pravidiel funguj\u00face rie\u0161enie vz\u0165ahov medzi hudobn\u00fdmi prvkami. V\u00a0tomto zmysle sa v eur\u00f3pskej hudbe nevyskytuje primitivizmus. M\u00f4\u017eu sa objavi\u0165 jednoduch\u00e9 rie\u0161enia, nikdy v\u0161ak nefiguruj\u00fa ako primit\u00edvne a\u00a0nelogick\u00e9, preto\u017ee musia ma\u0165 v\u00a0sebe dispoz\u00edcie, predpoklady ku zdokona\u013eovaniu a abstrakcii. V\u00a0okruhu modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu sa pod ovl\u00e1dan\u00edm remesla rozumie dobr\u00e9, spr\u00e1vne, remeseln\u00e9 nar\u00e1banie s\u00a0\u017e\u00e1nrovo – \u0161t\u00fdlov\u00fdmi v\u00fdrazov\u00fdmi prostriedkami. Pri kompozi\u010dno – technickej pr\u00e1ci, h\u013eadan\u00ed usporiadania hudobn\u00e9ho materi\u00e1lu, (rozvrhnutie mel\u00f3die, harmonick\u00e9 vz\u0165ahy, metrorytmick\u00e9 rie\u0161enie…) sa akceptuje aj hudobn\u00fd primitivizmus7<\/sup>, ak hudobn\u00edci tento nedostatok dok\u00e1\u017eu prekry\u0165 svoj\u00edm image, alebo exponovan\u00fdm v\u00fdrazom. Ak sa prekro\u010dia hranice od primitivizmu, cez jednoduchos\u0165 a\u017e k profesionalite (dokonca sa hudba pribl\u00ed\u017ei k\u00a0abstrakcii), nast\u00e1va vznik nov\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, alebo dokonca \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00e9ho okruhu, ktor\u00fd je jednoduch\u0161\u00ed. Ke\u010f v\u00fdvoj hist\u00f3rie rockovej hudby prech\u00e1dzal takmer plynul\u00fdm v\u00fdvojom od hard rocku k\u00a0art rocku, uk\u00e1zalo sa potrebn\u00e9 vnies\u0165 roku 1976 primitivizmus ako ist\u00fd typ natur\u00e1lnosti do rocku v\u00a0novom \u0161t\u00fdle ozna\u010denom ako punk rock a nesk\u00f4r roku 1979 jednoduchos\u0165 do tohoto \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00e9ho okruhu v\u00a0podobe heavy metalu zn\u00e1meho ako \u201enov\u00e1 vlna britsk\u00e9ho heavy metalu\u201c nasmerovan\u00e9ho proti punk rocku. (Ward \u2013 Stokes \u2013 Tucker, 1986).<\/p>\nNapr\u00edklad v\u00a0piesni M. Gombitovej a\u00a0text\u00e1ra K. Peteraja \u2013 Mu\u017e nula sa v\u00a0refr\u00e9ne spieva titul piesne, kde je poru\u0161en\u00fd rytmus textu a\u00a0rytmus hudby, \u010d\u00edm vznik\u00e1 dojem nezrozumite\u013en\u00e9ho spievania ak\u00e9hosi slova \u201emu\u0161nula\u201c s\u00a0akcentom na prv\u00fa dobu. \u010eal\u0161\u00ed pr\u00edklad predstavuje slovensk\u00e1 punk rockov\u00e1 skupina In\u00e9 kafe (vznik 1989). Z\u00a0hist\u00f3rie rocku mo\u017eno uvies\u0165 punk rock (Sex Pistols), alebo thrash metal (skupina Napalm Death).<\/p>\n
Primit\u00edvne kompozi\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca (neznalos\u0165 kontrastu, zl\u00e1 proporcionalita pr\u00e1ce s\u00a0n\u00e1padom a\u00a0jeho rozv\u00edjan\u00edm, zl\u00e9 ovl\u00e1danie techniky hry na n\u00e1stroj…), sa v\u00a0hist\u00f3rii slovenskej hudobnej tvorby objavila v\u00a0skupine Transmusic comp., ktor\u00e1 p\u00f4sobila v rokoch 1989-3, nena\u0161la v\u0161ak odozvu \u0161ir\u0161ej verejnosti. Na druhej strane treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee Transmusic comp. tento prvok vyv\u00e1\u017eila experimentovan\u00edm v\u00a0r\u00f4znych hudobn\u00fdch oblastiach (zvuk, netradi\u010dn\u00e9 hudobn\u00e9 n\u00e1stroje, hudobn\u00e9 divadlo \u2013 snaha o\u00a0provokovanie publika…).<\/p>\n
5. a. Artifici\u00e1lna hudba: Experiment – h\u013eadanie, objavovanie nov\u00fdch mo\u017enost\u00ed – poru\u0161ovanie tradi\u010dn\u00fdch postupov kv\u00f4li objaveniu nov\u00fdch rie\u0161en\u00ed \u2013 novos\u0165<\/p>\n
5. b. Nonartifici\u00e1lna hudba: Experiment – konzervat\u00edvnos\u0165, komunikat\u00edvnos\u0165, komer\u010dnos\u0165 \u2013 sch\u00e9matickos\u0165<\/p>\n
