{"id":380,"date":"2011-02-01T07:18:15","date_gmt":"2011-02-01T06:18:15","guid":{"rendered":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=380"},"modified":"2012-09-30T07:19:49","modified_gmt":"2012-09-30T06:19:49","slug":"creativity-and-innovation-in-musicology-and-market%c2%b4s-place","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=380","title":{"rendered":"Tvorivos\u0165 a inov\u00e1cie v muzikol\u00f3gii a v trhovom priestore"},"content":{"rendered":"<p><strong><em>Publikovan\u00e9 in: Kajanov\u00e1, Yvetta: Tvorivos\u0165 a inov\u00e1cie v muzikol\u00f3gii a v trhovom priestore. Konferencia BHS 2005, In: <\/em><em>Slovensk\u00e1 hudba, ro\u010d. XXXI, \u010d. 3 \u2013 4, 2005, s. 406 \u2013 412.<\/em><\/strong><\/p>\n<p>Tvorivos\u0165, novos\u0165 a inov\u00e1cia sa v umeleckom svete odjak\u017eiva sp\u00e1jali s vn\u00fatorn\u00fdmi dimenziami hudby. Zasahovali najm\u00e4 psychologick\u00e9 a sociologick\u00e9 vlastnosti hudby, a preto sa s touto problematikou spomenut\u00e9 discipl\u00edny hudobnej vedy sna\u017eili vyrovna\u0165. Asi najvy\u010derp\u00e1vaj\u00facej\u0161ie vysvetlenia pre hudobn\u00fa tvorivos\u0165 a fant\u00e1ziu pod\u00e1va hudobn\u00e1 psychol\u00f3gia. Jej rozpracovania sa zdali by\u0165 pre umeleck\u00fd svet prijate\u013en\u00e9. Z nich vypl\u00fdvali od\u00f4vodnenia, pre\u010do mo\u017eno poklada\u0165 ist\u00fd typ hudby za nov\u00fd a novos\u0165 sa stanovila za kateg\u00f3riu, zasahuj\u00facu najm\u00e4 do estetickej hudobnovednej discipl\u00edny. Je zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee kateg\u00f3ria novosti a teda aj probl\u00e9m Novej hudby sa zdali by\u0165 aktu\u00e1lnymi najm\u00e4 v 60. rokoch.<sup>1<\/sup> V slovenskej muzikol\u00f3gii sa touto problematikou zaoberali tak\u00ed muzikol\u00f3govia ako J\u00e1n Albrecht, Milan Adam\u010diak, Na\u010fa Hr\u010dkov\u00e1, Jozef Kres\u00e1nek a in\u00ed. Teoretick\u00e9 diskusie prebiehali paralelne s v\u00fdvojom v zahrani\u010d\u00ed na str\u00e1nkach \u010dasopisov a v odborn\u00fdch kruhoch, reflexia tejto problematiky v publikovan\u00fdch monografi\u00e1ch v\u0161ak zaost\u00e1vala za aktu\u00e1lnos\u0165ou probl\u00e9mu, \u010do bolo sp\u00f4soben\u00e9 nedostato\u010dnou flexibilitou n\u00e1\u0161ho hudobn\u00e9ho priemyslu.<sup>2<\/sup><\/p>\n<p lang=\"en-GB\">U\u017e sociologick\u00e9 rie\u0161enia pre vysvetlenie podstaty tvorivosti a novosti sa zdali by\u0165 mimo imanentn\u00fd okruh hudby. Tak sa stali pre odborn\u00edkov rozporupln\u00e9 a \u010dasto aj neprijate\u013en\u00e9, preto\u017ee oznamovali zmenu hodn\u00f4t, zmenu orient\u00e1cie civilizovanej spolo\u010dnosti smerom von z vn\u00fatornej podstaty hudby a umenia. Problematika novosti hudby nes\u00favisela pod\u013ea sociologick\u00fdch z\u00e1konitost\u00ed s v\u00fdvojom hudobn\u00e9ho myslenia, historick\u00fdmi v\u00e4zbami na trad\u00edcie, s nov\u00fdmi