{"id":384,"date":"2011-02-01T07:23:57","date_gmt":"2011-02-01T06:23:57","guid":{"rendered":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=384"},"modified":"2012-09-30T07:25:14","modified_gmt":"2012-09-30T06:25:14","slug":"to-the-periodization-of-slovak-pop-music-and-jazz","status":"publish","type":"post","link":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=384","title":{"rendered":"K periodiz\u00e1cii slovenskej popul\u00e1rnej hudby a jazzu"},"content":{"rendered":"<p><strong><em>Publikovan\u00e9: Kajanov\u00e1, Yvetta: K periodiz\u00e1cii slovenskej popul\u00e1rnej hudby a jazzu. In: <\/em><em>Slovensk\u00e1 hudobn\u00e1 kult\u00fara \u2013 kontinuita, \u010di diskontinuita? Fakulta pr\u00edrodn\u00fdch vied \u017dilinskej univerzity, Katedra hudby, Bratislava 2007, s. 101 \u2013 122, BEN&amp;M &#8211; KH FPV\u017dU, \u017dilina 2007, (Ed. Ren\u00e1ta Beli\u010dov\u00e1), ISBN 978-80-969826-2-2<\/em><\/strong><\/p>\n<p><em>K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 slov\u00e1: slovensk\u00e1 popul\u00e1rna hudba, slovensk\u00fd jazz, slovensk\u00fd rock, periodiz\u00e1cia<\/em><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\"><em>Key words: Slovak popular music, Slovak jazz, Slovak rock, periodization<\/em><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\"><em>Anot\u00e1cia: Pre komplexn\u00fd v\u00fdskum v\u00fdvoja slovenskej popul\u00e1rnej hudby je potrebn\u00e9 sumarizova\u0165 doteraj\u0161ie parci\u00e1lne v\u00fdsledky jednotliv\u00fdch b\u00e1date\u013eov. Patria k nim pr\u00e1ce Igora Wasserbergera, Ladislava \u0160olt\u00fdsa, Pavla Zelenaya, Franti\u0161ka Tur\u00e1ka, Mariana Jaslovsk\u00e9ho, Yvetty L\u00e1bskej \u2013 Kajanovej. V prvej f\u00e1ze je potrebn\u00e9 zjednoti\u0165 ich poh\u013ead na periodiz\u00e1ciu, vy\u010dleni\u0165 v\u00fdznamn\u00e9 historick\u00e9 d\u00e1ta a ur\u010di\u0165 hlavn\u00e9 peri\u00f3dy, etapy v\u00fdvoja \u017e\u00e1nrov jazzu, rocku, folku, \u0161ans\u00f3nu, kabaretu, popul\u00e1rnej hudby a elektronickej tane\u010dnej hudby. Pre ur\u010denie v\u00fdvojov\u00fdch tendenci\u00ed je potrebn\u00e9 zoh\u013eadni\u0165 vn\u00fatorn\u00fd v\u00fdvoj \u017e\u00e1nru, kult\u00farno \u2013 politick\u00fd v\u00fdvoj a v\u00fdvoj organiz\u00e1cie a riadenia hudobn\u00e9ho \u017eivota.<\/em><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\"><em>Abstract: For complexity of the research of Slovak popular music is necessary to summarize partial results of hitherto individual researchers. The works of such authors as Igor Wasserberger, Ladislav \u0160olt\u00fds, Pavol Zelenay, Franti\u0161ek Tur\u00e1k, Marian Jaslovsk\u00fd, Yvetta L\u00e1bska \u2013 Kajanov\u00e1 belong to them. In the first period is important unify their views on periodization of Slovak popular music, determine significant historical dates and basic periods of development genres of pop music, jazz, rock, chanson, folk, vaudeville and electronic dance music. For determination of developing tendency is necessary to consider inner development of genres and musical form, cultural and political development of country, and development of management. <\/em><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Pri periodiz\u00e1cii historick\u00e9ho v\u00fdvoja okruhu nonartifici\u00e1lnej hudby na Slovensku je potrebn\u00e9 zoh\u013eadni\u0165 nieko\u013eko aspektov:<\/p>\n<ul>\n<li>\n<p lang=\"sk-SK\">\u010dlenenie nonartifici\u00e1lnej hudby na \u010fal\u0161ie \u017e\u00e1nrov\u00e9 podskupiny, ktor\u00e9 maj\u00fa svoj vn\u00fatorn\u00fd v\u00fdvoj vzh\u013eadom na samotn\u00fd charakter \u017e\u00e1nru; patria sem stredn\u00fd pr\u00fad \u2013 hitov\u00e1 produkcia, jazz, rock, folk, \u0161ans\u00f3n, country and western a elektronick\u00e1 tane\u010dn\u00e1 hudba hudba;<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"sk-SK\">kult\u00farno \u2013 politick\u00fd v\u00fdvoj na Slovensku a jeho podstatn\u00e9 ideologick\u00e9 z\u00e1sahy do nonartifici\u00e1lnej hudby, ke\u010f\u017ee ide o produkciu, ktor\u00e1 oslovovala \u0161irok\u00e9 masy obecenstva a najm\u00e4 ml\u00e1de\u017e;<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"sk-SK\">organiz\u00e1ciu a sp\u00f4sob riadenia hudobn\u00e9ho \u017eivota na Slovensku, ktor\u00e9 pre\u0161li procesmi vo\u013enej s\u00fa\u0165a\u017eivosti na trhu (1918 &#8211; 39), de\u0161trukt\u00edvnymi z\u00e1sahmi ideol\u00f3gie fa\u0161izmu a nacizmu (1939 \u2013 45), centraliz\u00e1cie (1948 &#8211; 89) a decentraliz\u00e1cie (1989).<\/p>\n<\/li>\n<\/ul>\n<p>V doteraj\u0161\u00edch syntetick\u00fdch pr\u00e1cach a monografi\u00e1ch s\u00fa tieto tri aspekty zoh\u013eadnen\u00e9 r\u00f4znym sp\u00f4sobom. Prvou \u0161t\u00fadiou o hist\u00f3rii jazzu na Slovensku je kr\u00e1tka sta\u0165 Igora Wasserbergera v Jazzovom slovn\u00edku z roku 1965.<sup><a href=\"#sdfootnote1sym\"><sup>1<\/sup><\/a> <\/sup>Autor tu ch\u00e1pe jazz ako samostatn\u00fd \u017e\u00e1ner s jednotliv\u00fdmi \u0161t\u00fdlmi, jeho v\u00fdvoj na Slovensku na\u010drt\u00e1va po druhej svetovej vojne a\u017e do roku 1965, kedy tento Jazzov\u00fd slovn\u00edk vznikol. Je kuri\u00f3zne, ako sa medzi hesl\u00e1 svetov\u00fdch osobnost\u00ed v\u010dle\u0148uj\u00fa aj slovensk\u00ed jazzmeni \u2013 napr\u00edklad pod p\u00edsmenom \u201eD\u201c n\u00e1jdeme popri americk\u00fdch legend\u00e1rnych hudobn\u00edkoch Milesovi Davisovi, Paulovi Desmondovi aj meno Laca D\u00e9cziho a Ivana Domin\u00e1ka. Ten ist\u00fd autor, Igor Wasserbeger,<sup><a href=\"#sdfootnote2sym\"><sup>2<\/sup><\/a><\/sup> v\u00a0Encyklop\u00e9dii jazzu a\u00a0modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby I. z\u00a0roku 1980, druh\u00e9 vydanie 1983, rozde\u013euje dejiny nonartifici\u00e1lnej hudby na Slovensku na dve samostatn\u00e9 state o hist\u00f3rii popul\u00e1rnej hudby a hist\u00f3rii jazzu v s\u00falade s koncepciou kolekt\u00edvu autorov. Rockov\u00fd \u017e\u00e1ner je tu zaraden\u00fd do state o v\u00fdvoji popul\u00e1rnej hudby. Ch\u00e1pe dejiny slovenskej nonartifici\u00e1lnej hudby ako dejiny jazzu, popul\u00e1rnej hudby a rocku, nepoklad\u00e1 v\u0161ak za potrebn\u00e9 vzh\u013eadom na doteraj\u0161\u00ed v\u00fdvoj podrobnej\u0161ie sa rozpisova\u0165 o v\u00fdvoji rocku. Za\u010diatky hist\u00f3rie slovensk\u00e9ho jazzu pos\u00fava \u201ena koniec 30. rokov\u201c na rozdiel od kapitole v Jazzovom slovn\u00edku z roku 1965, kde hovor\u00ed, \u017ee striktne jazzov\u00e9 tendencie na Slovensku za\u010d\u00ednaj\u00fa a\u017e roku 1953. Periodiz\u00e1ciu ch\u00e1pe v desa\u0165ro\u010dn\u00fdch intervaloch sk\u00f4r pragmaticky \u2013 ako v\u00fdvoj v 50., 60., 70. rokoch.<\/p>\n<p>Ladislav Burlas vo svojej monografii<sup><a href=\"#sdfootnote3sym\"><sup>3<\/sup><\/a><\/sup> Hudobn\u00e1 te\u00f3ria a\u00a0s\u00fa\u010dasnos\u0165 z roku 1978 venuje kapitolu slovenskej popul\u00e1rnej hudbe a\u00a0rocku pod n\u00e1zvom K\u00a0te\u00f3rii popul\u00e1rnej hudby, kde h\u013ead\u00e1 sk\u00f4r spolo\u010densk\u00e9 a\u00a0soci\u00e1lne v\u00fdznamov\u00e9 aspekty, konfrontuje svoj hudobno teoretick\u00fd pr\u00edstup s\u00a0nov\u00fdm \u017e\u00e1nrov\u00fdm okruhom. Hovor\u00ed o\u00a0rytme, metre, formov\u00fdch \u00fatvaroch nonartifici\u00e1lnej hudby, upozor\u0148uje, \u017ee na Slovensku je ve\u013ek\u00fd rozdiel medzi lyrickou \u0161ans\u00f3novou pies\u0148ou, tane\u010dnou pies\u0148ou, muzik\u00e1lov\u00fdm pies\u0148ov\u00fdm celkom a\u00a0hudbou beatovou a rockovou\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote4sym\"><sup>4<\/sup><\/a><\/sup>. Hist\u00f3riu nonartifici\u00e1lnej hudby na Slovensku ch\u00e1pe rovnako pragmaticky v\u00a0desa\u0165ro\u010diach &#8211; v 50. rokoch, 60. rokoch a\u00a0pod. V roku 1978 v\u00a0\u010dase p\u00edsania vy\u0161\u0161ie spomenut\u00fdch pr\u00e1c bol v\u0161ak ve\u013emi kr\u00e1tky odstup od historick\u00e9ho vzniku slovensk\u00e9ho rocku a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch \u017e\u00e1nrov. Pozit\u00edvne na Burlasovej monografii je, \u017ee p\u00ed\u0161e o\u00a0aktu\u00e1lnych rockov\u00fdch form\u00e1ci\u00e1ch Gattch a\u00a0Collegium musicum.<sup><a href=\"#sdfootnote5sym\"><sup>5<\/sup><\/a><\/sup> Rovnako pozit\u00edvne bolo, \u017ee h\u013eadal sp\u00f4sob analytick\u00e9ho pr\u00edstupu k popul\u00e1rnej hudbe, av\u0161ak z dne\u0161n\u00e9ho axiologick\u00e9ho poh\u013eadu v neprospech popul\u00e1rnej hudby. Bolo to v \u010dase, ke\u010f vy\u0161la z\u00e1sadn\u00e1 pr\u00e1ca Lubom\u00edra Dor\u016f\u017eku k anal\u00fdze tejto oblasti roku 1977 v zborn\u00edku Jazzforschung v Grazi.<sup><a href=\"#sdfootnote6sym\"><sup>6<\/sup><\/a> <\/sup>Pr\u00edstup Dor\u016f\u017eku je v\u0161ak podstatne odli\u0161n\u00fd.<\/p>\n<p>\u010eal\u0161\u00ed kompaktn\u00fd pr\u00edspevok k t\u00e9me slovenskej popul\u00e1rnej hudby nap\u00edsal Franti\u0161ek Tur\u00e1k a\u00a0je zaraden\u00fd do syntetick\u00fdch Dej\u00edn slovenskej hudby z roku 1996, editor Osk\u00e1r Elschek.<sup><a href=\"#sdfootnote7sym\"><sup>7<\/sup><\/a><\/sup> V\u00a0tejto syntetickej pr\u00e1ci po prv\u00fd kr\u00e1t pristupuje kolekt\u00edv autorov k dejin\u00e1m slovenskej hudby s nov\u00fdm aspektom \u017e\u00e1nrovej a\u00a0\u0161t\u00fdlovej mnohovrstevnosti, kde s\u00fa\u010das\u0165ou koncepcie dej\u00edn je aj \u017e\u00e1nrovo \u2013 \u0161t\u00fdlov\u00fd okruh modernej popul\u00e1rnej hudby na Slovensku. V Elschekovej koncepcii je v\u0161ak hist\u00f3ria 20. storo\u010dia s\u00fa\u010das\u0165ou celistv\u00e9ho v\u00fdvoja od stredoveku a\u017e po s\u00fa\u010dasnos\u0165 a tomu zodpoved\u00e1 aj proporcionalita jednotliv\u00fdch kapitol. Z celkov\u00e9ho po\u010dtu viac ako 550 str\u00e1n syntetick\u00fdch dej\u00edn je 20. storo\u010diu venovan\u00e1 len asi jedna \u0161tvrtina. \u010ciasto\u010dne zasahuje do kapitoly Hudba v\u00a0obdob\u00ed romantizmu a\u00a0n\u00e1rodno-emancipa\u010dn\u00fdch sn\u00e1h<sup><a href=\"#sdfootnote8sym\"><sup>8<\/sup><\/a><\/sup>, samotn\u00e1 sta\u0165 Slovensk\u00e1 hudba 20. storo\u010dia je na 150 stran\u00e1ch<sup><a href=\"#sdfootnote9sym\"><sup>9<\/sup><\/a><\/sup>. Dvadsiate storo\u010die \u010dlen\u00ed na v\u00fdvoj do roku 1945 a po roku 1945. Teda rok 1945 ch\u00e1pe nielen ako politick\u00fd a historick\u00fd predel, ale aj ako prelom po 50 ro\u010dnej peri\u00f3de, po ktorej logicky nast\u00fapi nov\u00fd prvok, hoci tento predel nevych\u00e1dza z vn\u00fatorn\u00fdch v\u00fdvojov\u00fdch z\u00e1konitost\u00ed slovenskej hudby, ale je sk\u00f4r kult\u00farny a spolo\u010densko-politick\u00fd. Tur\u00e1kov kr\u00e1tky pr\u00edspevok pod n\u00e1zvom Modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba a\u00a0jazz<sup><a href=\"#sdfootnote10sym\"><sup>10<\/sup><\/a><\/sup> v\u0161ak zah\u0155\u0148a len v\u00fdvoj popul\u00e1rnej hudby a rockovej hudby, o\u00a0ostatn\u00fdch \u017e\u00e1nroch sa zmie\u0148uje len parci\u00e1lne. Samozrejme, na takej kr\u00e1tkej ploche ani nie je mo\u017en\u00e9 predostrie\u0165 v\u00fdvoj \u010fal\u0161\u00edch \u017e\u00e1nrov jazzu, folku, country and western,\u00a0\u0161ans\u00f3nu a autor sa musel rozhodn\u00fa\u0165, ktor\u00e9 \u017e\u00e1nre poklad\u00e1 za z\u00e1va\u017enej\u0161ie. Ke\u010f hovor\u00ed o popul\u00e1rnej hudbe a rocku na Slovensku vn\u00edma ich podobne ako predch\u00e1dzaj\u00faci autori ako v\u00fdklad v desa\u0165ro\u010dn\u00fdch v\u00fdvojov\u00fdch l\u00edni\u00e1ch v 50. tych, 60. tych a\u017e 80. rokoch.<\/p>\n<p>V monografii Franti\u0161ka Tur\u00e1ka<sup><a href=\"#sdfootnote11sym\"><sup>11<\/sup><\/a><\/sup> Modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba a\u00a0d\u017eez na Slovensku: v\u00fdvojov\u00e9 tendencie a kritick\u00e9 reflexie z roku 2003 je v\u00fdvoj slovenskej nonartifici\u00e1lnej hudby ch\u00e1pan\u00fd v mnohovrstevn\u00fdch \u017e\u00e1nroch popul\u00e1rnej hudby, d\u017eezu, rocku, \u0161ans\u00f3nu, operety a muzik\u00e1lu. Problematick\u00fdm sa st\u00e1va v\u010dle\u0148ovanie samostatnej l\u00ednie svetov\u00e9ho v\u00fdvoja do kontextu v\u00fdvoja slovenskej popul\u00e1rnej hudby, ako i pou\u017e\u00edvanie niektor\u00fdch term\u00ednov \u2013 existencia kabaretu, folku alebo \u0161ans\u00f3nu, \u010di v skuto\u010dnosti nejde o jednu v\u00fdvojov\u00fa l\u00edniu \u017e\u00e1nru, v minulosti nazvanom mal\u00e9 javiskov\u00e9 formy. V periodiz\u00e1cii sa mie\u0161a ch\u00e1panie v\u00fdvoja po desa\u0165ro\u010diach, od 50. rokov 20. storo\u010dia a podobne, do ktor\u00e9ho v\u010dle\u0148uje v\u00fdznamn\u00e9 prelomov\u00e9 politick\u00e9 medzn\u00edky na Slovensku \u2013 napr\u00edklad rok 1968 alebo rok 1989.