Experiment sa v hudbe 20. storo\u010dia m\u00f4\u017ee uskuto\u010d\u0148ova\u0165 dvoma sp\u00f4sobmi – vyu\u017eit\u00edm nov\u00fdch technologick\u00fdch objavov a\u00a0snahou zavies\u0165 do hudby nov\u00e9 pravidl\u00e1 a\u00a0princ\u00edpy. Witold Lutoslawski o\u00a0tom hovor\u00ed: \u201eAko ch\u00e1pem tento experiment v\u00a0pr\u00edpade, ke\u010f sa net\u00fdka nov\u00fdch n\u00e1strojov \u010di eventu\u00e1lne nov\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed v\u00a0oblasti psychol\u00f3gie davu? Chcel by som upozorni\u0165 na dva sp\u00f4soby realiz\u00e1cie experimentu: prv\u00fdm sp\u00f4sobom je realiz\u00e1cia experimentu vedeck\u00fdm sp\u00f4sobom (napr\u00edklad pou\u017eitie katal\u00f3gu v\u0161etk\u00fdch dev\u00e4\u0165zvukov), druh\u00fdm je umeleck\u00fd sp\u00f4sob (rozh\u00fdbanie svojej intu\u00edcie). …\u201c8<\/sup> Experiment mo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 v\u00a0\u00fazkom vz\u0165ahu s\u00a0po\u017eiadavkou novosti v\u00a0eur\u00f3pskej hudbe. Nov\u00fdm m\u00f4\u017ee by\u0165 zav\u00e1dzanie progres\u00edvnych kompozi\u010dn\u00fdch techn\u00edk do hudobn\u00e9ho diela (aleatorika, dvan\u00e1s\u0165 t\u00f3nov\u00e1 technika a pod.), ale v\u00a0s\u00e9mantickom v\u00fdzname slova \u201cpokus\u201d v\u00a0exaktn\u00fdch ved\u00e1ch aj zav\u00e1dzanie nov\u00fdch technologi\u00ed, nov\u00fdch m\u00e9di\u00ed do kompozi\u010dn\u00e9ho procesu (elektroakustick\u00e1 hudba, vyu\u017eitie po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9ho sp\u00f4sobu komponovania).<\/p>\nExperiment nie je typick\u00fd pre okruh nonartifici\u00e1lnej hudby, preto\u017ee jej tendenciou je by\u0165 komunikat\u00edvnou hudbou a\u00a0s\u00fa\u010dasne popul\u00e1rnou kult\u00farou. To ju vedie ku konzervat\u00edvnosti v zmen\u00e1ch, preto\u017ee jej v novosti v\u00a0r\u00e1mci hudobne imanentn\u00e9ho v\u00fdvoja br\u00e1ni smerovanie ku komer\u010dnosti, \u010do ju n\u00fati \u010dasto zotrv\u00e1va\u0165 na zau\u017e\u00edvan\u00fdch sch\u00e9mach a\u00a0postupoch. Ak sa novos\u0165 prejavuje v\u00a0jej r\u00e1mci, zasahuje najsk\u00f4r vonkaj\u0161ie nehudobn\u00e9 prostriedky (oble\u010denie, \u00fa\u010des, tanec, hudobn\u00e1 sc\u00e9na, rekvizity…) a\u00a0a\u017e potom hudobn\u00e9 prostriedky, naj\u010dastej\u0161ie sound, alebo rytmus. Pod\u013ea Adorna naj\u010dastej\u0161ie sa meniace prostriedky umeleck\u00e9ho jazyka v\u00a0duchu komunikat\u00edvnosti s\u00fa zvukov\u00e9 farby, rytmus a\u00a0v\u00a0poslednom rade mel\u00f3dia. (Adorno, 1975)<\/p>\n
Slovensk\u00e1 hudobn\u00e1 kult\u00fara sa z\u00a0poh\u013eadu experiment\u00e1lnych pokusov9<\/sup> zd\u00e1 by\u0165 do zna\u010dnej miery konzervat\u00edvna, preto\u017ee v\u00a0hist\u00f3rii slovenskej skladate\u013eskej tvorby nach\u00e1dzame len m\u00e1lo pr\u00edpadov experiment\u00e1lnych projektov (u\u017e roku 1958 pokusy s\u00a0elektronickou hudbou – I. Zeljenka, R. Berger, nesk\u00f4r J. Malovec; experimenty s\u00a0rytmom a metrom – I. Zeljenka, z\u00a0najmlad\u0161\u00edch skladate\u013eov snahu o\u00a0zavedenie nov\u00fdch parametrov do hudby a\u00a0zavedenie nov\u00e9ho t\u00f3nov\u00e9ho syst\u00e9mu \u2013 Alexander Mihali\u010d) a\u00a0ich recepcia je v\u00a0ka\u017edom pr\u00edpade men\u0161inov\u00e1. V\u00a0slovenskom jazze je experiment tie\u017e zriedkav\u00fd. (Ak sa na koncerte, \u010di festivale (Bratislavsk\u00e9 jazzov\u00e9 dni) objav\u00ed experiment\u00e1lna skupina zo zahrani\u010dia, nem\u00e1 ve\u013emi pochopenie u publika.) V\u00a0polovici 50. rokov za\u010dal experimentova\u0165 v\u00a0projekte pod n\u00e1zvom \u201cmusica iungens\u201d F. Tugendlieb. Preru\u0161ovane pracoval na koncepcii hudby s free jazzov\u00fdmi prvkami. \u010clenmi jeho skupiny boli – F. Tugendlieb – sax., V. Hidv\u00e9ghy – klav\u00edr, P. Lipa – spev, A. Kellenberger – guit. a i.. Roku 1990 experimentovali so soundom, tempom, v\u00fdrazom hudobn\u00edci v\u00a0skupine Meditation Jazz Trio (J.