kompozi\u010dn\u00fdmi technikami. Bola z\u00e1visl\u00e1 od v\u00fdvoja vonkaj\u0161ieho prostredia &#8211; skladate\u013esk\u00e9ho, interpreta\u010dn\u00e9ho a najm\u00e4 posluch\u00e1\u010dskeho. Tak sa stanovili nov\u00e9 kateg\u00f3rie percepcie a recepcie, ktor\u00e9 mali v soci\u00e1lnej psychol\u00f3gii a hudobnej sociol\u00f3gii vysvetli\u0165 enviroment\u00e1lny a spolo\u010densk\u00fd aspekt hudobn\u00e9ho v\u00fdvoja, prin\u00e1\u0161aj\u00fac pojmy makroprostredia a mikroprostredia. Avizovanie nov\u00e9ho smerovania civiliz\u00e1cie zameranej na technologick\u00fd pokrok, zd\u00f4raz\u0148uj\u00facej komfort, konzumn\u00e9 a kr\u00e1tkodob\u00e9 materi\u00e1lne hodnoty, znamenalo zmenu v nazeran\u00ed na svet. Po nieko\u013eko st\u00e1ro\u010dnej preferencii duchovn\u00fdch hodn\u00f4t prich\u00e1dza obdobie, v ktorom je ka\u017ed\u00e1 oblas\u0165 n\u00e1\u0161ho \u017eivota pozna\u010den\u00e1 ekonomick\u00fdmi a finan\u010dn\u00fdmi prioritami, patri\u010dne k tomu n\u00e1le\u017eiacimi \u0161tatistick\u00fdmi ukazovate\u013emi, jednozna\u010dne smeruj\u00facimi ku kvantitat\u00edvnym parametrom kvality \u017eivota a hodnotenia v\u00fdsledkov v ak\u00fdchko\u013evek oblastiach.<\/p>\n<p>Pozrime sa, \u010do hovor\u00ed o novosti Carl Dahlhaus: \u201cNovos\u0165 ako estetick\u00e9 krit\u00e9rium je historicky a filozoficky dopleten\u00e1 kateg\u00f3ria. Po prv\u00e9, je pojem novosti zviazan\u00fd s predstavou za\u010diatku, cez\u00fary v dejin\u00e1ch, ktor\u00e1 znamen\u00e1 prelom v duchovnom dedi\u010dstve, alebo sa tak jav\u00ed. Diela a kompozi\u010dn\u00e9 met\u00f3dy, ktor\u00e9 boli vytvoren\u00e9 nadv\u00e4znos\u0165ou na predch\u00e1dzaj\u00face, teda v pevnom prechode vyr\u00e1stli z trad\u00edcie, nebud\u00fa poci\u0165ovan\u00e9 ako nov\u00e9 v emfatickom zmysle, iba ak s\u00fa kone\u010dne vyveden\u00e9 \u010faleko pre\u010d ako nezn\u00e1me a prekvapuj\u00face. &#8230; Po druh\u00e9, je novos\u0165 sotva zmyslupln\u00e1 bez aktu\u00e1lnosti: bez novosti, ktor\u00e1 sa jav\u00ed ako historicko-filozofick\u00fd prejav &#8211; \u201cje na \u010dase\u201d. Kto pobl\u00fadi na perif\u00e9rii, ako Josef Matthias Hauer, je ods\u00faden\u00fd k sekt\u00e1rstvu. &#8230; Ak hovor\u00edme o aktu\u00e1lnosti, na druhej strane je tak trochu aktu\u00e1lnos\u0165 z\u00e1visl\u00e1 od \u00faspechu&#8230;\u201d<sup>3<\/sup><\/p>\n<p lang=\"en-GB\"><strong>Hudobn\u00fd mana\u017ement, nov\u00e1 discipl\u00edna muzikol\u00f3gie <\/strong><\/p>\n<p lang=\"en-GB\">Zd\u00e1 sa, \u017ee probl\u00e9m novosti a inov\u00e1cie je ve\u013emi podobn\u00fd. Hoci kateg\u00f3ria novosti sa viac ako na dvadsa\u0165 rokov odsunula do \u00fazadia a stratila svoju aktu\u00e1lnos\u0165 (probl\u00e9m doznieval v 60.