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Pri dokumentovan\u00ed organiz\u00e1cie hudobn\u00e9ho \u017eivota na Slovensku sa zv\u00e4\u010d\u0161a autori v pr\u00e1cach obmedzuj\u00fa na kon\u0161tatovania o existencii alebo absencii vydavate\u013estva, agent\u00e1\u017enej \u010dinnosti a\u00a0pravideln\u00e9ho koncertn\u00e9ho \u017eivota. K ideologick\u00fdm z\u00e1sahom do umeleckej aktivity hudobn\u00edkov sa niektor\u00ed v\u00f4bec nevyjadrovali, ke\u010f\u017ee ich pokladali za tabuizovan\u00e9. In\u00ed autori k\u00a0tomu boli \u010dasto don\u00faten\u00ed vzh\u013eadom na okolnosti pri publikovan\u00ed priamo redakciou alebo z\u00e1sahmi zhora. Mnoh\u00e9 ideologick\u00e9 n\u00e1nosy s\u00faviseli s konkr\u00e9tnou situ\u00e1ciou v kult\u00farnej politike v danej dobe.<\/p>\n<p>Samozrejme, je mo\u017en\u00e9 polo\u017ei\u0165 si ot\u00e1zku, do akej miery a pre\u010do je potrebn\u00e9 zaobera\u0165 sa periodiz\u00e1ciou slovenskej popul\u00e1rnej hudby. Na jednej strane sa t\u00fdm potvrdzuje \u017eivotaschopn\u00fd v\u00fdvoj slovenskej nonartifici\u00e1lnej hudby ako samostatn\u00e9ho hudobn\u00e9ho celku, ktor\u00fd nem\u00f4\u017ee by\u0165 oddelen\u00fdm od artifici\u00e1lnej hudby. Ch\u00e1panie v\u00fdvoja slovenskej nonartifici\u00e1lnej hudby v koncep\u010dnom celku m\u00f4\u017ee da\u0165 z\u00e1sadne nov\u00e9 odpovede na neust\u00e1le sa vracaj\u00face ot\u00e1zky okolo probl\u00e9mu izol\u00e1cie a zaost\u00e1van\u00ed v\u00fdvoja slovenskej hudby za svetov\u00fdmi progres\u00edvnymi trendami, ktor\u00e9 o slovenskej popul\u00e1rnej hudbe a jazze vyslovili v prv\u00fdch pr\u00e1cach Igor Wasserberger, Ladislav \u0160olt\u00fds a J\u00falius Kin\u010dek.<sup><a href=\"#sdfootnote12sym\"><sup>12<\/sup><\/a><\/sup><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\"><strong>K doteraj\u0161ej periodiz\u00e1cii pod\u013ea jednotliv\u00fdch autorov <\/strong><\/p>\n<p>Od roku 1918 sa v slobodne rozv\u00edjaj\u00facom hudobnom trhu akcentovali zdola spolo\u010densk\u00e9 po\u017eiadavky n\u00e1rodnej tvorby a p\u00f4vodnej tvorby v kontakte s dobov\u00fdmi nemeck\u00fdmi, rak\u00faskymi, ma\u010farsk\u00fdmi, \u010desk\u00fdmi, ale aj anglick\u00fdmi a americk\u00fdmi \u0161l\u00e1grami. Slovensk\u00e1 sc\u00e9na popul\u00e1rnej hudby sa vo\u013ene rozv\u00edjala od vytvorenia prvej slovenskej popul\u00e1rnej piesne (1934) a\u017e do za\u010diatku 2. sv. vojny. Vojnov\u00e9 udalosti boli pr\u00ed\u010dinou prvej diskontinuity a\u00a0umel\u00fdch z\u00e1sahov do prirodzenej asimil\u00e1cie vonkaj\u0161\u00edch zdrojov. Po roku 1948 ideologick\u00e9 z\u00e1sahy najm\u00e4 do oblasti stredn\u00e9ho pr\u00fadu sp\u00f4sobovali, \u017ee vo v\u00fdvoji nonartifici\u00e1lnej hudby na Slovensku sa objavovali znaky diskontinuity.\u00a0Umel\u00e9 obmedzenia \u201ezhora\u201c orientovali slovensk\u00fa popul\u00e1rnu piese\u0148 na hudbu in\u00fa ne\u017e anglosask\u00fa, alebo americk\u00fa, ke\u010f\u017ee i\u0161lo o\u00a0kult\u00faru ideologicky znepriatelen\u00fdch kraj\u00edn. <sup><a href=\"#sdfootnote13sym\"><sup>13<\/sup><\/a><\/sup> V\u00fdchodiskom sa st\u00e1vala hudba \u201espriatelen\u00fdch kraj\u00edn\u201c, alebo nesk\u00f4r \u0161l\u00e1gre dominuj\u00face v\u00a0hitpar\u00e1dach v\u00a0eur\u00f3pskych krajin\u00e1ch. V pr\u00edspevku chceme na\u010drtn\u00fa\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 historick\u00e9 d\u00e1ta, v\u00fdznamn\u00e9 pre celkov\u00fd charakter slovenskej popul\u00e1rnej hudby v s\u00fa\u010dasnosti, ktor\u00e9 zachyt\u00e1vaj\u00fa v\u00fdvojov\u00e9 zmeny, prebiehaj\u00face v peri\u00f3dach.<\/p>\n<p>V s\u00fa\u010dasnom stave b\u00e1dania hist\u00f3rie \u017e\u00e1nrovo \u2013 \u0161t\u00fdlov\u00e9ho okruhu slovenskej nonartifici\u00e1lnej hudby sa n\u00e1znaky periodiz\u00e1cie objavuj\u00fa sk\u00f4r v parci\u00e1lnych pr\u00edspevkov jednotliv\u00fdch teoretikov. Roku 1994 uverejnil Igor Wasserberger \u0161t\u00fadiu<sup><a href=\"#sdfootnote14sym\"><sup>14<\/sup><\/a><\/sup> o za\u010diatkoch slovenskej popul\u00e1rnej piesne. Zameriava sa v \u0148om na obdobie od roku 1920 \u2013 1944 a predklad\u00e1 v \u0148om analytick\u00fd i v\u00fdvojov\u00fd poh\u013ead na dobov\u00fa popul\u00e1rnu hudbu, ktor\u00e1 sa pestovala v cimbalov\u00fdch cig\u00e1nskych s\u00faboroch paralelne so \u0161l\u00e1grovou produkciou, \u013eudovou hudbou a operetn\u00fdmi mel\u00f3diami. Okrem nich na tane\u010dn\u00fdch z\u00e1bav\u00e1ch vo vo\u013enej pr\u00edrode a najm\u00e4 na vidieku \u00fa\u010dinkovali dychov\u00e9 s\u00fabory, ktor\u00e9 do svojho reperto\u00e1ru preberali od cig\u00e1nskych s\u00faborov aj nov\u00e9 typy modern\u00fdch tancov. Do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch slovensk\u00fdch miest (Bratislava, Ko\u0161ice) prenikali nov\u00e9 formy z\u00e1bavy v no\u010dn\u00fdch podnikoch, kde pon\u00fakali revu\u00e1lne programy. Poz\u00fdvan\u00ed boli najm\u00e4 klaviristi, ktor\u00ed hr\u00e1vali dobov\u00fd tane\u010dn\u00fd reperto\u00e1r pre z\u00e1bavu obecenstva. Pok\u00fdm jav cig\u00e1nskych s\u00faborov a ich fluktu\u00e1cia po Slovensku bola zn\u00e1ma e\u0161te pred vytvoren\u00edm republiky, v tom \u010dase sa rovnako rozv\u00edjala aj prax kaviarensk\u00fdch klaviristov, ktor\u00ed sa v Bratislave objavili u\u017e roku 1915.<\/p>\n<p>\u010eal\u0161\u00edm typom hudby, prostredn\u00edctvom ktorej sa \u0161\u00edrili dobov\u00e9 \u0161l\u00e1gre, bola kinohudba. Jedno z prv\u00fdch k\u00edn v Bratislave st\u00e1lo u\u017e roku 1905 a v nasleduj\u00facich rokoch prib\u00fadali aj v in\u00fdch mest\u00e1ch na Slovensku v Nov\u00fdch Z\u00e1mkoch, Nitre, Banskej Bystrici, Ko\u0161iciach, Dob\u0161inej, Gelnici, Levo\u010di, \u017diline, Lu\u010denci, Trnave, Ru\u017eomberku, Tren\u010d\u00edne, Zvolene, Pre\u0161ove, Leviciach, Poprade, Rimavskej Sobote, Ro\u017e\u0148ave, Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i&#8230;<sup><a href=\"#sdfootnote15sym\"><sup>15<\/sup><\/a><\/sup> Reperto\u00e1r poch\u00e1dzal takmer v\u00fdlu\u010dne z Nemecka a Rak\u00faska, \u010desk\u00e9 \u0161l\u00e1gre pri\u0161li a\u017e nesk\u00f4r. Juraj Lexmann vo svojej monografii o slovenskej filmovej hudbe formovanie hudby nov\u00e9ho typu na Slovensku pos\u00fava e\u0161te \u010falej, do roku 1905 a poukazuje na to, \u017ee prv\u00e9 \u201epra\u017esk\u00e9 kino Ponrepo otvorili a\u017e roku 1907\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote16sym\"><sup>16<\/sup><\/a><\/sup>, teda o dva roky nesk\u00f4r ne\u017e v Bratislave. Vytvorenie \u010ceskoslovenskej republiky tento proces nijako nenaru\u0161ilo, naopak sk\u00f4r vytvorilo predpoklady pre formovanie novej kult\u00fary mestsk\u00e9ho typu. Preto poklad\u00e1me za relevantn\u00e9 pre formovanie slovenskej nonartifici\u00e1lnej hudby prv\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 ohrani\u010denie kult\u00farno-politick\u00fdm predelom, teda rok 1918 ako vznik \u010ceskoslovenskej republiky a aj Wasserbergerov pr\u00edspevok k periodiz\u00e1cii slovenskej popul\u00e1rnej hudby posun\u00fa\u0165 e\u0161te o dva roky nesk\u00f4r.<\/p>\n<p>Z v\u00fdvojov\u00e9ho h\u013eadiska bola slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 hudba pripraven\u00e1 absorbova\u0165 mnoh\u00e9 nov\u00e9 prvky, preto\u017ee pod\u013ea Alice a Osk\u00e1ra Elschekov\u00fdch v nej v 90. rokoch 19. storo\u010dia prebehol proces vzniku roz\u0161\u00edrenia novej harmonickej piesne (prechod od kvinton\u00e1lnej hudobnej kult\u00fary do harmonickej hudobnej predstavivosti)<sup><a href=\"#sdfootnote17sym\"><sup>17<\/sup><\/a><\/sup> a novouhorskej piesne. Pod\u013ea Elscheka ma\u010farsk\u00e9 a slovensk\u00e9 me\u0161tiactvo pokladalo tento nov\u00fd hudobn\u00fd \u0161t\u00fdl za svoju n\u00e1rodn\u00fa hudbu a v\u00fdraz ich n\u00e1rodnej hrdosti. Za nov\u00fa harmonick\u00fa piese\u0148 v cig\u00e1nskej interpret\u00e1cii sa odu\u0161ev\u0148ovali aj slovensk\u00ed n\u00e1rodovci. Novouhorsk\u00e1 hudobn\u00e1 kult\u00fara si razila cestu na Slovensko najm\u00e4 prostredn\u00edctvom cig\u00e1nskych muzikantov, vojakov, sl\u00fa\u017eiacich v mest\u00e1ch a prostredn\u00edctvom po\u013enohospod\u00e1rskych robotn\u00edkov, ktor\u00ed chodili na letn\u00e9 pr\u00e1ce na Dolniaky.<sup><a href=\"#sdfootnote18sym\"><sup>18<\/sup><\/a> <\/sup>Po uveden\u00fdch skuto\u010dnostiach m\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 hudba bola u\u017e v 90. rokoch 19. storo\u010dia schopn\u00e1 absorbova\u0165 nov\u00e9 prvky hudby okolit\u00fdch kraj\u00edn Rak\u00fasko-Uhorskej proveniencie a tento proces pokra\u010doval a\u017e do vzniku \u010ceskoslovenska.<\/p>\n<p>\u010eal\u0161\u00edm v\u00fdznamn\u00fdm predelom bol vznik a nahratie prv\u00e9ho slovensk\u00e9ho slovensk\u00e9ho tanga Dita Alexandra Aranyosa (hudba) a \u0160tefana Hozu (slov\u00e1 a spev) roku 1934. Na druhej strane platne bolo nahrat\u00e9 tango Nepovedz diev\u010datko nikomu Du\u0161ana P\u00e1lku (hudba) a \u0160tefana Hozu (slov\u00e1 a spev). Ke\u010f\u017ee piese\u0148 Nepovedz diev\u010datko nikomu bola nap\u00edsan\u00e1 dva roky pred t\u00fdm,\u00a0ot\u00e1zka historick\u00e9ho prvenstva je sporn\u00e1 a\u00a0s\u00favis\u00ed so sp\u00f4sobom \u0161\u00edrenia vtedaj\u0161ej popul\u00e1rnej piesne. Piese\u0148 Nepovedz diev\u010datko nikomu (1932) hr\u00e1val Du\u0161an P\u00e1lka v\u00a0kruhu svojich priate\u013eov, ke\u010f ju po prv\u00fd raz uviedol v\u00a0kaviarni Reduta huslista Die\u0161i, a\u00a0potom bola preberan\u00e1 a\u00a0interpretovan\u00e1 mnoh\u00fdmi sal\u00f3nnymi a\u00a0cig\u00e1nskymi kapelami. Na jar roku 1933 bola so spevom \u0160tefana Hozu a sprievodom klav\u00edra nahran\u00e1 a\u00a0pripraven\u00e1 na vydanie na platni. Piese\u0148 Dita vydal p\u00f4vodne \u010desk\u00fd nakladate\u013e Mojm\u00edr Urb\u00e1nek (Praha) v\u00a0notovom vydan\u00ed vok\u00e1lu so sprievodom klav\u00edra (1932), na z\u00e1klade \u00faspechu ju nahral v\u00a0tejto verzii na Vianoce v\u00a0tom istom roku, av\u0161ak nevedno z\u00a0ak\u00fdch d\u00f4vodov, rozhodlo sa vydavate\u013estvo Ultraphon realizova\u0165 nov\u00fa verziu piesne Dita v\u00a0interpret\u00e1cii sk\u00fasen\u00e9ho a\u00a0\u00faspe\u0161n\u00e9ho \u010desk\u00e9ho orchestra Melody Boys R.A.Dvorsk\u00e9ho.\u00a0Piese\u0148 Nepovedz diev\u010datko nikomu spieva \u0160tefan Hoza so sprievodom klav\u00edra.<sup><a href=\"#sdfootnote19sym\"><sup>19<\/sup><\/a><\/sup>Obe tang\u00e1 vydali na spolo\u010dnej gramoplatni roku 1934, av\u0161ak Dita mala na etikete uveden\u00fd titul \u201eprvn\u00ed slovensk\u00e9 tango\u201c. V\u00a0spomienkov\u00fdch programoch Aranyos uzn\u00e1val prvenstvo P\u00e1lku a jeho tanga Nepovedz diev\u010datko nikomu.<\/p>\n<p>Tak boli dan\u00e9 z\u00e1klady pre rozvoj p\u00f4vodnej slovenskej piesne. Jej v\u00fdznam pod\u010diarklo aj zalo\u017eenie Kruhu autorov pesni\u010diek a operiet v Bratislave, ako krok k ochrane autorsk\u00fdch pr\u00e1v (KAPO, 1937 v kaviarni Tatra) ako i zalo\u017eenie prv\u00fdch vydavate\u013estiev (vydavate\u013estvo J\u00e1na Sto\u017eick\u00e9ho, Karola Z\u00e1vodsk\u00e9ho). \u010eal\u0161ia periodiz\u00e1cia dej\u00edn slovenskej popul\u00e1rnej hudby je jednozna\u010dne ovplyvnen\u00e1 politick\u00fdm dian\u00edm v Eur\u00f3pe a vo svete. So vznikom Slovenskej republiky pod tlakom fa\u0161istickej ideol\u00f3gie bola obmedzen\u00e1 \u010dinnos\u0165 z\u00e1bavn\u00fdch podnikov do 21. hodiny. KAPO bolo najsk\u00f4r premenovan\u00e9 na Slovensk\u00fd kruh autorov pesni\u010diek a operiet (16.12.1938), ale napokon aj tak rozpusten\u00e9 2.4.1943.