\u201dDodo\u201d \u0160o\u0161oka-dr., \u013d. Tama\u0161kovi\u010d-sax., Igor Jan\u010d\u00e1r – guit.). Pr\u00edkladmi na experimentovanie vo svetovej tvorbe s\u00fa Noneto Milesa Davisa, free jazz, tvorba Franka Zappu, Velvet Underground, Johna Zorna… V\u00a0\u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlovom okruhu slovenskej modernej popul\u00e1rnej hudby zav\u00e1dzanie experiment\u00e1lneho axiologick\u00e9ho prvku takmer absentuje, alebo sa ujalo len kr\u00e1tkodobo. Experiment sa objavuje v 80. rokoch v\u00a0skupine Demik\u00e1t, zameranej na nov\u00fa vlnu, ktor\u00e1 v\u0161ak na sc\u00e9ne slovenskej popul\u00e1rnej hudby p\u00f4sobila len 3 roky (1980-3), v\u00a0jej kompozi\u010dno-v\u00fdrazov\u00fdch prostriedkoch pokra\u010dovala skupina 300 HR, ktor\u00e1 v\u0161ak tie\u017e pre\u017eila len zop\u00e1r mesiacov (1985-6) pre nez\u00e1ujem publika a masm\u00e9di\u00ed. Experimentovali so zvukom, rytmom, v\u00fdrazom a textami. Trochu lep\u0161ie podmienky na pre\u017eitie u\u017e mala skupina Bez ladu a skladu, orientovan\u00e1 na nov\u00fa vlnu, ktor\u00e1 p\u00f4sobila od\u00a0druhej polovice 80. rokov.<\/p>\n6. a. Artifici\u00e1lna hudba: Estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok \u2013 zosilnen\u00fd – estetick\u00fd ide\u00e1l kr\u00e1sna<\/p>\n
6. b. Nonartifici\u00e1lna hudba: Estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok \u2013 zoslaben\u00fd – poru\u0161ovanie estetick\u00e9ho ide\u00e1lu kr\u00e1sna<\/p>\n
Pre eur\u00f3psku hudbu je typick\u00fd estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok, ako v\u00fdsledn\u00fd dojem, \u00fa\u010dinok plyn\u00faci z\u00a0hudobn\u00e9ho prejavu. Eur\u00f3pska hudba smeruje k\u00a0vytv\u00e1raniu estetick\u00e9ho ide\u00e1lu kr\u00e1sna. To je jej prevl\u00e1daj\u00faca tendencia. Pri tvorbe t\u00f3nu v\u00a0okruhu modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu nie je podstatn\u00e9 tvori\u0165 kr\u00e1sny t\u00f3n, ale d\u00f4le\u017eit\u00fd je v\u00fdraz – afekt, ktor\u00fd vedie hudobn\u00edka k\u00a0tvorbe r\u00f4znorod\u00e9ho t\u00f3nu a poru\u0161ovaniu estetick\u00e9ho ide\u00e1lu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee z\u00edskava\u0165 r\u00f4zne pr\u00edvlastky od \u0161kared\u00e9ho – cez odpudiv\u00fd – hnusn\u00fd, ale aj pekn\u00fd – pr\u00edjemn\u00fd – krik\u013eav\u00fd a pod.. Najzrete\u013enej\u0161ie sa to prejavuje vo vok\u00e1lnej hudbe, v\u00a0odli\u0161nosti estetick\u00e9ho ide\u00e1lu tvorby spev\u00e1ckeho t\u00f3nu v\u00a0artifici\u00e1lnej a\u00a0nonartifici\u00e1lnej hudbe. Spev\u00e1ci, nadv\u00e4zuj\u00fac na eur\u00f3psku trad\u00edciu tvoria \u201eide\u00e1lny t\u00f3n\u201c v\u00a0s\u00falade s\u00a0fyziologick\u00fdmi z\u00e1konitos\u0165ami \u013eudsk\u00e9ho organizmu (t\u00f3n m\u00e1 by\u0165 zdrav\u00fd, nem\u00e1 po\u0161kodzova\u0165 hlasivky). Spev\u00e1ci v\u00a0okruhu modernej popul\u00e1rnej hudby sa sna\u017eia o vytvorenie origin\u00e1lneho t\u00f3nu, pri\u010dom vyu\u017e\u00edvaj\u00fa i\u00a0chyby hlasiviek (\u0161elest, nedomykavos\u0165) na odl\u00ed\u0161enie od ostatn\u00fdch spev\u00e1kov. (Metfesel, 1928, Seashore, 1967, Evans, 1973, Epstein, 1983, Gridley, 1984)<\/p>\n
V\u00a0slovenskej skladate\u013eskej tvorbe doch\u00e1dza k\u00a0poru\u0161ovaniu estetick\u00e9ho ide\u00e1lu kv\u00f4li vyniknutiu v\u00fdrazu najm\u00e4 v\u00a0opernej tvorbe Juraja Bene\u0161a (Cis\u00e1rove nov\u00e9 \u0161aty, Hostina). V\u00a0slovenskej popul\u00e1rnej hudbe sa pri tvorbe t\u00f3nu sna\u017eili pribl\u00ed\u017ei\u0165 k\u00a0estetick\u00e9mu ide\u00e1lu kr\u00e1sna spev\u00e1ci Peter Nagy, Pavol Habera zo skupiny Team.<\/p>\n