-70.rokoch 20. storo\u010dia), vr\u00e1tila sa v novej ekonomickej formulke inov\u00e1cie hudby a nov\u00e9ho ch\u00e1pania hudobn\u00e9ho priemyslu. Napokon, mo\u017eno \u00fazko teoreticky kon\u0161tatova\u0165, \u017ee u\u017e ekonomick\u00fd poh\u013ead na problematiku novosti v muzikol\u00f3gii je inovat\u00edvny, preto\u017ee z oblasti psychol\u00f3gie a sociol\u00f3gie, sa presunula do sf\u00e9ry hudobn\u00e9ho mana\u017ementu, ktorej pomocn\u00fdmi discipl\u00ednami s\u00fa v\u0161eobecn\u00e1 ekon\u00f3mie a mana\u017ement.<\/p>\n<p>Slovo inov\u00e1cia poch\u00e1dza z latin\u010diny a znamen\u00e1 \u201cobnovenie\u201d. V ekonomickej vedeckej discipl\u00edne sa pod t\u00fdmto pojmom rozumie pl\u00e1novan\u00e1 a riaden\u00e1 zmena, ktor\u00e1 za\u010d\u00edna zadan\u00edm a pre jej realiz\u00e1ciu m\u00e1 mana\u017ement ropracovan\u00fd presn\u00fd postup od definovania cie\u013eov projektu, jeho strategick\u00e9ho r\u00e1mca, vytipovan\u00fdch cie\u013eov pre vybran\u00fd typ v\u00fdrobku, cez marketingov\u00fa anal\u00fdzu trhu, trendov, anal\u00fdzu existuj\u00facich rie\u0161en\u00ed (benchmarking \u2013 jestvuj\u00face konkuren\u010dn\u00e9 rie\u0161enia), syst\u00e9mu predaja a servisu, h\u013eadanie vhodn\u00e9ho konceptu v\u00fdrobku a\u017e po prezent\u00e1ciu v\u00fdsledkov projektu. \u010c\u00edm je zadanie lep\u0161ie pripraven\u00e9, t\u00fdm je mo\u017en\u00e9 lep\u0161ie dan\u00fa zmenu pripravi\u0165 a realizova\u0165.<sup>4<\/sup><\/p>\n<p>Peter Tschmuck<sup>5<\/sup> hovor\u00ed o novosti v hudbe a pou\u017e\u00edva ho ako synonymum pre inov\u00e1ciu. Vrav\u00ed, \u017ee sa pou\u017e\u00edva v priamej dikcii s ekonomickou te\u00f3riou inov\u00e1cie a mysl\u00ed sa pritom invencia. Invencia pritom nie je automaticky inov\u00e1cia a je rozdiel medzi inov\u00e1torom a objavite\u013eom (inventorom), vyn\u00e1lezcom, ktor\u00fd roz\u0161iruje nov\u00e9 poznatky. Inov\u00e1tor &#8211; podnikate\u013e objavuje nov\u00e9 kombin\u00e1cie. V ekonomickom ch\u00e1pan\u00ed sa inov\u00e1cie prejavuj\u00fa ve\u013emi pragmaticky a teda aj pri ich transformovan\u00ed do hudobn\u00e9ho mana\u017ementu mus\u00edme pod nimi rozumie\u0165 ve\u013emi konkr\u00e9tne z\u00e1sahy do organiz\u00e1cie hudobn\u00e9ho \u017eivota (po roku 1989 sa \u010dasto hovorilo o re\u0161trukturaliz\u00e1cii hudobn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed &#8211; organiz\u00e1ci\u00ed<sup>6<\/sup>) a hudobnej kult\u00fary (koncertn\u00e9ho \u017eivota &#8211; slu\u017eby, v\u00fdroby hudobn\u00fdch produktov &#8211; komodity).<\/p>\n<p>Pod inov\u00e1ciami sa v ekonomike rozumej\u00fa: inov\u00e1cie myslenia, inov\u00e1cie produktov a inov\u00e1cie procesov. Inov\u00e1cie m\u00f4\u017eu v hudobnej kult\u00fare predstavova\u0165 inov\u00e1cie hudobno &#8211; technologick\u00fdch procesov, inov\u00e1cie mana\u017ementu (inov\u00e1cie riadenia ako s\u00fa\u010dasti kult\u00farnej politiky, ale aj r\u00fdchlej a dobrej strat\u00e9gie pre z\u00edskanie cie\u013ea \u2013 napr\u00edklad propag\u00e1cie slovenskej hudby v zahrani\u010d\u00ed a vy\u010dlenenie funkcie promotion &#8211; mana\u017e\u00e9ra), inov\u00e1cie organiz\u00e1cie hudobn\u00e9ho \u017eivota (in\u0161titucion\u00e1lne inov\u00e1cie), inov\u00e1cie trhu a obchodovania (slovensk\u00e1 hudba na trhu a v distribu\u010dnej sieti na zvukov\u00fdch nosi\u010doch doma a v zahrani\u010d\u00ed).