<sup><a href=\"#sdfootnote20sym\"><sup>20<\/sup><\/a><\/sup> V rozhlase dostali z\u00e1kaz vysiela\u0165 americk\u00fdch, anglick\u00fdch, franc\u00fazskych a sovietskych skladate\u013eov. Po roku 1939 museli od\u00eds\u0165 \u010desk\u00ed hudobn\u00edci. Hrala sa nemeck\u00e1 hudba, \u013eudov\u00e1 a p\u00f4vodn\u00e1 slovensk\u00e1 hudba. Vonkaj\u0161\u00ed nacionalistick\u00fd z\u00e1sah do vn\u00fatorn\u00e9ho v\u00fdvoja slovenskej popul\u00e1rnej hudby v\u0161ak otvoril iba form\u00e1lny priestor pre p\u00f4vodn\u00fa tvorbu vznikom Slovenskej republiky. Slovensk\u00e1 popul\u00e1rna piese\u0148 v tomto obdob\u00ed prirodzene vznikala asimil\u00e1ciou pr\u00fadov jednotliv\u00fdch tane\u010dn\u00fdch foriem z okolit\u00fdch kraj\u00edn, v\u00fdmenou a migr\u00e1ciou hudobn\u00edkov vzh\u013eadom k dan\u00fdm pr\u00edle\u017eitostiam v kaviar\u0148ach, no\u010dn\u00fdch podnikoch a variet\u00e9, prostredn\u00edctvom rozhlasov\u00e9ho vysielania a r\u00f4znych transform\u00e1ci\u00ed \u013eudovej hudby v procese kult\u00farnej v\u00fdmeny. U\u017e tento ideologick\u00fd atak bol pr\u00ed\u010dinou prvej diskontinuity slovenskej popul\u00e1rnej hudby. Pre \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj slovenskej popul\u00e1rnej hudby bol v\u00fdznamn\u00fd prienik big bandov\u00e9ho modelu swingov\u00e9ho orchestra v podobe prv\u00fdch ensemblov Studio Jazz Ladislava Faixa (1939), Orchester Vysoko\u0161kolsk\u00e9ho zv\u00e4zu \u0161tudentstva J\u00e1na Ondru\u0161a a nesk\u00f4r ho viedol Ady Helman (1940), ktor\u00e9 sa sna\u017eili o profesionaliz\u00e1ciu slovenskej sc\u00e9ny popul\u00e1rnej hudby. Pod\u013ea parci\u00e1lnych v\u00fdskumov jednotliv\u00fdch b\u00e1date\u013eov v dizerta\u010dn\u00fdch pr\u00e1cach sa v\u0161ak ukazuje, \u017ee prv\u00e9 amat\u00e9rske jazzov\u00e9 orchestre na Slovensku vznikali u\u017e za\u010diatkom 30. rokov.<sup><a href=\"#sdfootnote21sym\"><sup>21<\/sup><\/a><\/sup><\/p>\n<p>V obdob\u00ed 1946 \u2013 47 zostavil z najlep\u0161\u00edch slovensk\u00fdch a \u010desk\u00fdch hudobn\u00edkov orchester Gust\u00e1v Brom v bratislavskom rozhlase. Orchester prezentoval vysok\u00e9 interpreta\u010dn\u00e9 a kompozi\u010dn\u00e9 kvality jazzu a Ladislav \u0160olt\u00fds jeho p\u00f4sobenie Orchestra Gust\u00e1va Broma ozna\u010duje za \u201epolo\u017eenie z\u00e1kladov nielen modernej interpret\u00e1cie, ale tie\u017e kompoz\u00edcie popul\u00e1rnej hudby.\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote22sym\"><sup>22<\/sup><\/a><\/sup> U\u017e v jeho kon\u0161tatovan\u00ed v\u0161ak c\u00edti\u0165, \u017ee neodde\u013eoval swingov\u00fa popul\u00e1rnu hudbu od swingov\u00e9ho modelu jazzu ako \u017e\u00e1nru a amb\u00edci\u00ed hudobn\u00edkov tvori\u0165 koncertn\u00fd nie tane\u010dn\u00fd reperto\u00e1r. Pritom tento konflikt, ktor\u00fd prebiehal rovnako vo svetovom v\u00fdvoji jazzu, bol zjavn\u00fd u\u017e z reperto\u00e1rov\u00e9ho zamerania Tane\u010dn\u00e9ho orchestra bratislavsk\u00fdch vysoko\u0161kol\u00e1kov (1947-49). Za v\u00fdraznej\u0161ie jazzov\u00e9 profesion\u00e1lne prejavy mo\u017eno poklada\u0165 zalo\u017eenie Tane\u010dn\u00e9ho orchestra bratislavsk\u00fdch vysoko\u0161kol\u00e1kov hr\u00e1\u010dom na bicie n\u00e1stroje, organiz\u00e1torom a rozhlasov\u00fdm moder\u00e1torom roku 1947 Pavlom Polansk\u00fdm. ktor\u00fd nahral v \u010ceskoslovenskom rozhlase v Bratislave skladbu z oblasti progressive jazzu (nesk\u00f4r pokladan\u00e9ho za third stream, alebo symfonick\u00fd jazz) Stan Kenton: Concerto for Doghouse. V \u010fal\u0161om obdob\u00ed orchestre jednozna\u010dne smeruj\u00fa k l\u00ednii swingom ovplyvnenej popul\u00e1rnej piesne (Kolekt\u00edv 50, 51, 52 \u2013 58 dirigenta J\u00e1na Siv\u00e1\u010dka, S\u00edlo\u0161a Poh\u00e1nku a Jaroslava Laifera), kde\u017eto vyhranen\u00e9 jazzov\u00e9 prejavy kulminuj\u00fa v mal\u00fdch comb\u00e1ch Kvinteta Juraja Hentera (1954 \u2013 56, hoci sa Kvinteto Juraja Hentera vytvorilo z orchestra Kolekt\u00edv 54 J\u00e1na Siv\u00e1\u010dka), Kvinteto Karola Ondrei\u010dku &#8211; U5 (1956 &#8211; 57).<\/p>\n<p>Pre \u010fal\u0161\u00ed vn\u00fatorn\u00fd v\u00fdvoj slovenskej popul\u00e1rnej hudby bol v\u00fdznamn\u00fd rok 1955, v ktorom doch\u00e1dza k etablovaniu slovenskej popul\u00e1rnej piesne, k v\u0161eobecnej recepcii posluch\u00e1\u010dskej verejnosti dokonca do takej miery, \u017ee v\u00ed\u0165azili nad predajom zahrani\u010dn\u00fdch \u0161l\u00e1grov a \u010desk\u00fdch popul\u00e1rnych piesn\u00ed. I\u0161lo o piesne: Andrej Lieskovsk\u00fd &#8211; Na dobr\u00fa noc bozk ti d\u00e1m (beguin), V\u00e1m o l\u00e1ske spievam (val\u010d\u00edk), \u0160ebo &#8211; Martinsk\u00fd &#8211; Zavri o\u010di kr\u00e1sne (tango), Zden\u011bk C\u00f3n &#8211; Pal\u00e1tov\u00e1: Nie som u\u017e s\u00e1m (tango), Milan Nov\u00e1k &#8211; Pal\u00e1tov\u00e1: Ako vt\u00e1k let\u00ed v dia\u013e (pomal\u00fd fox), Gejza Dus\u00edk &#8211; Andrej Braxatoris: Mar\u00edna (tango). Nov\u00e1 gramof\u00f3nov\u00e1 reed\u00edcia piesn\u00ed Du\u0161ana P\u00e1lku: Pre\u010do sa m\u00e1me roz\u00eds\u0165, Gejzu Dus\u00edka: Tak nekone\u010dne kr\u00e1sna mali tak\u00fd \u00faspech, \u017ee z h\u013eadiska predaja gramof\u00f3nov\u00fdch platn\u00ed v obdob\u00ed 1949 \u2013 58 sa umiestnili na 4. mieste. Aj po 50 rokov m\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee tieto piesne predstavuj\u00fa historicky overen\u00fa hodnotu, preto\u017ee ich recepcia \u017eije dodnes. Historick\u00fd prelom \u00faspe\u0161nosti a etablovania slovenskej popul\u00e1rnej piesne roku 1955 sa v\u0161ak udial v\u010faka vn\u00fatorn\u00e9mu v\u00fdvoju a profesionaliz\u00e1cii slovenskej sc\u00e9ny z interpreta\u010dn\u00e9ho h\u013eadiska \u2013 formovanie orchestrov, \u010derpaj\u00facich z dobov\u00fdch eur\u00f3pskych orchestrov popul\u00e1rnej hudby sweet music, swingov\u00fdch big bandov eur\u00f3pskej a americkej proveniencie. Z\u00e1klad pre tak\u00fato profesionaliz\u00e1ciu tane\u010dnej hudby tvoril 50 \u010dlenn\u00fd Tane\u010dn\u00fd orchester bratislavsk\u00e9ho rozhlasu (1954), \u010falej to boli orchestre J\u00e1na Siv\u00e1\u010dka, Jaroslava Laifera a Gust\u00e1va Offermanna.<sup><a href=\"#sdfootnote23sym\"><sup>23<\/sup><\/a><\/sup> Tomuto vyvrcholeniu na autorskej a interpreta\u010dnej sc\u00e9ne slovenskej popul\u00e1rnej hudby v\u0161ak predch\u00e1dzal vn\u00fatorn\u00fd v\u00fdvoj estetick\u00e9ho a recep\u010dn\u00e9ho skladate\u013esk\u00e9ho myslenia medzi modelom sal\u00f3nnej hudby, vych\u00e1dzaj\u00facej z trad\u00edcie eur\u00f3pskej hudby a modelom spojenia \u013eudovej hudby s nov\u00fdmi tane\u010dn\u00fdmi \u00fatvarmi, ktor\u00fd sa odohral e\u0161te koncom 40. rokov. Dokumentuj\u00fa to 2. zjazd \u010deskoslovensk\u00fdch skladate\u013eov a hudobn\u00fdch vedcov v m\u00e1ji roku 1949 a 1. pracovn\u00e9 stretnutie zjazdu slovensk\u00fdch skladate\u013eov v Tren\u010dianskych Tepliciach v j\u00fani 1949.<sup><a href=\"#sdfootnote24sym\"><sup>24<\/sup><\/a><\/sup> Na jednej strane do\u0161lo k opusteniu tradi\u010dn\u00e9ho modelu z\u00e1bavnej hudby, vych\u00e1dzaj\u00facej z trad\u00edci\u00ed 19. storo\u010dia, na druhej k uprednostneniu importovan\u00fdch prvkov nov\u00fdch tane\u010dn\u00fdch \u00fatvarov, av\u0161ak na princ\u00edpe spojenia so slovenskou \u013eudovou hudbou. Ideol\u00f3gia umenia a kult\u00fary diktovan\u00e1 zhora pod\u010diarkovala \u013eudov\u00fa tane\u010dn\u00fa trad\u00edciu ako \u201enajlep\u0161ie vyjadrenie novej formy rodiacej sa socialistickej z\u00e1bavy\u201c.<sup><a href=\"#sdfootnote25sym\"><sup>25<\/sup><\/a><\/sup> \u201eV\u00ed\u0165azn\u00fd febru\u00e1r roku 1948\u201c nastolil nov\u00e9 po\u017eiadavky zrozumite\u013enosti, \u013eudovosti, \u0161irokej komunikat\u00edvnosti a optimizmu. V\u010faka tomu sa zd\u00f4raz\u0148oval v\u00fdznam masovej, budovate\u013eskej piesne a estr\u00e1dnej piesne. I\u0161lo o ideologicky podfarben\u00fa pies\u0148ov\u00fa tvorbu, ktor\u00e1 bola umelo fors\u00edrovan\u00e1 v duchu dobovej politiky. Nov\u00e1 mlad\u0161ia autorsk\u00e1 gener\u00e1cia (J\u00e1n Siv\u00e1\u010dek, Pavol Zelenay, Jaroslav Laifer, Franti\u0161ek Havl\u00ed\u010dek, Tom\u00e1\u0161 Seidman, Bohumil Trne\u010dka, \u013dudov\u00edt \u0160tassel, Gejza Toperczer, Milan Nov\u00e1k) preferovala swingov\u00fd model tane\u010dnej hudby s nov\u00fdmi modern\u00fdmi aran\u017em\u00e1nmi, n\u00e1strojov\u00fdmi sekciami big bandu, kompozi\u010dn\u00fdmi postupmi swingu, na rozdiel od star\u0161ej gener\u00e1cie, ktor\u00e1 bola z\u00e1stancom tradi\u010dnej z\u00e1bavy sal\u00f3nnej hudby. Obecenstvo v\u0161ak na model spojenia nov\u00fdch tane\u010dn\u00fdch prvkov jazzu a nesk\u00f4r rocku nebolo dostato\u010dne pripraven\u00e9. Odzrkadlilo sa to najm\u00e4 v popularite t\u00e1ng a val\u010d\u00edkov e\u0161te roku 1955.<\/p>\n<p>Na improviza\u010dn\u00e9 praktiky kinohudby, sk\u00fasenosti barov\u00fdch klaviristov, revu\u00e1lne typy z\u00e1bavy v no\u010dn\u00fdch podnikoch e\u0161te predvojnovej \u010ceskoslovenskej republiky, nepriamo nadviazali variet\u00e9 v kaviarni Tatra, zn\u00e1me ako Tatra revue v rokoch 1957 \u2013 61. Tu dostali priestor aj in\u00e9 \u017e\u00e1nre ne\u017e tane\u010dn\u00e1 hudba. Patrili k nim modern\u00fd jazz, swing, tradi\u010dn\u00fd jazz, \u0161ans\u00f3n.<sup><a href=\"#sdfootnote26sym\"><sup>26<\/sup><\/a><\/sup> Roku 1959 sa uskuto\u010dnil I. zjazd Zv\u00e4zu slovensk\u00fdch skladate\u013eov, kde sa ofici\u00e1lnou cestou \u201ezhora\u201c rie\u0161ili probl\u00e9my tane\u010dnej hudby a mal\u00fdch hudobn\u00fdch foriem, ktor\u00e9 mali predstavova\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd medzistupe\u0148 k pochopeniu ve\u013ek\u00fdch hudobn\u00fdch foriem. \u201eV duchu z\u00e1verov I. zjazdu Zv\u00e4zu slovensk\u00fdch skladate\u013eov postupne v\u0161etky in\u0161tit\u00facie urobili opatrenia, ktor\u00e9 mali zvy\u0161ova\u0165 kvalitu mal\u00fdch hudobn\u00fdch foriem. Najintenz\u00edvnej\u0161ie sa o to usilovali pracovn\u00edci rozhlasu. 31. marca usporiadali semin\u00e1r s\u00a0\u00fa\u010das\u0165ou tvorcov a\u00a0interpretov. &#8230; Rie\u0161ili sa tu aj tak\u00e9 ot\u00e1zky, s\u00favisiace s\u00a0mal\u00fdmi hudobn\u00fdmi formami, ktor\u00e9 do p\u00f4sobnosti rozhlasu nepatrili. Potreba v\u00fdu\u010dby kompoz\u00edcie tane\u010dnej hudby na V\u0160MU a\u00a0na konzervat\u00f3riu, starostlivos\u0165 o\u00a0text\u00e1rov, lektorovanie a\u00a0schva\u013eovanie skladieb, kontrola reperto\u00e1ru hudobn\u00fdch s\u00faborov v\u00a0z\u00e1bavn\u00fdch podnikoch, vyjasnenie rysov modernosti a\u00a0n\u00e1rodnosti v\u00a0tane\u010dnej piesni, starostlivos\u0165 o\u00a0mlad\u00fdch spev\u00e1kov v\u00a0tane\u010dnej piesni, pomoc pri vytv\u00e1ran\u00ed podmienok na roz\u0161irovanie po\u010dtu profesion\u00e1lnych telies \u0161pecializuj\u00facich sa na \u017e\u00e1nre z\u00e1bavnej hudby a\u00a0podobne.\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote27sym\"><sup>27<\/sup><\/a><\/sup><\/p>\n<p>E\u0161te v\u00a0polovici 60. rokov sa tane\u010dn\u00e1 a\u00a0z\u00e1bavn\u00e1 hudba v\u00a0rozhlasovej produkcii v reperto\u00e1ri orientovala na \u013eudov\u00fa hudbu, tane\u010dn\u00fa piese\u0148 a\u00a0beat. Rovnak\u00fd trend bol aj v hudbe amat\u00e9rskych vidieckych skup\u00edn, ktor\u00e9 \u00fa\u010dinkovali na tane\u010dn\u00fdch z\u00e1bav\u00e1ch. Tak\u017ee, roku 1963 m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o\u00a0existencii tane\u010dnej hudby, jazzov\u00e9ho \u017e\u00e1nru, prv\u00fdch rockov\u00fdch prienikov a\u00a0existencii country and western music, \u0161ir\u0161iu odozvu v\u0161ak z t\u00fdchto \u017e\u00e1nrov mal len rock a pop music. Roku 1966 sa pod\u013ea \u0160olt\u00fdsa roz\u0161iruje big beat, ale v\u00a0prejave mnoh\u00fdch skup\u00edn sa mie\u0161aj\u00fa \u201ebeatov\u00e9 prvky s tane\u010dnou pesni\u010dkou swingov\u00e9ho typu.\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote28sym\"><sup>28<\/sup><\/a><\/sup> Patrili k nim piese\u0148 Bra\u0148a Hronca: Lampi\u00f3ny u\u017e d\u00e1vno zhasli v\u00a0podan\u00ed Marcely Laiferovej a\u00a0Jany Bel\u00e1kovej (1963).<sup><a href=\"#sdfootnote29sym\"><sup>29<\/sup><\/a><\/sup> Roku 1964 Slovensk\u00fd \u00fastredn\u00fd v\u00fdbor Zv\u00e4zu ml\u00e1de\u017ee usporiadal v\u00a0Bratislave celoslovensk\u00fa prehliadku tane\u010dn\u00fdch a\u00a0d\u017eezov\u00fdch orchestrov. Prehliadka trvala tri dni. \u201ePrv\u00e9 miesto z\u00edskal big band zo \u017diliny pod veden\u00edm Ing. R. Ma\u0161lonku, z revivalov\u00fdch s\u00faborov Revival Jazz Band z\u00a0Bratislavy, z\u00a0tane\u010dn\u00fdch s\u00faborov sa na 1. mieste umiestnila skupina zo Z\u00e1vodn\u00e9ho klubu Niklovej huti v\u00a0Seredi. Osobit\u00fa kateg\u00f3riu tvorili big\u2013beatov\u00e9 skupiny. Z\u00a0nich sa najviac p\u00e1\u010dili Pr\u00fady.