7. a. Artifici\u00e1lna hudba: Psychofyzick\u00fd \u00fa\u010dinok \u2013 zoslaben\u00fd n\u00e1sledkom zd\u00f4raz\u0148ovania vy\u0161\u0161\u00edch citov – posil\u0148ovanie pozit\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed<\/p>\n
7. b. Nonartifici\u00e1lna hudba: Psychofyzick\u00fd \u00fa\u010dinok \u2013 zosilnen\u00fd kv\u00f4li apel\u00e1cii na ni\u017e\u0161ie city – posil\u0148ovanie pozit\u00edvnych aj negat\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed<\/p>\n
Psychofyzick\u00fd \u00fa\u010dinok10<\/sup> typu ext\u00e1za, kinest\u00e9zia, synest\u00e9zia11<\/sup> je typick\u00fd pre \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00fd okruh modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu. (Poled\u0148\u00e1k, 1986) V\u00a0tomto zmysle je mo\u017en\u00e9 predpoklada\u0165 p\u00f4sobenie tejto hudby na ni\u017e\u0161ie city, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 s\u00a0uspokojovan\u00edm telesn\u00fdch a\u00a0biofyziologick\u00fdch komponentov (sex, somatick\u00fd \u00fa\u010dinok podobn\u00fd ako pri u\u017eit\u00ed drogy). Nonartifici\u00e1lna hudba (naj\u010dastej\u0161ie rockov\u00e1 hudba a\u00a0hitov\u00e1 produkcia pop music) vyu\u017e\u00edva aj negat\u00edvne city (Rappoport, 1979), ktor\u00e9 sa v\u00a0hudbe prejavuj\u00fa v estetick\u00fdch citoch posluch\u00e1\u010dov \u2013 odpor, hnus, \u0161karedos\u0165, ale aj ako zv\u00fd\u0161en\u00e1 expresivita afektov – zlos\u0165, hnev, strach, agresivita (punk rock, trash metal, hard core). Treba tie\u017e spomen\u00fa\u0165, \u017ee vo vizualiz\u00e1cii modernej popul\u00e1rnej hudby (tvorba videoklipov) sa manipuluje s\u00a0ni\u017e\u0161\u00edmi citmi \u2013 sexualitou, erotikou a\u00a0n\u00e1sil\u00edm (brachi\u00e1lna agresivita vo\u010di osob\u00e1m a\u00a0veciam, Gow, 1990)12<\/sup>. V\u00a0modernej popul\u00e1rnej hudbe ve\u013emi \u010dasto pracuje na senzomotorickej \u00farovni (pod\u013ea Piageta ide o\u00a0nem\u00e9 myslenie bez pou\u017eitia symbolov, ide tu o\u00a0identifik\u00e1ciu prvkov, je to najni\u017e\u0161ia \u00farove\u0148 oper\u00e1ci\u00ed, \u010falej nasleduje predopera\u010dn\u00e1 \u00farove\u0148 \u2013 symbolika, \u00farove\u0148 konkr\u00e9tnych oper\u00e1ci\u00ed \u2013 anal\u00fdza, klasifik\u00e1cia, a najvy\u0161\u0161ie je \u00farove\u0148 form\u00e1lnych oper\u00e1ci\u00ed \u2013 abstrakcia, hodnotenie, imagin\u00e1cia), resp. t\u00e1to \u00farove\u0148 je prepojen\u00e1 s\u00a0vy\u0161\u0161\u00edmi \u00farov\u0148ami intelektu\u00e1lneho rozvoja do tej miery do akej s\u00fa obsiahnut\u00e9 v hierarchiz\u00e1cii \u017e\u00e1nrov\u00fdch a\u00a0\u0161t\u00fdlov\u00fdch okruhov v\u00a0modernej popul\u00e1rnej hudbe. Napr\u00edklad senzomotorika rytmu, ako neuvedomel\u00e9 vn\u00edmanie rytmu, je pr\u00edtomn\u00e1 vo v\u0161etk\u00fdch \u017e\u00e1nroch modernej popul\u00e1rnej hudby, hoci rytmick\u00fa \u0161trukt\u00faru mo\u017eno vn\u00edma\u0165 aj analyticky v\u00a0zmysle uvedomenia si konkr\u00e9tnych \u0161trukt\u00far a vz\u0165ahov medzi prvkami, \u010do je sp\u00f4soben\u00e9 repetit\u00edvnos\u0165ou rytmick\u00e9ho patternu. Pekn\u00e1, zapam\u00e4tate\u013en\u00e1 mel\u00f3dia, alebo zauj\u00edmav\u00fd zvuk, s\u00fa v\u00a0popul\u00e1rnej hudbe na predopera\u010dnej \u00farovni v\u00a0podobe reakci\u00ed na vn\u00edman\u00e9 podnety a vyvol\u00e1vaj\u00fa pocit uspokojenia a\u00a0pod.. Neust\u00e1la pr\u00edtomnos\u0165 senzomotorick\u00e9ho \u00fa\u010dinku rytmu, senzomotorick\u00fd \u00fa\u010dinok zvukovosti, jednoduchos\u0165 hudobnej formy (naj\u010dastej\u0161ie mal\u00e1 pies\u0148ov\u00e1 forma), repetit\u00edvnos\u0165, s\u00fa pr\u00ed\u010dinou komunikat\u00edvnosti celej sf\u00e9ry modernej popul\u00e1rnej hudby.