<sup>7<\/sup> Nie je to teda \u017eiadne \u201cteoretizovanie\u201d, ale praktick\u00e1 \u010dinnos\u0165, ktorej v\u00fdsledkom je konkr\u00e9tny produkt, alebo pon\u00fakan\u00e1 slu\u017eba &#8211; publik\u00e1cia, konferencia, projekt festivalu, projekt abonentn\u00fdch koncertov, model fungovania hudobnej organiz\u00e1cie, podnikate\u013esk\u00fd pl\u00e1n pre vstup zahrani\u010dn\u00e9ho investora napr\u00edklad do Slovenskej filharm\u00f3nie, projekt CD, videoklipu, filmovej hudby, rozhlasovej a telev\u00edznej hudobnej rel\u00e1cie a pod. A hoci sa n\u00e1m to nep\u00e1\u010di, a neboli sme zvyknut\u00ed uva\u017eova\u0165 t\u00fdmto sp\u00f4sobom, v\u0161etky tieto hudobn\u00e9 produkty s\u00fa v hudobnom mana\u017emente ch\u00e1pan\u00e9 ako tovar, alebo slu\u017eby, vhodn\u00e9 pre obchodovanie a patria do terci\u00e1rneho sektoru v r\u00e1mci ekonomiky. V momente, ke\u010f novovzniknut\u00e1 muzikologick\u00e1 publik\u00e1cia vst\u00fapi na trh, je vn\u00edman\u00e1 ako tovar, \u010do je u\u017e menej pr\u00edjemn\u00e9, hoci pre jej existenciu a t\u00fdm i spopularizovanie odboru muzikol\u00f3gie sa d\u00e1 v tejto oblasti e\u0161te mnoho urobi\u0165.<\/p>\n<p lang=\"en-GB\">V novom pon\u00edman\u00ed ekonomick\u00e1 inov\u00e1cia zd\u00f4raz\u0148uje integr\u00e1ciu, spolupr\u00e1cu, koordin\u00e1ciu, t\u00edmov\u00fa pr\u00e1cu, otvoren\u00fd pr\u00edstup k inform\u00e1ci\u00e1m&#8230; Ak by sme tieto my\u0161lienky chceli realizova\u0165 len v mikroprostred\u00ed muzikol\u00f3gov, znamen\u00e1 to, \u017ee aj muzikol\u00f3govia prest\u00e1vaj\u00fa by\u0165 jeden vo\u010di druh\u00e9mu vz\u00e1jomnou konkurenciou, ale naopak, d\u00f4le\u017eit\u00e9 v ich prostred\u00ed je spolupr\u00e1ca a koordin\u00e1cia projektov (vytv\u00e1ranie korektn\u00fdch autorsk\u00fdch t\u00edmov muzikol\u00f3gov). Tak sa s\u00fa\u0165a\u017eivos\u0165 a prirodzen\u00fd pocit konkurencie nasmeruje vo\u010di komer\u010dnej telev\u00edzii, konzumnej literat\u00fare, brakovej hudbe, pohodln\u00e9mu sp\u00f4sobu \u017eivota&#8230;). Treba za\u010da\u0165 inov\u00e1ciami na trhu s hudobn\u00fdmi produktami, pon\u00faknut\u00edm v\u00e4\u010d\u0161ej kvality vydavate\u013estiev, distribu\u010dn\u00fdch siet\u00ed (na mieste je tu probl\u00e9m integr\u00e1cie), ako i propag\u00e1cii slovenskej hudobnej kult\u00fary doma a v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n<p>Inov\u00e1cie sa st\u00e1vaj\u00fa kolekt\u00edvnym obchodn\u00fdm procesom, rovnako ako tvorivos\u0165 myslenia m\u00f4\u017ee by\u0165 predmetom z\u00e1ujmu obchodnej