\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote30sym\"><sup>30<\/sup><\/a><\/sup><\/p>\n<p>Vznik slovensk\u00e9ho rocku sa via\u017ee na formovanie hard rockov\u00fdch skup\u00edn Pr\u00fady (1963) a The Beatmen roku 1964. Prv\u00e9 v\u00fdraznej\u0161ie eseje populariza\u010dn\u00e9ho charakteru o hist\u00f3rii slovensk\u00e9ho rocku s\u00fa uverejnen\u00e9 v \u010dasopise Slovensk\u00e1 hudba roku 1994. Autori pr\u00edspevkov, Marian Jaslovsk\u00fd a Iveta Posp\u00ed\u0161ilov\u00e1, vych\u00e1dzaj\u00fa z autentick\u00fdch svedectiev, z\u00edskan\u00fdch na z\u00e1klade interview a dobov\u00fdch krit\u00edk. Ich datovanie za\u010diatkov slovensk\u00e9ho rocku je v\u0161ak \u00fazko viazan\u00e9 s existenciou t\u00fdchto dvoch skup\u00edn. P\u00f4sobenie \u010fal\u0161\u00edch rockov\u00fdch form\u00e1ci\u00ed na Slovensku nie je zdokumentovan\u00e9 a reflektovan\u00e9. Sc\u00e9nu dotv\u00e1rali skupiny Jolana (1963), nesk\u00f4r Players (1966) a za\u010diatkom 60. rokov len v Bratislave \u00fadajne p\u00f4sobilo 38 \u201eambici\u00f3znych a pomerne zn\u00e1mych s\u00faborov\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote31sym\"><sup>31<\/sup><\/a><\/sup>. Obaja autori, Jaslovsk\u00fd a Posp\u00ed\u0161ilov\u00e1, sa v\u0161ak nevyhli konfront\u00e1cii s \u010deskou sc\u00e9nou. Posp\u00ed\u0161ilov\u00e1 kon\u0161tatuje, \u017ee do Bratislavy pri\u0161la beatov\u00e1 hor\u00fa\u010dka o\u00a0dva roky nesk\u00f4r ako do Prahy,<sup><a href=\"#sdfootnote32sym\"><sup>32<\/sup><\/a><\/sup> preto\u017ee v \u010dase prv\u00fdch verejn\u00fdch vyst\u00fapen\u00ed Pr\u00fadov, mali u\u017e \u010desk\u00e9 skupiny v\u00fdrazn\u00e9 \u00faspechy za sebou. Predpoklad\u00e1me, \u017ee t\u00fdm mysl\u00ed v\u00fdraznej\u0161iu recepciu slovensk\u00fdch rockov\u00fdch form\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 v\u0161ak sk\u00f4r poukazuj\u00fa na nedostato\u010dnos\u0165 rozvinut\u00fdch podmienok v slovenskom hudobnom prostred\u00ed, ne\u017e skuto\u010dn\u00fd z\u00e1ujem obecenstva. The Beatmen vyst\u00fapili r. 1965 v\u00a0m\u00e1ji v Prahe. Ji\u0159\u00ed \u010cern\u00fd v\u00a0Mladom sv\u011bte nap\u00edsal \u010dl\u00e1nok pod n\u00e1zvom Lep\u0161\u00ed ne\u017e Olympic, kde ich hodnotili ako najlep\u0161iu skupinu, preto\u017ee tvorivos\u0165ou predbehla i\u00a0\u0161pi\u010dku \u010desk\u00e9ho rocku, ktor\u00fa predstavovala skupina Olympic Petra Jandu.<sup><a href=\"#sdfootnote33sym\"><sup>33<\/sup><\/a><\/sup> The Beatmen (Mari\u00e1n Bedn\u00e1r \u2013 basg., Miroslav Bedrik \u2013 spriev. guit., D. Ursiny \u2013 lead guit., voc., comp., Peter Petro \u2013 dr.) bola prv\u00e1 agent\u00e1\u017ene zastupovan\u00e1 slovensk\u00e1 rockov\u00e1 skupina, ktor\u00e1 ve\u013ea hr\u00e1vala a mala svojho mana\u017e\u00e9ra (Peter Tuchscher). Skupina Pr\u00fady hr\u00e1vala na \u0161tudentsk\u00fdch podujatiach a v polovici 60. rokov nahrala prv\u00e9 sn\u00edmky v \u010ceskoslovenskom rozhlase v Bratislave. V roku 1967 do Pr\u00fadov nast\u00fapil Mari\u00e1n Varga a vyst\u00fapili v programe Lasicu a Satinsk\u00e9ho Ve\u010der pre dvoch (1967). K \u010fal\u0161\u00edm skupin\u00e1m rockovej beatlm\u00e1nie patrili Soulmen De\u017ea Ursinyho (1966), New Soulmen (1968 \u2013 69), Provisorium (1969). A\u017e do roku 1971 p\u00edsal De\u017eo Ursiny texty v angli\u010dtine (prv\u00e9 p\u00edsala \u00fadajne jeho matka). Players \u013dubom\u00edra Bel\u00e1ka imitovala skupinu Shadows, p\u00f4sobila v rokoch 1966 \u2013 68 a v tom obdob\u00ed nahrala aj sn\u00edmky v rozhlase. Medzi \u010fal\u0161ie v\u00fdrazn\u00e9 umelecky zrel\u00e9 rockov\u00e9 form\u00e1cie patrili Pr\u00fady Pavla Hammela, Collegium musicum Mariana Vargu (1969), nesk\u00f4r skupina Ferm\u00e1ta (1972).<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Do tohto obdobia patr\u00ed aj vznik bluesov\u00e9ho podhubia na Slovensku v podobe Blues Five roku 1967. So skupinou Blues Five z\u00edskal Peter Lipa roku 1968 ocenenie Objav festivalu na 2. \u010deskoslovenskom beatovom festivale v\u00a0Prahe.<\/p>\n<p>Nov\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm trad\u00edcie variet\u00e9 v predch\u00e1dzaj\u00facich Tatra revue (1957 \u2013 61) bola komick\u00e1 dvojica Lasica a Satinsk\u00fd, kde vystupovali u\u017e po\u010das \u0161tudentsk\u00fdch \u010dias. Na p\u00f4de kabaretn\u00fdch predstaven\u00ed v politickej satire programu Milana Lasicu a J\u00faliusa Satinsk\u00e9ho: Ve\u010der pre dvoch Divadlo na korze v Bratislave (1967 &#8211; 71) hrala hudba d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu. Texty piesn\u00ed Milana Lasicu z tohto obdobia s\u00fa na LP Zora Kol\u00ednska: Ver\u0161e p\u00edsan\u00e9 na vodu (Opus 1971). N\u00e1sledkom udalost\u00ed po roku 1968 a konsolid\u00e1cie spolo\u010dnosti musela t\u00e1to dvojica ukon\u010di\u0165 svoje \u00fa\u010dinkovanie. \u00dato\u010di\u0161te na\u0161li na Morave v divadle Ve\u010dern\u00ed Brno (1971 &#8211; 72). Od roku 1978 s nimi spolupracoval Jaro Filip, ktor\u00fd vych\u00e1dzal z blues a folku.<\/p>\n<p>Na p\u00f4de mal\u00fdch javiskov\u00fdch sc\u00e9n sa prezentovali po Hane Hegerovej \u010fal\u0161\u00ed predstavitelia \u0161ans\u00f3nu \u2013 Zoro Laurinc (narod. 1949) od roku 1965, ke\u010f sa stal v\u00ed\u0165azom telev\u00edznej s\u00fa\u0165a\u017ee Zlat\u00e1 kamera v kateg\u00f3rii \u0161ans\u00f3nu, Em\u00edlia Do\u0161ekov\u00e1 (1937), ktor\u00e1 vst\u00fapila do hudobnej sc\u00e9ny roku 1969 v spolupr\u00e1ci s Ladislavom Gerhardtom. V t\u00fdchto v\u00fdvojov\u00fdch l\u00edni\u00e1ch sa za\u010d\u00edna na Slovensku mie\u0161a\u0165 kateg\u00f3ria \u0161ans\u00f3nu s folkov\u00fdm hnut\u00edm. Ofici\u00e1lne verejnos\u0165, aj to len jej \u00fazky okruh obecenstva, reflektovali existenciu slovensk\u00e9ho folku, ako protest songu, od vytvorenia pesni\u010dk\u00e1rskeho zdru\u017eenia Slnovrat roku 1979 v\u00a0Bratislave v\u00a0klube U\u00a0Rolanda.<\/p>\n<p>Country and western k n\u00e1m prenik\u00e1 u\u017e v 50. rokoch ako amat\u00e9rske hnutie nad\u0161encov. Pod\u013ea ofici\u00e1lnych tvrden\u00ed predstavite\u013eov Slovkoncertu (vznik 1969), podobn\u00fd n\u00e1zor zast\u00e1val aj Igor Wasserberger roku 1980<sup><a href=\"#sdfootnote34sym\"><sup>34<\/sup><\/a><\/sup>, v tejto oblasti neboli profesion\u00e1lne disponovan\u00ed umelci, vhodn\u00ed na prezent\u00e1ciu. Igor Wasserberger p\u00ed\u0161e o \u0161pecializ\u00e1cii skupiny Jazdci na typ hudby country and western od roku 1969.<sup><a href=\"#sdfootnote35sym\"><sup>35<\/sup><\/a> <\/sup>Ot\u00e1zkou zost\u00e1va do akej miery i\u0161lo o lobbing a netransparentnos\u0165 pri vyh\u013ead\u00e1van\u00ed talentov v tomto \u017e\u00e1nri. Vzh\u013eadom na monopoln\u00e9 postavenie \u010desk\u00e9ho Supraphonu s nepru\u017enou slovenskou bratislavskou pobo\u010dkou, kompetencie vydavate\u013estiev na Slovensku suploval rozhlas v Bratislave. Z toho d\u00f4vodu mnoh\u00e9 arch\u00edvne nahr\u00e1vky s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161t\u00e1tneho rozhlasu a doteraz neboli vydan\u00e9 na zvukovom nosi\u010di. Zo sekund\u00e1rnych prame\u0148ov v\u0161ak vypl\u00fdva, \u017ee t\u00e1to sc\u00e9na jestvovala, ale nie je zdokumentovan\u00e1 v teoretickej reflexii<sup><a href=\"#sdfootnote36sym\"><sup>36<\/sup><\/a><\/sup>. Prv\u00e9 profesion\u00e1lne zjavy, ktor\u00e9 nahr\u00e1vali na platne, sa objavuj\u00fa a\u017e po roku 1989. Napr\u00edklad v\u00a0decembri 1974 sa konala Prehliadka country and westernov\u00fdch s\u00faborov v Bratislave, ktorou sa\u00a0\u201epolo\u017eili z\u00e1klady pravideln\u00fdch vyst\u00fapen\u00ed skup\u00edn tohto hudobn\u00e9ho \u017e\u00e1nru.\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote37sym\"><sup>37<\/sup><\/a><\/sup> Usporiadali ho pracovn\u00edci Z\u00e1ujmovo umeleckej \u010dinnosti Obvodn\u00e9ho kult\u00farneho a\u00a0spolo\u010densk\u00e9ho strediska Bratislava III. \u201eNa decembrovom koncerte sa predstavilo celkove \u0161es\u0165 skup\u00edn: Dostavn\u00edk, Teton, R\u00e1kosn\u00edci, Kormor\u00e1ny, Folk a\u00a0W-klub. Ich vyst\u00fapenia uk\u00e1zali, \u017ee pod country and westernovou a folkovou hudbou rozumej\u00fa \u0161irok\u00fa paletu piesn\u00ed najr\u00f4znej\u0161ieho charakteru, niekedy a\u017e vybo\u010duj\u00facu z\u00a0r\u00e1mca vymedzen\u00e9ho hudobn\u00e9ho \u017e\u00e1nru. Spomedzi z\u00fa\u010dastnen\u00fdch s\u00faborov zaujali najm\u00e4 R\u00e1kosn\u00edci, ktor\u00ed sa \u00faspe\u0161ne prezentovali na Lune \u00b474, kde zv\u00ed\u0165azili v autorskej s\u00fa\u0165a\u017ei s\u00a0pies\u0148ou Trieska. Skupina Folk z\u00edskala ov\u00e1cie publika za predvedenie \u00fasmevnej piesne Karol. V\u00e4\u010d\u0161ina s\u00faborov m\u00e1 dobr\u00fa amat\u00e9rku \u00farove\u0148 a\u00a0perspekt\u00edvy \u010fal\u0161ieho rastu. Prehliadku mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za vydaren\u00e9 podujatie a nebolo by na \u0161kodu, keby sa tu zjavili aj mimobratislavsk\u00e9 s\u00fabory.\u201c O \u201emasovom hnut\u00ed n\u00e1vratu do pr\u00edrody\u201c hovor\u00ed Laco \u0160olt\u00fds za\u010diatkom 60. rokov, ktor\u00e1 sa prejavila vo vlne westernov a\u00a0trampsk\u00fdch piesn\u00ed\u201c a\u00a0\u00fadajne z\u00a0desiatok slovensk\u00fdch pesni\u010diek v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ohlas z\u00edskala len L\u00e1nikova: Akordy na ohe\u0148 (1963), T\u00e1bor\u00e1k(1963).<sup><a href=\"#sdfootnote38sym\"><sup>38<\/sup><\/a><\/sup> \u010ealej vlna westernu pokra\u010dovala v\u00a0polovici 60. rokov pies\u0148ami stredn\u00e9ho pr\u00fadu: J\u00e1n Melkovi\u010d &#8211; Torn\u00e1do nad Horn\u00e1dom, Hu\u010d\u00ed voda, hu\u010d\u00ed, Po lese t\u00fala sa piese\u0148, \u013dudov\u00edt \u0160tassel &#8211; Savana sp\u00ed, Jimmy a\u00a0Smutn\u00e1 Anne.<sup><a href=\"#sdfootnote39sym\"><sup>39<\/sup><\/a><\/sup> I\u0161lo tu o\u00a0odraz amat\u00e9rskej sc\u00e9ny v\u00a0strednom pr\u00fade, ale nie o v\u00fdvoj samostatn\u00e9ho \u017e\u00e1nru.<\/p>\n<p>Od roku 1959 sa pritom hovorilo o\u00a0podpore mal\u00fdch javiskov\u00fdch foriem na zjazdoch \u010deskoslovensk\u00fdch skladate\u013eov, slovensk\u00fdch skladate\u013eov, dokonca aj v uzneseniach UV KSS.<sup><a href=\"#sdfootnote40sym\"><sup>40<\/sup><\/a> <\/sup>V dokumente strany z roku 1962 sa ofici\u00e1lne zrovnopr\u00e1v\u0148uj\u00fa v\u0161etky mal\u00e9 hudobn\u00e9 formy, tvrd\u00ed sa, \u017ee patria medzi umeleck\u00e9 \u017e\u00e1nre, ale kon\u0161tatuje sa, \u017ee na Slovensku sa z\u00e1bavn\u00e1 hudba redukuje v\u00fdlu\u010dne na tane\u010dn\u00fa hudbu. Pod pojmom mal\u00e9 hudobn\u00e9 formy si v\u0161ak funkcion\u00e1ri predstavovali piesne pionierov, tvorbu pre zbory a s\u00fabory \u013dudovej umeleckej tvorivosti, masov\u00e9 piesne, dychov\u00fa hudbu a tzv. vy\u0161\u0161\u00ed popul\u00e1r.<\/p>\n<p>Aj popri \u201emal\u00fdch form\u00e1ch\u201c e\u0161te st\u00e1le existoval model oddelen\u00e9ho tvoriv\u00e9ho re\u0165azca skladate\u013ea, text\u00e1ra, interpreta \u2013 in\u0161trumentalistov a\u00a0spev\u00e1ckej hviezdy. Pritom v\u00a0teoretickej reflexii a\u00a0v\u00a0kult\u00farnej politike sa tvorba piesne stavia nad interpreta, ako omnoho hodnotnej\u0161ia. A\u017e v polovici 70. rokov vznikaj\u00fa teoretick\u00e9 pr\u00e1ce (Fuka\u010d, Kotek, Poled\u0148\u00e1k)<sup><a href=\"#sdfootnote41sym\"><sup>41<\/sup><\/a><\/sup>, ktor\u00e9 presne stratifikuj\u00fa kvalitat\u00edvne odli\u0161nosti artifici\u00e1lnej a\u00a0nonartifici\u00e1lnej hudby, kde vyslovia t\u00e9zu, \u017ee interpret je v\u00a0tomto \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlovom okruhu d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed ako dielo. \u00c9ra oddelen\u00e9ho tvoriv\u00e9ho procesu skladate\u013e- text\u00e1r \u2013 interpret \u2013 spev\u00e1k kon\u010d\u00ed definit\u00edvne roku 1977 n\u00e1stupom a v\u00ed\u0165azstvom skupiny Modus pies\u0148ou \u00dasmev (hudba J\u00e1n Lehotsk\u00fd, text: Kamil Peteraj) na Bratislavskej l\u00fdre. V\u00a0nej s\u00fa hudobn\u00edci s\u00fa\u010dasne autormi hudby a interpretmi svojej hudby. Vl\u00e1dna garnit\u00fara si v\u0161ak a\u017e do roku 1989 udr\u017eiavala pr\u00e1vo kontrolova\u0165 texty prostredn\u00edctvom na to vytvoren\u00fdch komisi\u00ed,\u00a0schva\u013eova\u0165 a\u00a0kontrolova\u0165 reperto\u00e1r skup\u00edn. Neust\u00e1le sa prehlbuj\u00faca priepas\u0165 medzi vl\u00e1dnou ideol\u00f3giou, prezentovanou m\u00e9diami, ofici\u00e1lnymi in\u0161tit\u00faciami a tvorcami pop music, skuto\u010dn\u00fdm posluch\u00e1\u010dskym dopytom ako i recep\u010dnou odozvou dokumentuje nasledovn\u00fd materi\u00e1l. V\u00a0Popul\u00e1ri z roku 1975 sa d\u00e1va za pr\u00edklad pre slovensk\u00fa popul\u00e1rnu hudbu model estr\u00e1dneho sovietskeho s\u00faboru, kde m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu balalajka: \u201eSovietsky skladate\u013e Viktor Kuprevi\u010d pri\u0161iel na n\u00e1pad pou\u017ei\u0165 star\u00e9 rusk\u00e9 n\u00e1stroje, ako balalajku, dombru a\u00a0bajan v\u00a0modernej popul\u00e1rnej hudbe. Zostavil skupinu Balalajka, v ktorej sa tieto n\u00e1stroje pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri interpret\u00e1cii s\u00fadobej popul\u00e1rnej piesne.