<\/p>\nPsychofyzick\u00fd \u00fa\u010dinok, ako prim\u00e1rny cie\u013e (ext\u00e1za-medit\u00e1cia-katarzia, synest\u00e9zia, kinest\u00e9zia) sa dost\u00e1va i do hudby postmodernistick\u00fdch slovensk\u00fdch skladate\u013eov 80. a 90. rokov. K\u00a0tak\u00e9muto \u00fa\u010dinku sa hl\u00e1sia P. Martin\u010dek (Memento), M. Burlas (meditative music – Zavesen\u00e9 \u017eily?), D. Matej (Good Night, My Sweet Dreams). Naopak v\u00fdsostne estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok m\u00f4\u017ee obecenstvo o\u010dak\u00e1va\u0165 od predstavite\u013eov slovensk\u00e9ho jazzu – G. Jon\u00e1\u0161, M. Jakab\u010dic (Tenteto), J. \u201cDodo\u201d \u0160o\u0161oka v\u00a0internacion\u00e1lnych a s\u00f3lov\u00fdch projektoch.<\/p>\n
Axiologick\u00e9 prvky v\u00a0bipolaritnej hudbe (zhrnutie)<\/strong><\/p>\nPrevl\u00e1daj\u00face tendencie v\u00a0hudbe 20. storo\u010dia (\u013eav\u00e1 strana vyjadruje v\u00fdvojovos\u0165 v\u00a0artifici\u00e1lnej hudbe, prav\u00e1 v\u00a0nonartifici\u00e1lnej hudbe):<\/p>\n
\n\n\n<\/colgroup>\n\n\n| \n Hudobn\u00e1 forma \u2013 bohatos\u0165, diferencovanos\u0165, r\u00f4znorodos\u0165, origin\u00e1lnos\u0165, prepracovanos\u0165<\/p>\n<\/td>\n | \n Hudobn\u00e1 forma \u2013 jednoduchos\u0165, sch\u00e9matickos\u0165<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n \n\n\n<\/colgroup>\n\n\n| \n \u0160trukt\u00fara \u2013 opusovos\u0165 \u2013 originalita<\/p>\n<\/td>\n | \n \u0160trukt\u00fara \u2013 viarianty (improviz\u00e1cia, cover version) \u2013 spontaneita, hudba ako komunika\u010dn\u00e9 umenie<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n \n\n\n<\/colgroup>\n\n\n| \n Artikul\u00e1cia \u2013 interpret\u00e1cia \u2013 sch\u00e9matickos\u0165 a\u00a0kli\u0161\u00e9, v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0dobov\u00fdm estetick\u00fdm ide\u00e1lom a\u00a0v\u00e4zbou k\u00a0opusovosti<\/p>\n<\/td>\n | \n Artikul\u00e1cia \u2013 interpret\u00e1cia \u2013 origin\u00e1lna tvorba t\u00f3num bohatos\u0165, r\u00f4znorodos\u0165 soundu, artikula\u010dn\u00fdch prakt\u00edk, vznikaj\u00facich po\u010das interpret\u00e1cie, kult n\u00e1strojovej virtuozity<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n \n\n\n<\/colgroup>\n\n\n| \n Profesionalita \u2013 ovl\u00e1danie remesla, re\u0161pektovanie pravidiel, princ\u00edpov, z\u00e1konitost\u00ed, smerovanie k\u00a0vylep\u0161ovaniu, zdokon\u013eovaniu a\u017e k abstrakcii<\/p>\n<\/td>\n | \n Profesionalita – primitivizmus \u2013 zl\u00e9, nespr\u00e1vne kompozi\u010dn\u00e9 rie\u0161enia, remeseln\u00e9 chyby \u2013 poru\u0161ovanie pravidiel v princ\u00edpov a\u00a0z\u00e1konitost\u00ed hudby kv\u00f4li neznalosti<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n \n\n\n<\/colgroup>\n\n\n| \n Experiment – h\u013eadanie, objavovanie nov\u00fdch mo\u017enost\u00ed – novos\u0165<\/p>\n<\/td>\n | \n Experiment – konzervat\u00edvnos\u0165, komunikat\u00edvnos\u0165, komer\u010dnos\u0165 \u2013 sch\u00e9matickos\u0165<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n \n\n\n<\/colgroup>\n\n\n| \n Estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok \u2013 zosilnen\u00fd \u2013 tvorba estetick\u00e9ho ide\u00e1lu kr\u00e1sna<\/p>\n<\/td>\n | \n Estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok \u2013 zoslaben\u00fd \u2013 poru\u0161ovanie estetick\u00e9ho ide\u00e1lu kr\u00e1sna<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n \n\n\n<\/colgroup>\n\n\n| \n Psychofyzick\u00fd \u00fa\u010dinok \u2013 zoslaben\u00fd n\u00e1sledkom zd\u00f4raz\u0148ovania vy\u0161\u0161\u00edch em\u00f3ci\u00ed \u2013 posil\u0148ovanie pozit\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed<\/p>\n<\/td>\n | \n Psychofyzick\u00fd \u00fa\u010dinok \u2013 zosilnen\u00fd kv\u00f4li apel\u00e1cii na ni\u017e\u0161ie em\u00f3cie \u2013 posil\u0148ovanie pozit\u00edvnych aj negat\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n \n- \n