firmy, ak m\u00e1 konkr\u00e9tny dopad na dan\u00fd produkt. Pritom v novom pr\u00edstupe k inov\u00e1ci\u00e1m v s\u00fa\u010dasnosti plat\u00ed, \u017ee sta\u010dia mal\u00e9 postupn\u00e9 kroky, uprednost\u0148uje sa dlhodobos\u0165, trvalos\u0165, nedramatickos\u0165, t\u00edmov\u00e1 pr\u00e1ca, \u201cknow how\u201d podniku a trhu (pred t\u00fdm existovala orient\u00e1cia na technologick\u00e9 novinky a radik\u00e1lne, zlomov\u00e9 rie\u0161enia v objave technol\u00f3gi\u00ed \u2013 napr\u00edklad prechod od LP nosi\u010dov na CD znamenal v skuto\u010dnosti prechod od anal\u00f3gov\u00e9ho z\u00e1znamu na digit\u00e1lny sp\u00f4sob z\u00e1znamu). Uprednost\u0148uje sa vytv\u00e1ranie interdisciplin\u00e1rnych t\u00edmov (predt\u00fdm boli s\u00fa\u010das\u0165ou t\u00edmu len \u0161pecialisti \u2013 muzikol\u00f3govia a u\u017e pr\u00edchod ekon\u00f3ma vzbudzoval \u201chr\u00f4zu\u201d), otvoren\u00fd pr\u00edstup k inform\u00e1ci\u00e1m (predt\u00fdm tajn\u00e9 a intern\u00e9 inform\u00e1cie), intenz\u00edvna sp\u00e4tn\u00e1 v\u00e4zba medzi recipientom, posluch\u00e1\u010dom a \u201cv\u00fdrobcom\u201d (dramaturgom, organiz\u00e1torom koncertu, talentov\u00fdm mana\u017e\u00e9rom umelca, riadite\u013eom agent\u00fary a hudobnej in\u0161tit\u00facie, nad\u00e1ciami, sponzormi, redaktorom \u010dasopisu, vydavate\u013eom&#8230;).<sup>8<\/sup><\/p>\n<p lang=\"en-GB\">Ot\u00e1zka kreativity a inov\u00e1cie, doplnen\u00e1 pojmami invencia a novos\u0165, je v \u00fazko teoretickom slova zmysle v ekonomike rovnak\u00e9 a ekonomick\u00e1 te\u00f3ria nepotrebuje by\u0165 na tomto poli nejako exaktn\u00e1. Ekonomika je pln\u00e1 v\u00fdrokov typu: \u201cSvet produktivity treba nahradi\u0165 svetom kreativity\u201d. \u201dInovova\u0165 znamen\u00e1 h\u013eada\u0165 nov\u00e9 a prevratn\u00e9 rie\u0161enia.\u201d \u201c\u00daspech v podnikan\u00ed je v\u00fdsledkom riskovania, experimentovania a h\u013eadania nov\u00fdch ciest.\u201d Pre muzikol\u00f3gov v\u0161ak zost\u00e1va jasn\u00e1 diferenci\u00e1cia tvorivosti, ako hudobno-psychologick\u00e9ho term\u00ednu, novosti, ako hudobno-estetickej kateg\u00f3rie a inov\u00e1cie, pojmu z oblasti hudobn\u00e9ho mana\u017ementu. Pre d\u00f4sledn\u00e9 a exaktn\u00e9 pou\u017e\u00edvanie t\u00fdchto pojmov a napokon aj odl\u00ed\u0161enie umenovied od exaktn\u00fdch vied je potrebn\u00e1 tak\u00e1to diferenci\u00e1cia pojmov, preto\u017ee inak muzikol\u00f3gia rezignuje na svoje z\u00e1kladn\u00e9 poslanie \u2013 by\u0165 duchovn\u00fdmi vedami, reprezentuj\u00facimi duchovn\u00fa kult\u00faru danej doby.