\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote42sym\"><sup>42<\/sup><\/a><\/sup> Tento text bol prevzat\u00fd z\u00a0v\u00fdchodonemeck\u00e9ho \u010dasopisu Melodie und Rhythmus v NDR, ktor\u00fd bol obdobn\u00fdm ako \u010desk\u00fd \u010dasopis Melodie a slovensk\u00fd Popul\u00e1r. \u010ci\u017ee na jednej strane bola ofici\u00e1lna ideol\u00f3gia, ktor\u00e1 uzatv\u00e1rala krajiny komunistick\u00e9ho zriadenia do izol\u00e1cie a umelo vytv\u00e1rala n\u00e1zory, postoje a verejn\u00fa mienku. \u010ealej boli umelci, ktor\u00ed ofici\u00e1lne figurovali na sc\u00e9ne a sna\u017eili sa o progresivitu zo svojho uh\u013ea poh\u013eadu a svojich mo\u017enost\u00ed prieniku do zahrani\u010dia. A napokon tu bola sc\u00e9na undergroundu alternat\u00edvnych \u017e\u00e1nrov (Ivan Hoffman), ktor\u00e9 sa stali jedn\u00fdm zo zdrojov zametovej revol\u00facie roku 1989.<\/p>\n<p>Rozpor medzi praxou a ideol\u00f3giou sa zv\u00e4\u010d\u0161oval v 80. rokoch. Skuto\u010dn\u00e9 probl\u00e9my na sc\u00e9ne popul\u00e1rnej hudby na Slovensku sa zastierali nielen z\u00a0ideologick\u00fdch d\u00f4vodov, ale aj zo z\u00e1ujmov lobistick\u00fdch skup\u00edn, ktor\u00e9 si udr\u017eiavali svoje poz\u00edcie v\u00a0existuj\u00facich \u0161t\u00e1tnych in\u0161tit\u00faci\u00e1ch (v \u0161t\u00e1tnom rozhlase, telev\u00edzii, v\u00a0hudobnom vydavate\u013estve Opus, v\u00a0umeleckej agent\u00fare Slovkoncert). Uk\u00e1zalo sa, \u017ee t\u00fdmto skupin\u00e1m vyhovuje monopoln\u00e9 postavenie a\u00a0jednoduch\u00e9 fungovanie mechanizmu zi\u0161tnej \u201evz\u00e1jomnej pomoci\u201c, ktor\u00e1 sa v\u00a0in\u00fdch oblastiach na Slovensku rozr\u00e1stla do korup\u010dn\u00fdch vz\u0165ahov a netransparentnej organiz\u00e1cie. Na tieto probl\u00e9my sa nepoukazovalo, zastierali sa demagogick\u00fdm pren\u00e1\u0161an\u00edm do in\u00fdch oblast\u00ed, napr\u00edklad polem\u00edk a pseudoprobl\u00e9mov okolo ot\u00e1zky textov. Vy\u010d\u00edta sa im povrchnos\u0165, ich tematika, obsahovos\u0165, \u0161t\u00fdlovos\u0165, nedostato\u010dn\u00e1 umeleckos\u0165 a\u00a0nedostatok element\u00e1rnych poetologick\u00fdch po\u017eiadaviek \u201ekompoz\u00edcia, r\u00fdm, rytmus, syst\u00e9m obraznosti\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote43sym\"><sup>43<\/sup><\/a><\/sup> Dokonca do tej miery, \u017ee v\u00a080. rokoch sa objavia cel\u00e9 teoretick\u00e9 pr\u00edspevky na pokra\u010dovanie k tejto t\u00e9me v\u00a0r\u00f4znych periodik\u00e1ch ako Pravda, \u013dud, Ve\u010dern\u00edk, Nede\u013ea, Romboid, Popul\u00e1r.<sup><a href=\"#sdfootnote44sym\"><sup>44<\/sup><\/a><\/sup> T\u00e1to t\u00e9ma sa dostala dokonca do prejavu predsedu vl\u00e1dy SSR Petra Colotku<sup><a href=\"#sdfootnote45sym\"><sup>45<\/sup><\/a><\/sup>. Pri hodnoten\u00ed textov sa zd\u00f4raz\u0148uje ich ideov\u00e1 problematickos\u0165: \u201eV textoch Lannyho J\u00e1no\u0161ova sa stret\u00e1vame s\u00a0ideovo problematick\u00fdmi prvkami. V\u00a0textoch Zabal\u00edm f\u013ea\u0161u slivovice autor serv\u00edruje falo\u0161n\u00e9 il\u00fazie o\u00a0svete, najm\u00e4 kapitalistickom, o\u00a0tom, ako sa tam hrdina s\u00a0osobn\u00fdm \u010darom \u013eahko stane \u00faspe\u0161n\u00fdm.\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote46sym\"><sup>46<\/sup><\/a><\/sup> Druh\u00e1 oblas\u0165 demagogick\u00e9ho rozmaz\u00e1vania skuto\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov organiz\u00e1cie hudobn\u00e9ho \u017eivota a nedostato\u010dn\u00e9ho fungovania trhov\u00e9ho mechanizmu je v oblasti kritiky hudobn\u00e9ho kritika. Nepomohli ani Gorba\u010dovova perestrojka a glasnos\u0165 v zmysle na\u010d\u00favania hlasu verejnosti. Tak sa komunistick\u00fd syst\u00e9m vn\u00fatorne de\u0161truoval a podstatn\u00fdm sp\u00f4sobom k jeho rozpadu prispeli pr\u00e1ve umelci z oblasti men\u0161inov\u00fdch \u017e\u00e1nrov.<\/p>\n<p>Po roku 1989 sa Slovensko \u201eotv\u00e1ra svetu\u201c v\u00a0pop music, v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku najm\u00e4 glob\u00e1lnemu trhu, \u010do zna\u010dne ohrozilo existenciu p\u00f4vodnej slovenskej tvorby. Podarilo sa vytvori\u0165 \u010fal\u0161ie dva festivaly s medzin\u00e1rodnou odozvou \u2013 festival country and western Dobro fest Trnava (1992) a medzin\u00e1rodn\u00fd festival rocku, folku a popul\u00e1rnej hudby &#8211; Pohoda v Tren\u010d\u00edne (1997). Toto obdobie kon\u010d\u00ed rokom 1997, ke\u010f sa formuje aj mno\u017estvo dom\u00e1cich festivalov lok\u00e1lneho v\u00fdznamu a posil\u0148uje sa region\u00e1lna kult\u00fara. Nastupuje v\u0161ak nov\u00e1 konkurencia komer\u010dn\u00fdch m\u00e9di\u00ed vo\u010di organizovaniu koncertov, ktor\u00e1 obmedzuje v\u00fdvoj slovenskej popul\u00e1rnej hudby (spo\u010diatku sa navonok ukazuje ako odovzd\u00e1vanie v\u00fdro\u010dn\u00fdch cien telev\u00edzie, rozhlasu, Zlat\u00e9ho sl\u00e1vika od roku 1996 ako slovensk\u00e9ho hlasovania posluch\u00e1\u010dov, Aurela od roku 2002 ako hlasovania kritikov, charitat\u00edvnych podujat\u00ed sn\u00edman\u00fdch rozhlasom a telev\u00edziou, ude\u013eovan\u00ed cien OTO \u2013 Osobnos\u0165 telev\u00edznej obrazovky), nesk\u00f4r ako programy reality show po roku 2005 (Super star, Big Brother, Let&#8217;s Dance&#8230;)<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\"><strong>N\u00e1vrh periodiz\u00e1cie<\/strong><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Nami navrhovan\u00e1 periodiz\u00e1cia vych\u00e1dza z existencie hlavn\u00e9ho pr\u00fadu popul\u00e1rnej hudby, do<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">ktor\u00e9ho sa v\u010dle\u0148uj\u00fa jednotliv\u00e9 \u017e\u00e1nre svojim vznikom a vn\u00fatorn\u00fdm v\u00fdvojom.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">N\u00e1vrh periodiz\u00e1cie (zhrnutie):<\/p>\n<ul>\n<li><strong>90. roky 19. storo\u010dia \u2013 1918<\/strong>; v\u0161eobecn\u00e9 roz\u0161\u00edrenie novej harmonickej piesne (prechod od kvinton\u00e1lnej hudobnej kult\u00fary do harmonickej hudobnej predstavivosti) a novouhorskej piesne, sal\u00f3nna hudba \u2013 polky, maz\u00farky, \u0161tvorylky<sup><a href=\"#sdfootnote47sym\"><sup>47<\/sup><\/a><\/sup><\/li>\n<li><strong>1918 \u2013 1934<\/strong>; formovanie z\u00e1bavnej kult\u00fary mestsk\u00e9ho typu, recepcia importovan\u00fdch modern\u00fdch tane\u010dn\u00fdch \u00fatvarov (shimmy, two-step, tango, charleston, rumba, anglick\u00fd waltz), zahrani\u010dn\u00e9 \u0161l\u00e1gre, vplyv kinohudby, mie\u0161a sa tu sal\u00f3nna hudba 19. storo\u010dia (opereta, val\u010d\u00edky, popul\u00e1rne kusy eur\u00f3pskych majstrov) s nov\u00fdm \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00fdm okruhom anglo-americkej proveniencie<\/li>\n<li><strong>1934 \u2013 1939<\/strong>; 1934 vznik prvej slovenskej p\u00f4vodnej popul\u00e1rnej piesne Nepovedz diev\u010datko nikomu (Du\u0161an P\u00e1lka a \u0160tefan Hoza), Dita (tango, Alexander Aranyos &#8211; \u0160tefan Hoza); \u010falej vznikali nov\u00e9 slovensk\u00e9 p\u00f4vodn\u00e9 tance &#8211; tango, waltz, foxtrot, z ktor\u00fdch mie\u0161an\u00edm s prvkami mestsk\u00e9ho folkl\u00f3ru vznikali hybridn\u00e9 \u00fatvary na rozhran\u00ed medzi \u013eudov\u00fdmi pies\u0148ami, val\u010d\u00edkmi, polkami, foxami a s\u00fa na etiket\u00e1ch SP uv\u00e1dzan\u00e9 ako vesel\u00fd fox, slovensk\u00fd \u013eudov\u00fd fox, \u010dard\u00e1\u0161ov\u00fd fox, \u010dard\u00e1\u0161 foxtrot, fox \u2013 polka<\/li>\n<li><strong>1939 \u2013 1945<\/strong>; repres\u00edvne z\u00e1sahy do v\u00fdvoja a obmedzenia vzh\u013eadom na \u0161\u00edriace sa vojnov\u00e9 udalosti, direkt\u00edva a obmedzenia vo\u010di n\u00e1rodnostn\u00fdm skupin\u00e1m<sup><a href=\"#sdfootnote48sym\"><sup>48<\/sup><\/a><\/sup> (\u017didia nesmeli by\u0165 redaktormi, vz\u0165ahovali sa na nich \u201eVl\u00e1dne nariadenia zo d\u0148a 18.4. 1939 o vymedzen\u00ed pojmu \u017dida a usmernen\u00ed po\u010dtu \u017eidov v niektor\u00fdch slobodn\u00fdch povolaniach\u201c<sup><a href=\"#sdfootnote49sym\"><sup>49<\/sup><\/a><\/sup>) odchod \u010desk\u00fdch hudobn\u00edkov, obmedzenia vo vysielan\u00ed zahrani\u010dn\u00fdch piesn\u00ed rozhlasu v Bratislave (najm\u00e4 piesne nepriate\u013esk\u00fdch kraj\u00edn, teda aj americk\u00e9 a britsk\u00e9), z\u00e1kaz prev\u00e1dzky no\u010dn\u00fdch podnikov po 21. hodine, to v\u0161etko smerovalo k prv\u00fdm n\u00e1znakom diskontinuity;<\/li>\n<li><strong>1945 &#8211; 48; <\/strong>pokra\u010duje v\u00fdvoj tane\u010dnej hudby pred druhou svetovou vojnou v kr\u00e1tkom trojro\u010dnom demokratickom v\u00fdvoji, v\u00fdraznej\u0161ie prenikaj\u00fa tendencie ve\u013ekoorchestr\u00e1lneho swingu;<\/li>\n<li><strong>1948 \u2013 1955<\/strong>; 1948 centraliz\u00e1cia v organizovan\u00ed hudobn\u00e9ho \u017eivota, zru\u0161enie v\u0161etk\u00fdch podnikate\u013esk\u00fdch aktiv\u00edt v dru\u017estv\u00e1ch a mal\u00fdch vydavate\u013estv\u00e1ch; 1955 etablovanie a v\u0161eobecn\u00e1 recepcia slovenskej popul\u00e1rnej hudby prostredn\u00edctvom piesn\u00ed Mar\u00edna (tango, Gejza Dus\u00edk \u2013 Andrej Braxatoris, Pre\u010do sa m\u00e1me roz\u00eds\u0165 (P\u00e1lka&#8230;), Tak nekone\u010dne kr\u00e1sna (Dus\u00edk&#8230;)<\/li>\n<li><em><strong>1954<\/strong><\/em><em> <\/em><em><strong>zrod modern\u00e9ho jazzu<\/strong><\/em><em> ako \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlovej oblasti (Kvinteto Juraja Hentera, 1954 \u2013 56, U5 \u2013 skupina Karola Ondrei\u010dku, 1954, pokra\u010dovate\u013eom bolo Kvinteto Karola Ondrei\u010dku 1956 &#8211; 57)<\/em><sup><em><a href=\"#sdfootnote50sym\"><sup>50<\/sup><\/a><\/em><\/sup><em> <\/em><\/li>\n<li><em><strong>1957<\/strong><\/em><em> Tatra revue orchester Juraja Berczellera, rod\u00ed sa <\/em><em><strong>\u0161ans\u00f3n<\/strong><\/em><em> ako \u017e\u00e1ner na p\u00f4de variet\u00e9 programov, prvou osobnos\u0165ou je Hana Hegerov\u00e1 <\/em><\/li>\n<li><strong>1955 &#8211; 1966<\/strong><strong> <\/strong>od ideovo podfarbenej masovej budovate\u013eskej piesne, cez swingov\u00fd model popul\u00e1rnej piesne, a\u017e k vzniku festivalu Bratislavsk\u00e1 l\u00fdra 1966<\/li>\n<li><strong>1966 \u2013 1977<\/strong> formovanie autorsk\u00e9ho z\u00e1zemia novej gener\u00e1cie text\u00e1rov a skladate\u013eov, 1974 nov\u00e9 obsadenie skupiny Modus, jeho v\u00ed\u0165azstvo na Bratislavskej l\u00fdre 1977 pies\u0148ou \u00dasmev (hudba J\u00e1n Lehotsk\u00fd, text: Kamil Peteraj) pouk\u00e1zalo, \u017ee obecenstvo je pripraven\u00e9 pre absorbovanie nov\u00e9ho typu popul\u00e1rnej hudby, kon\u010d\u00ed \u00e9ra \u201eTin Pan Alley\u201c odde\u013eovania skladate\u013ea, text\u00e1ra, interpreta hudobn\u00edka a spev\u00e1ka, kde autor hudby je s\u00fa\u010dasne aj interpretom<\/li>\n<li><em><strong>1963 vznik slovensk\u00e9ho rocku <\/strong><\/em><em>skupina Pr\u00fady (Pavla Hammela), 1964 skupina The Beatmen (De\u017ea Ursinyho), prv\u00fd prienik country and western do pop music, 1965 prv\u00e1 nahr\u00e1vka slovensk\u00e9ho rocku skupiny Beatmen: Break It\/Let\u015b Make a Summer, SP Supraphon, Supraphon &#8211; Artia (pre zahrani\u010die)<\/em><sup><em><a href=\"#sdfootnote51sym\"><sup>51<\/sup><\/a><\/em><\/sup><em> <\/em><\/li>\n<li><em><strong>1967<\/strong><\/em><em> &#8211; 1. \u010deskoslovensk\u00fd beatov\u00fd festival v\u00a0pra\u017eskej Lucerne v\u00a0decembri 1967, na ktorom vyst\u00fapili De\u017eo Ursiny a skupina Soulmen \u2013 z\u00edskali hlavn\u00fa cenu festivalu, ktorej s\u00fa\u010das\u0165ou bolo nahratie EP platne pre vydavate\u013estvo Panton a cenu za najlep\u0161ie vlastn\u00e9 skladby <\/em><\/li>\n<li><em><strong>1967<\/strong><\/em><em> \u2013 vznik prvej slovenskej bluesovej skupiny Blues Five (spoluzakladate\u013e Peter Lipa), za\u010diatky blues na Slovensku<\/em><\/li>\n<li><em><strong>1967<\/strong><\/em><em> Program Milana Lasicu a J\u00faliusa Satinsk\u00e9ho: Ve\u010der pre dvoch Divadlo na korze v Bratislave (1967 &#8211; 71), \u00fa\u010dinkuj\u00fa tu skupina Pr\u00fady s Marianom Vargom (1967), \u010falej Zora Kol\u00ednska, Peter Sm\u00e9kal;<\/em><\/li>\n<li><strong>1975 v<\/strong><em>znik\u00e1 festival Bratislavsk\u00e9 jazzov\u00e9 dni ako festival pre \u00fazko profilovan\u00e9ho posluch\u00e1\u010da s vyhranen\u00fdm