Pri snahe o diferenci\u00e1ciu a typologiz\u00e1ciu hudby hovoria autori J. Fuka\u010d a I. Poled\u0148\u00e1k o vplyve polariz\u00e1ci\u00ed na klasifik\u00e1ciu hudby. Hovoria o polarite umen\u00ed: \u201cvysok\u00e9-n\u00edzke\u201d, \u201cauton\u00f3mne-heteron\u00f3mne\u201d, \u201cnormat\u00edvne-antinormat\u00edvne\u201d a pod.. T\u00fato klasifik\u00e1ciu sme vyu\u017eili pre nazna\u010denie, \u017ee je mo\u017en\u00e9 prist\u00fapi\u0165 k viacer\u00fdm terminologick\u00fdm mo\u017enostiam – napr\u00edklad aj pojem \u201cbipolaritn\u00e1 hudba\u201d. Fuka\u010d, J., Poled\u0148\u00e1k, I.: K\u00a0typologick\u00fdm polarizac\u00edm hudby, zejm\u00e9na polarizaci hudby artifici\u00e1ln\u00ed a nonartifici\u00e1ln\u00ed. In: Hudebn\u00ed v\u011bda 1977, \u010d.4, ro\u010d. XIV, s.316-335,<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n Artifici\u00e1lna a nonartifici\u00e1lna hudba, pojmy, ktor\u00e9 zaviedol t\u00edm \u010desk\u00fdch teoretikov J. Kotek, J. Fuka\u010d, I. Poled\u0148\u00e1k, nadv\u00e4zuj\u00facich na terminol\u00f3giu H.H. Eggebrechta, ktor\u00fd rozli\u0161uje \u201cArtifizielle Musik\u201d a \u201cFunktionale Musik\u201d. Fuka\u010d, J., Poled\u0148\u00e1k, I.: K\u00a0typologick\u00fdm polarizac\u00edm hudby, zejm\u00e9na polarizaci hudby artifici\u00e1ln\u00ed a nonartifici\u00e1ln\u00ed. In: Hudebn\u00ed v\u011bda 1977, \u010d.4, ro\u010d. XIV, s.316-335, Encyklopedie jazzu a modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby I, heslo nonartifici\u00e1ln\u00ed hudba, Supraphon, Praha 1983, s. 293-4<\/p>\n \uf181gAk by sme sk\u00famali defin\u00edcie \u0161trukt\u00fary v hist\u00f3rii, v\u00e4\u010d\u0161inou maj\u00fa autori na mysli hudobn\u00e9 prvky a vz\u0165ahy medzi nimi. Na ozna\u010denie prvkov pou\u017e\u00edvaj\u00fa slov\u00e1 elementy, detail, model, kon\u0161trukcia a pod..\u201d Pod \u0161trukt\u00farou sa teda rozumie d\u00f4myseln\u00e9 usporiadanie prvkov a vz\u0165ahov medzi nimi v\u00a0hierarchicky podelenom celku. Kajanov\u00e1, Y.: \u0160trukt\u00fara a artikul\u00e1cia ako stavebn\u00fd materi\u00e1l modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu. In: Hudebn\u00ed v\u011bda \u010d. 3\/98, ro\u010d. XXXV, s.<\/p>\n \uf181gObe tieto podoby hudby (jazz a rock) vyzdvihovali \u201cvitalitu\u201d a nad\u0161enie na \u00fakor formalizmu, zd\u00f4raz\u0148ovali sk\u00f4r improviz\u00e1ciu a spolupr\u00e1cu ne\u017e rigidn\u00e9 klasick\u00e9 pojmy kompoz\u00edcie a \u0161trukt\u00fary…\u201d McCaffery, L.: White Noise, White Heat: The Postmodern Turn in Punk Rock. In: American Book Review, March-April 1990, vol. 12+1., s. 27<\/p>\n \uf181gVirtuozita znamen\u00e1 v\u00a0kontexte eur\u00f3pskej kult\u00fary nov\u00fa, samostatn\u00fa kvalitu, ktor\u00e1 je vo\u010di dielu u\u017e takmer indiferentn\u00e1.\u201d In: Hr\u010dkov\u00e1, N.: Hudobn\u00e1 kritika a hodnotenie, Opus, Bratislava 1986, s. 199<\/p>\n Jazzmani sa po\u010das improviz\u00e1cie riadia svojim feelingom a intu\u00edciou. Racion\u00e1lny prvok v\u00a0tomto procese je menej obvykl\u00fd.<\/p>\n \uf181gSex Pistols, Ramones, Clash a Patti Smith nevytvorili n\u00e1vrat ale \u201cn\u00e1vrat\u201d; ich pr\u00e1ca nebola textovo hl\u00fapa a hudobne jednoduch\u00e1, ale bola \u201ctextovo jednoduch\u00e1\u201d a \u201chudobne hl\u00fapa.\u201d McCaffery, L.: A Casebook of Cyberpunk and Postmodern Science Fiction. Storming The Reality Studio, Duke univ. Press, 1992, s. 36<\/p>\n \n- In: Slovensk\u00e1 hudba \u010d. 1-2\/1996, XXII, s. 325<\/li>\n