<\/p>\n<p lang=\"en-GB\"><strong>Vz\u0165ah ekonomiky a muzikol\u00f3gie<\/strong><\/p>\n<p lang=\"en-GB\">Pre mnoh\u00fdch ekon\u00f3mov znamen\u00e1 dobre funguj\u00faca ekonomika neust\u00e1ly zdroj inov\u00e1ci\u00ed (te\u00f3ria ponuky v ekonomike, hl\u00e1saj\u00faca minimaliz\u00e1ciu \u0161t\u00e1tnych z\u00e1sahov do ekonomiky). Predstavuj\u00fa si ju ako syst\u00e9m nepretr\u017eit\u00fdch inov\u00e1ci\u00ed, zav\u00e1dzan\u00fdch do ekonomiky, \u010do sa v hudobnom mana\u017emente realizuje prostredn\u00edctvom neust\u00e1leho h\u013eadania nov\u00fdch produktov, nov\u00fdch umeleck\u00fdch osobnost\u00ed, talentov a ich prezent\u00e1ciu, kvalitn\u00fd ale pritom efektn\u00fd sp\u00f4sob nar\u00e1bania s hviezdami, uv\u00e1dzanie nov\u00fdch t\u00e9m a netradi\u010dn\u00fdch spojen\u00ed \u017e\u00e1nrov, inov\u00e1ciu hudobn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, zasahuj\u00facich do hudobn\u00e9ho umenia, ktor\u00e9 s\u00fa hybnou silou obchodu a nov\u00e9ho kolobehu pe\u0148az\u00ed.<\/p>\n<p lang=\"en-GB\">Tri z\u00e1kladn\u00e9 ot\u00e1zky ekon\u00f3mie \u2013 \u201c\u010do, ako a pre koho vyr\u00e1ba\u0165\u201d &#8211; sa do hudobnej kult\u00fary transformuj\u00fa nasledovne:<\/p>\n<ul>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">spotrebitelia, recipienti &#8211; ich vo\u013eba a ochota spotreb\u00fava\u0165 pon\u00faknut\u00e9 hudobn\u00e9 umenie, hudobn\u00e9 produkty a koncertn\u00fd \u017eivot, z\u00e1ujem recipienta o hudbu, v\u00fdznam a miesto hudby v spolo\u010denskom \u017eivote na Slovensku (v s\u00fa\u010dasnosti konkurenciu predstavuj\u00fa \u0161port, modeling, cestovanie, in\u00e9 druhy umenia, je namieste \u010di zdrojom inov\u00e1ci\u00ed nem\u00f4\u017ee by\u0165 h\u013eadanie spolo\u010dn\u00fdch z\u00e1ujmov)<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">spolupr\u00e1ca a konkurencia medzi hudobn\u00fdmi organiz\u00e1ciami, vydavate\u013estvami, agent\u00farami a napokon i m\u00e9diami (tla\u010d, rozhlas, telev\u00edzia, internet), spolo\u010dnou snahou je pon\u00faka\u0165 kvalitn\u00e9 ale pritom lacn\u00e9 hudobn\u00e9 umenie<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">tretia sa rie\u0161i na trhu, do ktor\u00e9ho pr\u00fadia slu\u017eby a produkty hudobn\u00e9ho priemyslu prostredn\u00edctvom ponuky a dopytu, a ktor\u00e9 z\u00e1visia od celkovej existen\u010dnej \u017eivotnej \u00farovne obyvate\u013estva, od zamerania trhu na \u201ccie\u013eov\u00e9 skupiny\u201d, na hudbu subkult\u00far, na vysoko diferencovan\u00fa postindustri\u00e1lnu spolo\u010dnos\u0165, teda na hudbu tradi\u010dn\u00fa a modern\u00fa, historick\u00fa a s\u00fa\u010dasn\u00fa, alternat\u00edvnu a mainstreamov\u00fa.<\/p>\n<\/li>\n<\/ul>\n<p lang=\"en-GB\">Je sn\u00e1\u010f jasn\u00e9, \u017ee muzikol\u00f3govia a hudobn\u00e9 \u0161kolstvo, maj\u00fa teoreticky \u0161ancu ovplyvni\u0165 nanajv\u00fd\u0161 prv\u00e9 dve spomenut\u00e9 oblasti. Z\u00e1sahy do prvej sa doteraz diali prostredn\u00edctvom hudobnej v\u00fdchovy (preferencia \u017e\u00e1nrov a \u0161t\u00fdlov, vkusov\u00e1 orient\u00e1cia) v oblasti hudobn\u00e9ho \u0161kolstva, druh\u00e1 oblas\u0165 zostala pre n\u00e1s nedotknut\u00e1. Hudobn\u00fd