umeleck\u00fdm vkusom \u201en\u00e1ro\u010dn\u00e9ho\u201c posluch\u00e1\u010da<\/em><\/li>\n<li><strong>1977 \u2013 89;<\/strong><strong> <\/strong>n\u00e1stup hudobn\u00fdch skup\u00edn, ovplyvnen\u00fdch rockom, disco soundom, jazz rockom, ktor\u00e9 ch\u00e1pu svoju produkciu ako tvoriv\u00fa diel\u0148u pre vznik piesne a jej interpret\u00e1ciu, spl\u00fdva skladate\u013e a interpret, postupne sa rod\u00ed nov\u00e1 spev\u00e1cka hviezda, tak ako ju vn\u00edma z\u00e1padn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 s jej \u201eaurou\u201c a popularitou, ktor\u00e1 sa st\u00e1va vzorom, sex &#8211; symbolom pre teenagerov; 1989 vznik\u00e1 demokratick\u00e9 prostredie pre vznik novej organiz\u00e1cie hudobn\u00e9ho \u017eivota, prechod od centraliz\u00e1cie k decentraliz\u00e1cii;<\/li>\n<li><em><strong>1979 <\/strong><\/em><em>\u2013 ofici\u00e1lny zrod <\/em><em><strong>folkov\u00e9ho \u017e\u00e1nru<\/strong><\/em><em>, vznik slovensk\u00e9ho folkov\u00e9ho hnutia Slnovrat, ktor\u00e9 zdru\u017eovalo r\u00f4znych spev\u00e1kov protest songov s\u00a0gitarou<\/em><\/li>\n<li><em><strong>1989 <\/strong><\/em><em>profesionaliz\u00e1cia slovenskej sc\u00e9ny <\/em><em><strong>country and western<\/strong><\/em><em> prostredn\u00edctvom mana\u017ementu, profesionaliz\u00e1cia a\u00a0legaliz\u00e1cia sc\u00e9ny <\/em><em><strong>gospel music;<\/strong><\/em><\/li>\n<li><em><strong>1989 \u2013 1997<\/strong><\/em><em><strong> <\/strong><\/em><em>prienik slovensk\u00fdch skup\u00edn do zahrani\u010dia, v\u00fdrazn\u00e9 ok\u00fazlenie zahrani\u010dnou sc\u00e9nou, po rokoch deficitu inform\u00e1ci\u00ed za\u010d\u00edna amerikaniz\u00e1cia kult\u00fary, vznik\u00e1 mno\u017estvo dom\u00e1cich lok\u00e1lnych a medzin\u00e1rodn\u00fdch festivalov, zakladaj\u00fa sa s\u00fakromn\u00e9 agent\u00fary a vydavate\u013estv\u00e1, tvor\u00ed sa konkuren\u010dn\u00e9 prostredie; po roku 1997 je vkus posluch\u00e1\u010da deformovan\u00fd masm\u00e9diami <\/em><\/li>\n<li><em><strong>1992 v<\/strong><\/em><em>znik medzin\u00e1rodn\u00e9ho festivalu country and western Dobro fest Trnava<\/em><\/li>\n<li><strong>1997 <\/strong>vznik medzin\u00e1rodn\u00e9ho festivalu rocku, folku a popul\u00e1rnej hudby Pohoda v Tren\u010d\u00edne<strong> <\/strong><\/li>\n<li><strong>1997 <\/strong>vznik slovenskej elektronickej tane\u010dnej hudby (rap, house music, hip hop, drum and bass)<\/li>\n<\/ul>\n<p lang=\"sk-SK\"><strong>Z\u00e1vere\u010dn\u00e9 hodnotenie progresivity<\/strong><\/p>\n<p>Ot\u00e1zky izol\u00e1cie a zaost\u00e1van\u00ed v\u00fdvoja slovenskej popul\u00e1rnej hudby hudby za svetov\u00fdmi trendami, ktor\u00e9 o slovenskej popul\u00e1rnej hudbe a jazze vyslovili v prv\u00fdch pr\u00e1cach Igor Wasserberger, Ladislav \u0160olt\u00fds a J\u00falius Kin\u010dek, boli pre na\u0161u sc\u00e9nu pravdiv\u00e9 len v za\u010diatkoch 20. storo\u010dia, kedy oneskoren\u00e1 industrializ\u00e1cia Slovenska sp\u00f4sobovala dlhodob\u00e9 pretrv\u00e1vanie \u013eudovej hudby, ako tane\u010dn\u00e9ho a z\u00e1bavn\u00e9ho \u017e\u00e1nru. Prirodzen\u00e9 asimilovanie nov\u00e9ho typu tane\u010dnej hudby zvonka bolo preru\u0161en\u00e9 v prvom \u0161t\u00e1diu n\u00e1stupom fa\u0161istickej a nacionalistickej kult\u00farno \u2013 politickej ideol\u00f3gie. Po roku 1948 diskontinuitu sp\u00f4sobovali ideologick\u00e9 z\u00e1sahy komunistickej diktat\u00fary pri formovan\u00ed socialistick\u00e9ho realizmu, nesk\u00f4r pri konsolid\u00e1cii po roku 1970. Najv\u00e4\u010d\u0161ie chyby a prehre\u0161ky dobovej ideol\u00f3gie komunizmu prenikli do oblasti stredn\u00e9ho pr\u00fadu, kde sa dlho h\u013eadala n\u00e1v\u00e4znos\u0165 na ist\u00fd model, vhodn\u00fd pre asimil\u00e1ciu v slovenskom prostred\u00ed \u2013 sovietska estr\u00e1da v 50. rokoch, talianska popul\u00e1rna piese\u0148 koncom 50. rokov pri kontaktoch s festivalmi v San Reme, hity franc\u00fazskeho \u0161ans\u00f3nu zo za\u010diatku 60. rokov, m\u00f3dne dobov\u00e9 tance \u2013 napr\u00edklad letkiss<sup><a href=\"#sdfootnote52sym\"><sup>52<\/sup><\/a><\/sup> f\u00ednskeho p\u00f4vodu, gr\u00e9cka anga\u017eovan\u00e1 piese\u0148<sup><a href=\"#sdfootnote53sym\"><sup>53<\/sup><\/a><\/sup> z roku 1962, rak\u00faska produkcia Uda J\u00fcrgensa zo 60. rokov a pod. Obdobie rock and rollu prebehlo na Slovensku len ako s\u00fa\u010das\u0165 tane\u010dnej produkcie v\u00a0oblasti swingov\u00e9ho modelu popul\u00e1rnej hudby za\u010diatkom 60. rokov. Podobne sa odrazili za\u010diatkom 60. rokov aj ist\u00e9 znaky m\u00f3dnej vlny twistu.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">V pr\u00edpade n\u00e1stupu modern\u00e9ho jazzu v roku 1954 (Kvinteto Juraja Hentera, U2 Karola Ondrei\u010dku) nemo\u017eno hovori\u0165 o zaost\u00e1van\u00ed v\u00fdvoja, ke\u010f\u017ee o za\u010diatkoch modern\u00e9ho jazzu v USA hovor\u00edme a\u017e s n\u00e1stupom be bopu roku 1942. Ak berieme do \u00favahy, \u017ee Kvinteto Juraja Hentera prinieslo na Slovensko cool jazz, skupina Karola Ondrei\u010dku (nesk\u00f4r Kvinteto Karola Ondrei\u010dku roku 1956) west coast jazz, bolo to takmer v s\u00falade s ich n\u00e1stupom vo svete. Probl\u00e9m bol v recepcii obecenstva, ktor\u00e9 bolo men\u0161inov\u00e9. Podobn\u00e1 bola poz\u00edcia jazzu v tomto obdob\u00ed aj vo svete.<\/p>\n<p>O\u00a0\u0161irokom akceptovan\u00ed slovenskej rockovej hudby medzi ml\u00e1de\u017eou mo\u017eno hovori\u0165 u\u017e roku 1965. Ak berieme do \u00favahy, \u017ee rok 1954 sa poklad\u00e1 za ofici\u00e1lny \u0161tart rock and rollu, prv\u00e9 v\u00fdrazn\u00e9 \u00faspechy Beatles prebehli roku 1962 &#8211; 63, rok 1965 nebol \u017eiadnym historick\u00fdm deficitom v\u00a0nadv\u00e4znosti na svetov\u00fd v\u00fdvoj. Naopak, nahr\u00e1vky Beatles zneli v slovenskom rozhlase v Bratislave pravidelne od decembra 1964 a ich \u00faspe\u0161nos\u0165 od\u0161tartovala nahr\u00e1vka A Hard Day &#8218;s Night.<sup><a href=\"#sdfootnote54sym\"><sup>54<\/sup><\/a><\/sup><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Probl\u00e9m predstavovala bluesov\u00e1 sc\u00e9na, ktor\u00e1 profesion\u00e1lne disponovan\u00e9 zjavy priniesla a\u017e v\u00a0druhej polovici 60. rokov (1967 vznik bluesovej skupiny Blues Five), inak prenikali autentick\u00e9 formy blues a vlna revivalizmu len prostredn\u00edctvom britskej rockovej sc\u00e9ny. Nedostato\u010dne rozvinut\u00e9 prostredie a nesk\u00f4r i ideologick\u00e9 z\u00e1sahy sa odrazili v oblasti tzv. mal\u00fdch javiskov\u00fdch foriem, v ktor\u00fdch text, spolo\u010densk\u00e1 kritika, alebo politick\u00e1 satira zohr\u00e1vali d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu. V roku 1958 prv\u00e1 spev\u00e1cka osobnos\u0165 slovensk\u00e9ho \u0161ans\u00f3nu odi\u0161la do Prahy (Hana Hegerov\u00e1), \u010fal\u0161ia pre\u0161la na poz\u00edcie stredn\u00e9ho pr\u00fadu (Zora Kol\u00ednska po roku 1971), alebo anga\u017eovanej politickej piesne v\u00a0duchu dobovej kult\u00farnej politiky konsolid\u00e1cie roku 1975 (Milka Do\u0161ekov\u00e1), \u010di orient\u00e1cie \u0161ans\u00f3nov\u00e9ho \u017e\u00e1nru na rusk\u00e9 romance (Zoro Laurinc).<\/p>\n<p>Hudobn\u00e9 amat\u00e9rstvo a\u00a0nedostato\u010dn\u00e1 profesion\u00e1lna kvalita sa \u00fadajne dlho odr\u00e1\u017eali aj na sc\u00e9ne country and western. To bol d\u00f4vod, pre\u010do prv\u00e9 platne osobnost\u00ed country vych\u00e1dzaj\u00fa a\u017e po roku 1989. Za\u010diatky tejto sc\u00e9ny sa premietaj\u00fa do stredn\u00e9ho pr\u00fadu roku 1963. Toto hnutie v\u0161ak existovalo pod\u013ea sekund\u00e1rnych prame\u0148ov u\u017e v 50. rokoch v trampskom hnut\u00ed. Nem\u00f4\u017eeme v\u0161ak vzh\u013eadom na nedostato\u010dn\u00fd v\u00fdskum realizovan\u00fd v tejto oblasti presne ur\u010di\u0165 rok, ktor\u00fd je v\u00fdznamn\u00fd z h\u013eadiska v\u00fdvoja \u017e\u00e1nru country and western na Slovensku.<\/p>\n<p>\u010ci\u017ee celkom jednozna\u010dne m\u00f4\u017eeme poveda\u0165, \u017ee jazz a\u00a0rockov\u00fd \u017e\u00e1ner za v\u00fdvojom nezaost\u00e1val, probl\u00e9m bol vo v\u0161eobecnom roz\u0161\u00edren\u00ed, ke\u010f\u017ee i\u0161lo o\u00a0\u017e\u00e1nre, ktor\u00e9 mali z\u00e1padn\u00fd charakter z\u00a0h\u013eadiska sp\u00f4sobu prezent\u00e1cie a\u00a0pou\u017e\u00edvania hudobn\u00fdch i mimohudobn\u00fdch prostriedkov. Jazz ako umeleck\u00e1 forma zd\u00f4raz\u0148uje slobodu improviz\u00e1cie, rock smeruje k\u00a0vyjadreniu nap\u00e4tia a\u00a0agresivity. Ke\u010f\u017ee ich vl\u00e1dna garnit\u00fara vn\u00edmala ako men\u0161inov\u00e9, nezasahovala do nich, ale ich ani nepodporovala. Ideologick\u00e9 vplyvy sa prejavovali najm\u00e4 v tane\u010dnej produkcii, v strednom pr\u00fade, hitovej produkcii, kde sa z\u00e1sahy odrazili vo fors\u00edrovan\u00ed neaktu\u00e1lnych trendov vo svete. Dokonca aj posluch\u00e1\u010d, \u201e\u013eud\u201c, ktor\u00fdm sa establishment vo vl\u00e1dnych dokumentoch a nariadeniach tak \u010dasto oh\u00e1\u0148al, odmietal masov\u00e9 piesne. Ob\u013eubu budovate\u013esk\u00fdch, ml\u00e1de\u017en\u00edckych a\u00a0pionierskych piesn\u00ed toti\u017e zastierala preferencia \u013eudovej hudby. Dodnes sa na tane\u010dn\u00fdch z\u00e1bav\u00e1ch vidieckeho charakteru mie\u0161aj\u00fa \u013eudov\u00e9 \u00fatvary, sal\u00f3nna hudba, tane\u010dn\u00e1 hudba a \u00fatvary, vznikaj\u00face po roku 1963 &#8211; polka, val\u010d\u00edk, \u010dard\u00e1\u0161, tango, rock and roll at\u010f. Pod vplyvom modern\u00e9ho trendu s\u00fa\u010dasnej world music sa v\u0161ak aj poh\u013ead na preferenciu \u013eudovej piesni v\u00a0tane\u010dnej hudbe na Slovensku od roku 1934 do roku 1955 mus\u00ed prehodnoti\u0165.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Z\u00a0h\u013eadiska estetiky moderny a\u00a0postmoderny, \u00e9ra par\u00f3die, ir\u00f3nie nast\u00e1va za\u010diatkom 80. rokov v\u00a0skupin\u00e1ch Demik\u00e1t, 300 HR, Ma\u0165kovia Martina Burlasa, Robo Grigorov, Ventil RG, Vidiek. Z historick\u00e9ho h\u013eadiska ojedinel\u00e9 boli experimenty Franti\u0161ka Tugendlieba v tejto oblasti v jeho free jazzovej paroduj\u00facej koncepcii ml\u00e1de\u017en\u00edckych piesn\u00ed musica iugens u\u017e roku 1954. Postmodern\u00e9 techniky par\u00f3die a ir\u00f3nie po roku 1982 s\u00fa ide\u00e1lne z\u00a0h\u013eadiska vyjadrenia paradoxnej situ\u00e1cie, v\u00a0akej sa popul\u00e1rna hudba na Slovensku nach\u00e1dzala. Na jednej strane v mana\u017emente orient\u00e1cia na hudbu socialistick\u00fdch a\u00a0spriatelen\u00fdch kraj\u00edn, na druhej strane z h\u013eadiska progresivity dominantnos\u0165 t\u00fdch \u017e\u00e1nrov, ktor\u00fdch kol\u00edska sa nach\u00e1dzala v\u00a0USA a Brit\u00e1nii, teda v politike studenej vojny znepriatelen\u00fdch krajin\u00e1ch.\u00a0Samotn\u00e1 podstata t\u00fdchto \u017e\u00e1nrov vych\u00e1dzala zo slobody myslenia, tvorivosti a mo\u017enosti vyslovenia slobodn\u00e9ho n\u00e1zoru aj za cenu omylu. Ak sa jazz a rock dostali do syst\u00e9mu v kontrolovanom a\u00a0policajnom \u0161t\u00e1te, kde si ka\u017ed\u00fd mohol myslie\u0165 len to, \u010do sa ofici\u00e1lne proklamovalo,\u00a0bolo v s\u00falade s\u00a0diktat\u00farou proletari\u00e1tu, ateiz\u00e1ciou a\u00a0politikou studenej vojny proti imperializmu, ideol\u00f3gia bola z\u00e1kladn\u00fdm rozporom vo vn\u00fatri v\u00fdvoja slovensk\u00e9ho jazzu, rocku a v kone\u010dnom d\u00f4sledku aj ostatn\u00fdch \u017e\u00e1nrov. Bola prvotnou bari\u00e9rou pre absorbovanie typick\u00fdch znakov novo vznikaj\u00facej tvorby.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">pr\u00edspevok je s\u00fa\u010das\u0165ou projektu apvv 20 \u2013 062305<\/p>\n<p>Yvetta.Kajanova(at)fphil.uniba.sk<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\"><strong>Pou\u017eit\u00e1 literat\u00fara:<\/strong><\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">A.K.: Melodie und Rhythmus. In: Popul\u00e1r VII\/1975, ro\u010d. VII, \u010d. 10, s. 23.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Miroslav Bal\u00e1k \u2013 Josef Kytnar: \u010ceskoslovensk\u00fd rock na gramofonov\u00fdch desk\u00e1ch. Rockov\u00e1 diskografie 1960 \u2013 1997, Indies Rec., Brno 1998.<\/p>\n<p>Beli\u010dov\u00e1 Ren\u00e1ta: Recep\u010dn\u00e1 hudobn\u00e1 estetika \u2013 introdukcia. \u00dastav liter\u00e1rnej a umeleckej komunik\u00e1cie, FF UKF, Nitra 2002.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Peter Brhlovi\u010d: K probl\u00e9mom textu a hudby v politickej piesni. In: Zborn\u00edk pr\u00e1c zo VII. Semin\u00e1ra mlad\u00fdch muzikol\u00f3gov a kritikov, ZSS, Bratislava 1978.