- \n
\u201cPostul\u00e1t novosti a originality vytvoril bari\u00e9ru, spom\u00ednan\u00fd k\u00e1non zak\u00e1zan\u00e9ho, ktor\u00fd vylu\u010duje pou\u017eitie takmer cel\u00e9ho arzen\u00e1lu tradovan\u00fdch postupov. Vo\u013en\u00fd priestor sa st\u00e1le zu\u017eoval. … Treba poznamena\u0165, \u017ee adapt\u00e1cia nov\u00fdch prvkov je adapt\u00e1ciou ich spojov so stabilizovan\u00fdm re\u010dov\u00fdm syst\u00e9mom. Nov\u00e9 spoje nadob\u00fadaj\u00fa v\u00fdznam iba v\u00a0nadv\u00e4znosti na stabilizovan\u00fa s\u00fastavu…\u201d Albrecht, J.: Arnold Sch\u00f6nberg – Trad\u00edcia a revol\u00facia. In: Slovensk\u00e1 hudba 1991\/1, ro\u010d. XVII, s. 34<\/p>\n<\/li>\n - \n
\u201cPri pojednan\u00ed o rocku v\u00a0oblasti hudobn\u00e9ho a jazzov\u00e9ho v\u00fdskumu ako i hudobnej pedagogiky by sa pravda\u017ee nemal prehliadnu\u0165 centr\u00e1lny aspekt tejto t\u00e9my, pod\u013ea ktor\u00e9ho toti\u017e naj\u010dastej\u0161ie ml\u00e1de\u017en\u00edcky posluch\u00e1\u010d pre\u017e\u00edva pri po\u010d\u00favan\u00ed rockovej hudby bezprotredn\u00fa emocion\u00e1lnu fascin\u00e1ciu, ktor\u00e1 vo svojej intenzite emocion\u00e1lnej expresivity pripom\u00edna nov\u0161\u00ed jazz.\u201d Batel, G.: Zur emotionalen Wirkung der Rockmusik. In: Jazzforchung 16\/1984, s. 141<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n Pre podrobnej\u0161ie vysvetlenie t\u00fdchto pojmov vi\u010f Poled\u0148\u00e1k I.: ABC Stru\u010dn\u00fd slovn\u00edk hudebn\u00ed psychologie, Praha 1984<\/p>\n \n- \n
Piaget, J.: The Moral Judgment of the Child. Harcourt Brace, New York 1932. Zelina, M.: Strat\u00e9gie a\u00a0met\u00f3dy rozvoja osobnosti die\u0165a\u0165a. Iris, Bratislava 1996, s. 42<\/p>\n<\/li>\n<\/ol>\n Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara:<\/strong><\/p>\nAdorno, Th.W.: Einleitung in die Musiksoziologie. Frankfurt a.M. 1975<\/p>\n Albrecht, J.: Arnold Sch\u00f6nberg – Trad\u00edcia a revol\u00facia. In: Slovensk\u00e1 hudba 1991\/1, ro\u010d. XVII, s. 34 –<\/p>\n Batel, G.: Zur emotionalen Wirkung der Rockmusik. In: Jazzforchung 16\/1984, s. 141 –<\/p>\n Epstein, D.J.: A\u00a0White Original For the Black Spiritual? An Invalid Theory and How It Grew. University of Illinois, America Music Summer 1983, s. 53-59<\/p>\n Evans, D.: Folk, Commercial and Folkloristic Aesthetics in the Blues. In: Jazzforschung 5\/1973, s. 11-32<\/p>\n Fuka\u010d, J. \u2013 Poled\u0148\u00e1k, I.: Hudba a\u00a0jej\u00ed pojmoslovn\u00fd syst\u00e9m. Praha 1981<\/p>\n Fuka\u010d, J.: K\u00a0probl\u00e9m\u016fm, metod\u00e1m a\u00a0mo\u017enostem s\u00e9mantick\u00e9 hudebn\u00ed anal\u00fdzy. O\u00a0interpret\u00e1cii umeleck\u00e9ho textu. Pedagogick\u00e1 fakulta v\u00a0Nitre, Nitra 1986, s. 31-53<\/p>\n Fuka\u010d, J.: Pojmoslovie hudobnej komunik\u00e1cie. Pedagogick\u00e1 fakulta v\u00a0Nitre, Nitra 1983<\/p>\n Fuka\u010d, J., Poled\u0148\u00e1k, I.: K\u00a0typologick\u00fdm polarizac\u00edm hudby, zejm\u00e9na polarizaci hudby artifici\u00e1ln\u00ed a nonartifici\u00e1ln\u00ed. In: Hudebn\u00ed v\u011bda 1977, \u010d.4, ro\u010d. XIV, s.316-335<\/p>\n Gow, J.: The Relationschip between Violent and Sexual Images and the Popularity of Music Videos. In: Popular Music and Society, 1990\/14, \u010d. 4, s. 1-9<\/p>\n Gridley, M.C.: The Black Perspective in Music \u2013 Towards Identification of African Traits in Early Jazz. In: Jazz Educators Journal. New York, 1984\/12, \u010d. 1<\/p>\n Habermas, J.: The Theory of Communicative Action. Beacon Press, Boston 1987<\/p>\n Hr\u010dkov\u00e1, N.: Hudobn\u00e1 kritika a