mana\u017ement sme nikdy teoreticky nerozv\u00edjali a organiz\u00e1torov hudobn\u00e9ho \u017eivota sme nikdy nevychov\u00e1vali a nevzdel\u00e1vali, \u010do je zrejm\u00e9 z doteraj\u0161ieho smerovania hudobno-teoretick\u00fdch discipl\u00edn, ktor\u00e9 vychov\u00e1vaj\u00fa bud\u00facich muzikol\u00f3gov. V\u00fdvoj na Slovensku za posledn\u00fdch p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov v\u0161ak dokazuje, \u017ee vkus a preferencie \u017e\u00e1nrov formovala \u010faleko viac snaha o zv\u00fd\u0161enie \u017eivotnej \u00farovne a je potrebn\u00e9 zasiahnu\u0165 do hudobnej kult\u00fary in\u00fdm sp\u00f4sobom, ne\u017e len prostredn\u00edctvom v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania.<\/p>\n<p>Vn\u00e1\u0161anie ekonomick\u00e9ho myslenia do hudobn\u00e9ho \u017eivota je mo\u017en\u00e9 len v\u010faka v\u00e4\u010d\u0161ej diferenci\u00e1cii v spolo\u010dnosti, uzatv\u00e1rania sa recipientov do subkult\u00far, v ktor\u00fdch prevl\u00e1daj\u00fa alternat\u00edvne \u017e\u00e1nre (modern\u00e9, avantgardn\u00e9) a postupne sa st\u00e1vaj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fdmi, \u010d\u00edm tradi\u010dn\u00e9 zanik\u00e1. Vrstva privilegovan\u00fdch v minulosti v hudobnej kult\u00fare pestovala vysok\u00fa kult\u00faru, v s\u00fa\u010dasnosti je spolo\u010dnos\u0165 \u010faleko viac rozdelen\u00e1 na diel\u010die triedy. U\u017e neplat\u00ed, \u017ee horn\u00e1 vrstva nieko\u013ek\u00fdch tis\u00edcov prezentuje elitn\u00fa vysok\u00fa kult\u00faru a naopak, vrstva \u201cchudoby\u201d<sup>9<\/sup> pestuje prof\u00e1nnu hudbu, masov\u00fa kult\u00faru; kult\u00fara superstar a \u201creality show\u201d prenik\u00e1 do v\u0161etk\u00fdch vrstiev. M\u00f4\u017eeme sa p\u00fdta\u0165: Kedy nastal tento proces ekonomick\u00e9ho nazerania na hudobn\u00e9 umenie? Jestvuje v skuto\u010dnosti ekonomick\u00e1 nadvl\u00e1da nad duchovn\u00fdmi hodnotami v postindustri\u00e1lnej spolo\u010dnosti nov\u00e9ho mil\u00e9nia? Ak\u00fdm sp\u00f4sobom funguje kult\u00farna a vkusov\u00e1 diferenci\u00e1cia v spolo\u010densk\u00fdch vrstv\u00e1ch?<\/p>\n<p lang=\"en-GB\">Ekonomika, ako veda, sa za\u010dala rozv\u00edja\u0165 v 18. storo\u010d\u00ed a prv\u00fd typ ekonomickej te\u00f3rie sa za\u010dal realizova\u0165 v hospod\u00e1rstve krajiny v 16. &#8211; 18. storo\u010d\u00ed v podobe merkantilizmu (peniaze s\u00fa kapit\u00e1l, ktor\u00fd vlastn\u00edkovi neust\u00e1le prin\u00e1\u0161a zisk). Paralely vo v\u00fdvoji s\u00fa zrejm\u00e9 &#8211; prv\u00e9 spr\u00edstupnenie hudby verejnosti v podobe koncertov a predaja vstupeniek za peniaze sa udialo tie\u017e v 17. storo\u010d\u00ed v opern\u00fdch d\u00f3moch, v 18. storo\u010d\u00ed v koncertn\u00fdch sie\u0148ach.