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Peter Brhlovi\u010d: O textech ve slovensk\u00e9 popul\u00e1rn\u00ed hudb\u011b. In: Melodie 1980, \u010d. 7, s. 193, \u010d. 8, s. 225.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Peter Brhlovi\u010d: Poznatky Petra Brhlovi\u010da: In: Popul\u00e1r IV\/1972, \u010d. 12, s. 7.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Ladislav Burlas: Spolo\u010densk\u00fd v\u00fdznam popul\u00e1rnej hudby. In: Pravda 11.9.1982, s. 4.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Lubom\u00edr Dor\u016f\u017eka: Anmerkungen zur musikalischen Analyse von Jazz und Rock. In: Jazzforschung VII\/1977, \u010d. 8, Graz, s. 67 \u2013 82.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Alica Elschekov\u00e1 \u2013 Osk\u00e1r Elschek: \u00davod do \u0161t\u00fadia slovenskej \u013eudovej hudby, N\u00e1rodn\u00e9 osvetov\u00e9 centrum, Bratislava 1996.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Ji\u0159\u00ed Fuka\u010d \u2013 Ivan Poled\u0148\u00e1k: K\u00a0typologick\u00fdm polarizac\u00edm hudby, zejm\u00e9na polarizaci hudby artifici\u00e1ln\u00ed a\u00a0nonartifici\u00e1ln\u00ed. In: Hudebn\u00ed v\u011bda 1977\/XIV, \u010d.4, s. 316-335.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">\u013dubom\u00edr Chalupka: Der Anteil des Slowakischen Rundfunks an der Pr\u00e4sentation der slowakischen Gegenwartsmusik in der 60er Jahren des. 20. Jahrhunderts. In: Musicologica Istropolitana V, Stimul, Bratislava 2006, s. 43 \u2013 87.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Marian Jaslovsk\u00fd: De\u017eo Ursiny a\u00a0jeho v\u00fdstupy na Modr\u00fd vrch. In: Slovensk\u00e1 hudba \u010d. 2, ro\u010d. XX, 1994, s. 217-226.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Yvetta Kajanov\u00e1: Slovn\u00edk slovensk\u00e9ho jazzu. HC, Bratislava 1999,<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">J\u00falius Kin\u010dek: Kapitolky z te\u00f3rie modernej popul\u00e1rnej hudby I &#8211; 12. In: Popul\u00e1r XIV\/1982, \u010d. 1 \u2013 12, s. 22 &#8211; 23<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">J\u00falius Kin\u010dek: Probl\u00e9my popul\u00e1rnej hudby. In: Nede\u013ea 10, 7.3.1985, s. 7.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Josef Kotek \u2013 Ivan Poled\u0148\u00e1k: Teorie a d\u011bjiny tzv. bytov\u00e9 hudby jako samostatn\u00e1 muzikologick\u00e1 disciplina. in: Hudebn\u00ed v\u011bda XI\/1974, \u010d. 4.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Daniela Kov\u00e1\u0159ov\u00e1: Tentoraz o kritike. In: Popul\u00e1r XIII\/1981, \u010d. 8, s. 6.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Jozef Kres\u00e1nek: Soci\u00e1lna funkcia hudby, Bratislava 1961.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Ema Kurajdov\u00e1: Hudobn\u00e1 kult\u00fara Bratislavy. dizert. pr\u00e1ca, Bratislava 2004.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Miroslav L\u00e1bsky: \u013dudov\u00e1 sl\u00e1\u010dikov\u00e1 hudba Zacharovci z Pon\u00edk. In: \u0160t\u00fdlov\u00e1 a zvukov\u00e1 anal\u00fdza<\/p>\n<p>tradi\u010dnej hudby. ed. Mat\u00fa\u0161kov\u00e1 Margita. \u00daHV SAV, Bratislava 2006, s. 167 \u2013 215.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Juraj Lexmann: Slovensk\u00e1 filmov\u00e1 hudba 1896 \u2013 1996, Asco art and Science, Bratislava 1996.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Anton\u00edn Matzner, Ivan Poled\u0148\u00e1k, Igor Wasserberger a kol.: Encyklopedie jazzu a modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby, Supraphon, Praha 1980, 1983.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Peter Moty\u010dka: D\u017eez ako fenom\u00e9n americk\u00fdch politick\u00fdch dej\u00edn. In: Kult\u00fara, vzdel\u00e1vanie, m\u00e9di\u00e1 a hudba, (ed. Juraj Lexmann), \u00daHV SAV, Bratislava 2006, s. 280 \u2013 283.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">\u0160tefan Nagy: Rekon\u0161trukcia historick\u00fdch zvukov\u00fdch z\u00e1znamov. \u00daHV SAV, Bratislava 2005.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Iveta Posp\u00ed\u0161ilov\u00e1: Skupina Pr\u00fady \u2013 jej miesto v\u00a0kontexte slovenskej popul\u00e1rnej hudby a\u00a0jej pr\u00ednos. In: SH, \u010d. 2, ro\u010d. XX, 1994, s. 247 \u2013 257.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Probl\u00e9my s\u00fa\u010dasnej slovenskej popul\u00e1rnej piesne. \u00dastav umeleckej kritiky a\u00a0divadelnej dokument\u00e1cie. Bratislava 1985. (kol. autorov: Pavol \u0160tev\u010dek, Pavol Plutko, J\u00e1n Zambor, Peter Zajac, Igor Wasserberger, J\u00falius Kin\u010dek, Bra\u0148o Hochel, J\u00e1n \u0160trasser, Ladislav \u0160imon)<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Ladislav Snopko &#8211; Daniel Mikleti\u010d: K\u00a0poslaniu popul\u00e1rnej hudby, anketa. In: \u013dud 7.3.1985, s. 4.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 1 \u2013 5, s. 15 \u2013 18, ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 6 \u2013 12, s. 18 &#8211; 21, ro\u010d. VIII\/1976, \u010d. 1 \u2013 3, s. 34 \u2013 36.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Ladislav \u0160olt\u00fds: Hudobn\u00e9 kri\u017eovatky &#8211; Polstoro\u010die so slovenskou popul\u00e1rnou pies\u0148ou. In: Popul\u00e1r ro\u010d. XV\/1983, \u010d.1-12, s. 22 \u2013 23, ro\u010d. XVI\/1984, \u010d. 1, s. 22 \u2013 23.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Franti\u0161ek Tur\u00e1k: Modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba a jazz. In: Dejiny slovenskej hudby. (editor Elschek, Osk\u00e1r), \u00dastav hudobnej vedy SAV, Asco art and Science, Bratislava 1996, s. 195 -258.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Elena \u0164apajov\u00e1: Slovo o slove. In: Popul\u00e1r X\/1978, \u010d. 3, s. 12.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Igor Wasserberger: Jazzov\u00fd slovn\u00edk. \u0160HV, Bratislava-Praha 1965.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Igor Wasserberger: 30 rokov slovenskej popul\u00e1rnej hudby. In: Hudobn\u00fd \u017eivot, \u010d. 10-15\/1975, ro\u010d. VII, s. 5.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Igor Wasserberger: Slovensk\u00fd d\u017eez. In: Popul\u00e1r XIII\/1981, \u010d. 3-8;<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Igor Wasserberger: Desa\u0165 rokov slovensk\u00e9ho jazzu. In: Melodie III\/1965, \u010d.8, s. 9.<\/p>\n<p lang=\"sk-SK\">Igor Wasserberger: V\u00fdvoj slovenskej popul\u00e1rnej hudby v rokoch 1920 -1944. In: Slovensk\u00e1 hudba ro\u010dn\u00edk XX\/1994, \u010d. 2, s. 203 \u2013 216.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote1anc\">1<\/a> Igor Wasserberger: Jazzov\u00fd slovn\u00edk. \u0160HV, Bratislava-Praha 1965. heslo Hist\u00f3ria \u2013 E\/Slovensko. s. 279 \u2013 281, \u010falej hesl\u00e1 osobnost\u00ed Gust\u00e1v Brom, Helena Bleh\u00e1rov\u00e1, Igor \u010celko, Laco D\u00e9czi, Ivan Domin\u00e1k, Ladislav Gerhardt, Juraj Henter, Ivan Horv\u00e1th, Branislav Hronec, Zuzana Lonsk\u00e1, Karol Ondrei\u010dka, S\u00edlo\u0161 Pohanka, Pavol Polansk\u00fd, Gust\u00e1v Ri\u0161ka, J\u00e1n Siv\u00e1\u010dek, obsahuje menn\u00fa a vecn\u00fa \u010das\u0165<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote2anc\">2<\/a> Anton\u00edn Matzner, Ivan Poled\u0148\u00e1k, Igor Wasserberger a kol.: Encyklopedie jazzu a modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby, Supraphon, Praha 1980, 1983, hesl\u00e1 Jazz V. &#8211; d\u011bjiny, Slovensko, s. 188 &#8211; 190, (autor hesla I. Wasserberger), heslo Modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudba V. &#8211; d\u011bjiny, Slovensko, s. 277 &#8211; 281 (autor hesla Igor Wasserberger)<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote3anc\">3<\/a>Ladislav Burlas: Hudobn\u00e1 te\u00f3ria a\u00a0s\u00fa\u010dasnos\u0165, Tatran, Bratislava 1978, s. 160 &#8211; 181<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote4anc\">4<\/a>tamtie\u017e, s. 174<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote5anc\">5<\/a>\u201eAj na\u0161e skupiny Gattcha Collegium musicum patria medzi skupiny s\u00a0umiernen\u00fdm v\u00fdrazom.\u201c tamtie\u017e, s. 175<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote6anc\">6<\/a>Lubom\u00edr Dor\u016f\u017eka: Anmerkungen zur musikalischen Analyse von Jazz und Rock. In: Jazzforschung VII\/1977, \u010d. 8, Graz, s. 67 &#8211; 82<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote7anc\">7<\/a> Franti\u0161ek Tur\u00e1k: Modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba a jazz. In: Dejiny slovenskej hudby. (editor Elschek, Osk\u00e1r), \u00dastav hudobnej vedy SAV, Asco art and Science, Bratislava 1996<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote8anc\">8<\/a> Dejiny slovenskej hudby, Asco, Art and Science, Bratislava 1996, editor Osk\u00e1r Elschek.195 -258<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote9anc\">9<\/a> tamtie\u017e, s. 259 \u2013 393<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote10anc\">10<\/a> tamtie\u017e, s. 342 \u2013 359<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote11anc\">11<\/a>Franti\u0161ek Tur\u00e1k: Modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba a d\u017eez na Slovensku: v\u00fdvojov\u00e9 tendencie a kritick\u00e9 reflexie. Univerzita Mateja Bela, Bansk\u00e1 Bystrica 2003<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote12anc\">12<\/a> Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 1 \u2013 5, s. 15 \u2013 18, ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 6 \u2013 12, s, 18 &#8211; 21, ro\u010d. VIII\/1976, \u010d. 1 \u2013 3, s. 34 \u2013 36; Ladislav \u0160olt\u00fds: Hudobn\u00e9 kri\u017eovatky &#8211; Polstoro\u010die so slovenskou popul\u00e1rnou pies\u0148ou. In: Popul\u00e1r ro\u010d. XV\/1983, \u010d.1-12, s. 22 \u2013 23, ro\u010d. XVI\/1984, \u010d. 1, s. 22 \u2013 23; Igor Wasserberger: 30 rokov slovenskej popul\u00e1rnej hudby. In: Hudobn\u00fd \u017eivot, \u010d. 10-15\/1975, ro\u010d. VII, s. 5; Igor Wasserberger: Slovensk\u00fd d\u017eez. In: Popul\u00e1r XIII\/1981, \u010d. 3-8; Igor Wasserberger: Desa\u0165 rokov slovensk\u00e9ho jazzu. In: Melodie III\/1965, \u010d.8, s. 9; J\u00falius Kin\u010dek: Kapitolky z te\u00f3rie modernej popul\u00e1rnej hudby I &#8211; 12. In: Popul\u00e1r XIV\/1982, \u010d. 1 \u2013 12, s. 22 &#8211; 23<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote13anc\">13<\/a>Nasleduj\u00faci dobov\u00fd dokument sved\u010d\u00ed o konflikte dvoch odli\u0161n\u00fdch politicko-hospod\u00e1rskych syst\u00e9mov. Prejav prezidenta USA citoval \u0160olt\u00fds v \u010dasopise Popul\u00e1r. \u201ePrezident USA, John Kennedy, predniesol 10. j\u00fana 1963 prejav na americkej univerzite: Tot\u00e1lna vojna je nezmyseln\u00e1 vo veku, ke\u010f jedna jedin\u00e1 vod\u00edkov\u00e1 bomba reprezentuje desa\u0165n\u00e1sobne v\u00e4\u010d\u0161iu ni\u010div\u00fa silu, ne\u017e ak\u00fa dosiahlo cel\u00e9 spojen\u00e9 letectvo po\u010das druhej svetovej vojny. &#8230;treba presk\u00fama\u0165 vz\u0165ah k samej podstate ot\u00e1zky mieru ako aj vz\u0165ah k Sovietskemu zv\u00e4zu. \u2026 Aj napriek tomu, \u017ee sa nestoto\u017e\u0148ujeme s komunistickou ideol\u00f3giou, predsa m\u00f4\u017eeme blaho\u017eela\u0165 rusk\u00e9mu \u013eudu k jeho nemal\u00fdm \u00faspechom vo vede a v kozme, v ekonomike a v priemyselnom rozvoji, v kult\u00fare.\u201c Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 9, s. 20. Samozrejme, je potrebn\u00e9 overi\u0165, do akej miery je tento cit\u00e1t Kennedyho, publikovan\u00fd \u0160olt\u00fdsom, hodnovern\u00fd a nevedno, z ak\u00fdch prame\u0148ov \u010derpal.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote14anc\">14<\/a>Igor Wasserberger: V\u00fdvoj slovenskej popul\u00e1rnej hudby v rokoch 1920 -1944. In: Slovensk\u00e1 hudba ro\u010dn\u00edk XX\/1994, \u010d. 2, s. 203 &#8211; 216<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote15anc\">15<\/a>Juraj Lexmann: Slovensk\u00e1 filmov\u00e1 hudba 1896 \u2013 1996, Asco art and Science, Bratislava 1996, s. 14<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote16anc\">16<\/a>tamtie\u017e<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote17anc\">17<\/a>Alica Elschekov\u00e1 \u2013 Osk\u00e1r Elschek: \u00davod do \u0161t\u00fadia slovenskej \u013eudovej hudby, N\u00e1rodn\u00e9 osvetov\u00e9 centrum, Bratislava 1996, s. 102<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote18anc\">18<\/a>tamtie\u017e, s. 109<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote19anc\">19<\/a>LP Antol\u00f3gia slovenskej popul\u00e1rnej hudby, Opus 1991, CD Antol\u00f3gia slovenskej popul\u00e1rnej hudby, \u201ee\u0161te raz ku tebe pr\u00eddem&#8230;\u201c, Gibon s.r.o. Bratislava 2000, dramaturg Pavol Zelenay, remastering Alexander Sold\u00e1n<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote20anc\">20<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Polstoro\u010die slovenskej popul\u00e1rnej hudby. Hudobn\u00e9 kri\u017eovatky IX. \u010das\u0165, In: Popul\u00e1r XV\/1983, \u010d. 9, s. 23.