hodnotenie, Opus, Bratislava 1986<\/p>\n Matzner, A. \u2013 Poled\u0148\u00e1k, I. \u2013 Wasserberger, I.: Encyklopedie jazzu a modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby I. Supraphon, Praha 1983<\/p>\n McCaffery, L.: White Noise, White Heat: The Postmodern Turn in Punk Rock. In: American Book Review, March-April 1990, vol. 12+1., s. 27<\/p>\n McCaffery, L.: A Casebook of Cyberpunk and Postmodern Science Fiction. Storming The Reality Studio, Duke univ. Press 1992<\/p>\n Metfesel, M.: Phonography in Folk Music. Chapel Hill, 1928<\/p>\n Piaget, J.: The Moral Judgment of the Child. Harcourt Brace, New York 1932<\/p>\n Poled\u0148\u00e1k I.: ABC Stru\u010dn\u00fd slovn\u00edk hudebn\u00ed psychologie, Supraphon, Praha 1984<\/p>\n Poled\u0148\u00e1k, I.: P\u016fsoben\u00ed, funkce, u\u017eit\u00ed hudby. In: O\u00a0interpret\u00e1cii umeleck\u00e9ho textu. Pedagogick\u00e1 fakulta v\u00a0Nitre, Nitra 1986, s. 53-71<\/p>\n Rahn, J.: What is valuable in art, and can music still achieve it? In: Perspectives of New Music, 1989\/27, \u010d. 2<\/p>\n Rappoport, S.Ch.: Umenie a\u00a0em\u00f3cie. Pravda, Bratislava 1979<\/p>\n Seashore, C.E.: Psychology of Music. New York 1967<\/p>\n Va\u0161ek, \u0160. a\u00a0kol.: \u0160peci\u00e1lna pedagogika. Terminologick\u00fd a\u00a0v\u00fdkladov\u00fd slovn\u00edk. SPN, Bratislava 1995<\/p>\n Ward, E. \u2013 Stokes, G. \u2013 Tucker, K.: Rock of Ages. History of Rock and Roll. Rolling Stone Press, New York 1986<\/p>\n Zelina, M.: Strat\u00e9gie a\u00a0met\u00f3dy rozvoja osobnosti die\u0165a\u0165a. Iris, Bratislava 1996, Dahlhaus, C.: Analyse und Werturteil, Musikp\u00e4dagogik. Forschung und Lehre 8, Mainz 1970<\/p>\n Resum\u00e9<\/p>\n V\u00a0pr\u00edspevku sledujeme hodnototvorn\u00e9 vz\u0165ahy v\u00a0relat\u00edvne samostatn\u00fdch okruhoch artifici\u00e1lnej a nonartifici\u00e1lnej hudby. Ka\u017ed\u00fd okruh m\u00e1 svoje \u0161pecifick\u00e9 hodnoty. Vo vn\u00fatri oboch okruhov m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k\u00a0vytvoreniu hodn\u00f4t, ktor\u00e9 \u0161pecifick\u00fa tendenciu t\u00fdchto okruhov neguj\u00fa a prepo\u017eiciavaj\u00fa si kvalitu bipolaritnej hudby. K\u00a0bipolaritn\u00fdm hodnot\u00e1m patria bohatstvo hudobnej formy \u2013 jednoduchos\u0165 hudobnej formy, \u0161trukt\u00fara \u2013 artikul\u00e1cia (vznikaj\u00faca pri interpret\u00e1cii-virtuozita, tvorba t\u00f3nu a pod.), logika usporiadania hudobnov\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov (v\u010d\u00edtane experimentov v hudbe) \u2013 primit\u00edvnos\u0165 v\u00a0usporiadan\u00ed hudobnov\u00fdrazov\u00fdch prostriedkov, estetick\u00fd z\u00e1\u017eitok (estetick\u00fd ide\u00e1l) \u2013 psychofyzick\u00fd \u00fa\u010dinok.<\/p>\n <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Publikovan\u00e9 In: Axiologische Elemente in bipolarischer Musik. In: Musicologica. Istropolitana III, Stimul, Bratislava 2004, s. 257 \u2013 266. Axiologick\u00e9 prvky … More Axiologick\u00e9 prvky v bipolaritnej hudbe<\/span> →<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-378","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-musicology"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/378","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=378"}],"version-history":[{"count":1,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/378\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":379,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/378\/revisions\/379"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=378"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=378"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=378"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}} | | | | | | |