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote21anc\">21<\/a> Juraj Ruttkay, dizert. pr\u00e1ca 2006, Ema Kurajdov\u00e1: Hudobn\u00e1 kult\u00fara Bratislavy, dizert. pr\u00e1ca, 2004<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote22anc\">22<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Polstoro\u010die slovenskej popul\u00e1rnej hudby. Hudobn\u00e9 kri\u017eovatky XII.\u010das\u0165, In: Popul\u00e1r XV\/1983, \u010d. 12, s. 22<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote23anc\">23<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia, In: Popul\u00e1r ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 1, s. 17<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote24anc\">24<\/a>\u201eStar\u0161ia \u010das\u0165 skladate\u013eov uprednost\u0148ovala lyrick\u00e9 mot\u00edvy s dominuj\u00facou melodikou vybudovanou na n\u00e1rodnej b\u00e1ze a s tradi\u010dn\u00fdm rytmick\u00fdm podkladom. Druh\u00e1 skupina skladate\u013eov, zv\u00e4\u010d\u0161a vekove mlad\u0161ia, uzn\u00e1vala potrebu nadv\u00e4zovania na \u013eudov\u00fa tane\u010dn\u00fa trad\u00edciu s d\u00f4razom na \u010do najlep\u0161ie vyjadrenie novej formy rodiacej sa socialistickej z\u00e1bavy.\u201c Ladislav \u0160olt\u00fds, Polstoro\u010dia slovenskej popul\u00e1rnej hudby. Hudobn\u00e9 kri\u017eovatky. XII. \u010das\u0165, In: Popul\u00e1r XV\/1983, \u010d. 12, s. 22<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote25anc\">25<\/a> Ladislav \u0160olt\u00fds: Polstoro\u010die slovenskej popul\u00e1rnej hudby. Hudobn\u00e9 kri\u017eovatky. XII. \u010das\u0165, In: Popul\u00e1r XV\/1983, \u010d. 12, s. 22.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote26anc\">26<\/a>Igor Wasserberger: 30 rokov slovenskej popul\u00e1rnej hudby. In: Hudobn\u00fd \u017eivot VII\/1975, \u010d.13, s. 5<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote27anc\">27<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r ro\u010d.VII\/1975, \u010d. 6, s. 18<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote28anc\">28<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia.In: Popul\u00e1r ro\u010d. VIII\/1976, \u010d. 2, s. 38<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote29anc\">29<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r VII\/1975, \u010d. 10, s. 23<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote30anc\">30<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r VII\/1975, \u010d. 11, s. 22.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote31anc\">31<\/a>Vladim\u00edr Bro\u017e\u00edk, Franti\u0161ek Hora, sprievodn\u00fd text na LP Beatov\u00e1 hor\u00fa\u010dka 1965 \u2013 70, Opus 1989<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote32anc\">32<\/a> Iveta Posp\u00ed\u0161ilov\u00e1: Skupina Pr\u00fady \u2013 jej miesto v\u00a0kontexte slovenskej popul\u00e1rnej hudby a\u00a0jej pr\u00ednos. In: SH, \u010d. 2, ro\u010d. XX, 1994, s. 247 \u2013 257<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote33anc\">33<\/a> Marian Jaslovsk\u00fd: De\u017eo Ursiny a\u00a0jeho v\u00fdstupy na Modr\u00fd vrch. In: Slovensk\u00e1 hudba \u010d. 2, ro\u010d. XX, 1994, s. 217-226.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote34anc\">34<\/a> Anton\u00edn Matzner, Ivan Poled\u0148\u00e1k, Igor Wasserberger a kol.: Encyklopedie jazzu a modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby, Supraphon, Praha 1980, 1983, heslo Modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudba V. &#8211; d\u011bjiny, Slovensko, s. 277 &#8211; 281 (autor hesla Igor Wasserberger)<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote35anc\">35<\/a>Igor Wasserberger: heslo Modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudba V. d\u011bjiny, Slovensko, s. 280, in: Anton\u00edn Matzner, Ivan Poled\u0148\u00e1k, Igor Wasserberger a kol.: Encyklopedie jazzu a modern\u00ed popul\u00e1rn\u00ed hudby, Supraphon, Praha 1980, 1983<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote36anc\">36<\/a> P\u00ed\u0161e o\u00a0nej u\u017e Jozef Kres\u00e1nek, aj ke\u010f nemenuje konkr\u00e9tne osobnosti a\u00a0skupiny. Jozef Kres\u00e1nek: Soci\u00e1lna funkcia hudby, Bratislava 1961<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote37anc\">37<\/a> (vm): Country and western. In: Popul\u00e1r \u010d. 2\/1975, ro\u010d. VII, s. 19<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote38anc\">38<\/a> Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 10, s. 23<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote39anc\">39<\/a> Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r VIII\/1976, \u010d. 1, s. 35<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote40anc\">40<\/a>Dokument Predsedn\u00edctva \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru Komunistickej strany Slovenska o mal\u00fdch hudobn\u00fdch form\u00e1ch z roku 1962.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote41anc\">41<\/a>Josef Kotek \u2013 Ivan Poled\u0148\u00e1k: Teorie a d\u011bjiny tzv. bytov\u00e9 hudby jako samostatn\u00e1 muzikologick\u00e1 disciplina. in: Hudebn\u00ed v\u011bda XI\/1974, \u010d. 4, Ji\u0159\u00ed Fuka\u010d \u2013 Ivan Poled\u0148\u00e1k: K\u00a0typologick\u00fdm polarizac\u00edm hudby, zejm\u00e9na polarizaci hudby artifici\u00e1ln\u00ed a\u00a0nonartifici\u00e1ln\u00ed. In: Hudebn\u00ed v\u011bda 1977\/XIV, \u010d.4, s. 316-335<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote42anc\">42<\/a> Melodie und Rhythmus A.K. In: Popul\u00e1r VII\/1975, ro\u010d. VII, \u010d. 10, s. 23<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote43anc\">43<\/a> Bra\u0148o Hochel: Poetologick\u00e9 probl\u00e9my textov popul\u00e1rnej piesne. In: Probl\u00e9my s\u00fa\u010dasnej slovenskej popul\u00e1rnej piesne. \u00dastav umeleckej kritiky a\u00a0divadelnej dokument\u00e1cie. Bratislava 1985, s. 61. (\u010eal\u0161\u00ed autori textov: Pavol \u0160tev\u010dek, Pavol Plutko, J\u00e1n Zambor, Peter Zajac, Igor Wasserberger, J\u00falius Kin\u010dek, Bra\u0148o Hochel, J\u00e1n \u0160trasser, Ladislav \u0160imon)<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote44anc\">44<\/a> Ladislav Burlas: Spolo\u010densk\u00fd v\u00fdznam popul\u00e1rnej hudby. In: Pravda 11.9.1982; Ladislav Snopko &#8211; Daniel Mikleti\u010d: K\u00a0poslaniu popul\u00e1rnej hudby, anketa. In: \u013dud 7.3.1985, J\u00falius Kin\u010dek: Probl\u00e9my popul\u00e1rnej hudby. In: Nede\u013ea 10, 7.3.1985, \u010fal\u0161ie dokumenty: Peter Brhlovi\u010d: K probl\u00e9mom textu a hudby v politickej piesni. In: Zborn\u00edk pr\u00e1c zo VII. Semin\u00e1ra mlad\u00fdch muzikol\u00f3gov a kritikov, ZSS, Bratislava 1978, Peter Brhlovi\u010d: O textech ve slovensk\u00e9 popul\u00e1rn\u00ed hudb\u011b. In: Melodie 1980, \u010d. 7, s. 193, \u010d. 8, s. 225, Daniela Kov\u00e1\u0159ov\u00e1: Tentoraz o kritike. In: Popul\u00e1r XIII\/1981, \u010d. 8, s. 6, Poznatky Petra Brhlovi\u010da: In: Popul\u00e1r IV\/1972, \u010d. 12, s. 7, Elena \u0164apajov\u00e1: Slovo o slove. In: Popul\u00e1r X\/1978, \u010d. 3, s. 12<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote45anc\">45<\/a>In: Popul\u00e1r XIV\/1982, \u010d. 7<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote46anc\">46<\/a>Pavol \u0160tev\u010dek, Pavol Plutko, J\u00e1n Zambor: Anal\u00fdza textov slovenskej popul\u00e1rnej hudby. In: Probl\u00e9my s\u00fa\u010dasnej slovenskej popul\u00e1rnej piesne. \u00dastav umeleckej kritiky a\u00a0divadelnej dokument\u00e1cie. Bratislava 1985, s. 26<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote47anc\">47<\/a>Alena Kru\u010dayov\u00e1: Klav\u00edrna tvorba predstavite\u013eov slovenskej hudobnej kult\u00fary v druhej polovici 19. storo\u010dia a na za\u010diatku 20. storo\u010dia. kolokvium Hudobn\u00fd \u017eivot na Slovensku. Kontinuita \u010di diskontinuita? 21.-22.3.2007, \u017dilina<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote48anc\">48<\/a><a href=\"http:\/\/www.upn.gov.sk\/\">http:\/\/www.upn.gov.sk<\/a><\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote49anc\">49<\/a>tamtie\u017e. I\u0161lo o prv\u00fd z tzv. \u201e\u017eidovsk\u00fdch z\u00e1konov prijat\u00fdch od roku 1939 do m\u00e1ja 1942 v Slovenskej republike. Obmedzenia po\u010dtu \u017eidov sa t\u00fdkali povolan\u00ed v \u201eadvok\u00e1cii\u201c, \u201enot\u00e1rstve\u201c a v povolan\u00ed \u201eredaktorskom\u201c, \u201e\u017did m\u00f4\u017ee by\u0165 redaktorom len \u017eidovsk\u00e9ho \u010dasopisu, ktor\u00fd je v\u00fdslovne ako tak\u00fd ozna\u010den\u00fd a sleduje z\u00e1ujmy \u017eidovsk\u00e9ho vierovyznania a \u017eidovskej kult\u00fary.\u201c Slovensk\u00fd z\u00e1konn\u00edk. \u010ciastka 14. vydan\u00e1 20. apr\u00edla 1939, Ro\u010dn\u00edk 1939. \u00a74 z\u00e1kona zo d\u0148a 14.marca 1939, \u010d. 1 Sl.z., o samostatnom Slovenskom \u0161t\u00e1te. Redaktorsk\u00e9ho povolania sa t\u00fdkal \u00a710.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote50anc\">50<\/a>Yvetta Kajanov\u00e1: Slovn\u00edk slovensk\u00e9ho jazzu. HC, Bratislava 1999, s. 8. U5 Karola Ondrei\u010dku roku 1954 z\u00edskalo podporu iba v univerzitn\u00fdch posluch\u00e1\u010dskych kruhoch, \u0161ir\u0161iu odozvu malo Kvinteto Juraja Hentera.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote51anc\">51<\/a>Miroslav Bal\u00e1k \u2013 Josef Kytnar: \u010ceskoslovensk\u00fd rock na gramofonov\u00fdch desk\u00e1ch. Rockov\u00e1 diskografie 1960 \u2013 1997, Indies Rec., Brno 1998, s. B-44, pzo Artia (Podnik zahrani\u010dn\u00edho obchodu) bola podnikom pre export platn\u00ed do zahrani\u010dia, ktor\u00e1 sa v 60. rokoch od\u010dlenila od Supraphonu.<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote52anc\">52<\/a>hudba a text Zden\u011bk C\u00f3n: D\u00e1\u0161 mi \u0161at\u00f4\u010dku cez o\u010di, spev Zden\u011bk Kratochv\u00edl, Zuzka Lonsk\u00e1, 1964, Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r ro\u010d. VIII\/1976, \u010d. 1, s. 36<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote53anc\">53<\/a>Piese\u0148 Strose de stroma od Mikisa Theodorakisa roku 1962, slovensk\u00fd preklad Pod Akropolou. Mikis Thodorakis bol predsedom organiz\u00e1cie demokratickej ml\u00e1de\u017ee Gr\u00e9cka a poslancom za stranu demokratickej \u013eavice EDA. Je \u201eviacer\u00e9 piesne sa stali d\u00f4le\u017eitou zlo\u017ekou uvedomovacieho procesu v z\u00e1pase proti gr\u00e9ckej vojenskej junte.\u201c In: Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia, In: Popul\u00e1r ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 9, s. 19<\/p>\n<p><a href=\"#sdfootnote54anc\">54<\/a>Ladislav \u0160olt\u00fds: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r ro\u010d. VII\/1975, \u010d. 11, s. 21<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Publikovan\u00e9: Kajanov\u00e1, Yvetta: K periodiz\u00e1cii slovenskej popul\u00e1rnej hudby a jazzu. In: Slovensk\u00e1 hudobn\u00e1 kult\u00fara \u2013 kontinuita, \u010di diskontinuita? Fakulta pr\u00edrodn\u00fdch &hellip; <a href=\"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=384\" class=\"more-link\">More <span class=\"screen-reader-text\">K periodiz\u00e1cii slovenskej popul\u00e1rnej hudby a jazzu<\/span> <span class=\"meta-nav\">&rarr;<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-384","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-musicology"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/384","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=384"}],"version-history":[{"count":2,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/384\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":386,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/384\/revisions\/386"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=384"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=384"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=384"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}