<\/p>\n<p>Hudobn\u00fd priemysel r\u00e1stol a vyv\u00edjal sa simult\u00e1nne s dobovou popul\u00e1rnou hudbou a jej hist\u00f3ria siaha do konca 19. storo\u010dia, ke\u010f bola roku 1887 zalo\u017een\u00e1 American Graphophone Company investorskou finan\u010dnou skupinou. U\u017e okolo roku 1900 mal p\u00f4vodne \u201cfonografick\u00fd priemysel\u201d charakter glob\u00e1lne konaj\u00facich koncernov<sup>10<\/sup>, ktor\u00e9 vstupuj\u00fa do glob\u00e1lnej s\u00fa\u0165a\u017ee. Dal\u0161\u00edmi zlomov\u00fdmi historick\u00fdmi obdobiami boli oligopoln\u00e9 prejavy v hudobnom priemysle, prezentuj\u00face typ nedokonalej konkurencie<sup>11<\/sup> (oligopol \u2013 typ nedokonalej konkurencie, ke\u010f mal\u00fd po\u010det ve\u013ek\u00fdch konkuruj\u00facich si firiem zabra\u0148uje vstupu \u010fal\u0161\u00edch firiem na trh a t\u00fdm obmedzuje s\u00fa\u0165a\u017e, ich ceny s\u00fa spravidla vy\u0161\u0161ie ako cena ekonomickej rovnov\u00e1hy). Kde a kedy h\u013eada\u0165 ekonomick\u00fa nadvl\u00e1du nad hudobn\u00fdm umen\u00edm vo svete a kedy na Slovensku? Je ot\u00e1zne, \u010di je to len subjekt\u00edvny pocit, \u017ee skuto\u010dne jestvuje re\u00e1lna nadvl\u00e1da ekonomick\u00e9ho myslenia nad duchovn\u00fdm myslen\u00edm, preto\u017ee obchod, ekonomika a finan\u010dn\u00edctvo, prevl\u00e1daj\u00fa vo v\u0161etk\u00fdch sf\u00e9rach \u017eivota, alebo je to len do\u010dasn\u00fd stav s\u00favisiaci s vy\u0161tartovan\u00edm nov\u00e9ho typu ekonomiky na Slovensku (po type pr\u00edkazovej ekonomiky danej socialistick\u00fdm re\u017eimom sme pre\u0161li na typ trhovej ekonomiky a neust\u00e1le sa pok\u00fa\u0161ame vnies\u0165 do nej pravidl\u00e1 prostredn\u00edctvom \u0161t\u00e1tnych z\u00e1sahov v zmie\u0161anom type ekonomiky).<\/p>\n<p><strong>Hudobn\u00fd mana\u017ement a aktu\u00e1lne inov\u00e1cie<\/strong><\/p>\n<p>Hudobn\u00fd mana\u017ement si vo svojich teoretick\u00fdch pr\u00e1cach doteraz v\u0161\u00edmal najm\u00e4 v\u00fdrobu zvukov\u00fdch nosi\u010dov, od 70. rokov audiovizu\u00e1lnych produktov (video-z\u00e1znam, v 80. rokoch videoklip), ale nezameriaval sa na koncertn\u00fd a festivalov\u00fd \u017eivot. Je zrejm\u00e9, \u017ee najviac sa do tejto ma\u0161in\u00e9rie zaradila popul\u00e1rna hudba (hitov\u00e1 produkcia), kde je s\u00fa\u0165a\u017eivos\u0165 a nar\u00e1banie s peni\u010dkou ako s \u201ckomoditou\u201d najpravdepodobnej\u0161ie. Je to pochopite\u013en\u00e9, preto\u017ee piese\u0148 pop music je z h\u013eadiska tvorivosti v hudobnej produkcii najjednoduch\u0161ia a z h\u013eadiska spotreby najr\u00fdchlej\u0161ie opotrebovate\u013en\u00e1. Aj dejiny hudobn\u00e9ho priemyslu s\u00fa z h\u013eadiska \u017e\u00e1nrov dejinami popul\u00e1rnej hudby a najm\u00e4 dejinami zvukov\u00fdch nosi\u010dov. Zaveden\u00edm internetu a vyu\u017e\u00edvan\u00edm jeho mo\u017enost\u00ed sa v\u0161ak limituj\u00fa dosahy ve\u013ek\u00fdch gramof\u00f3nov\u00fdch koncernov, ktor\u00e9 sa s\u00fastre\u010fovali na obchod so zvukov\u00fdmi nosi\u010dmi. Objav form\u00e1tu MP3 a \u010fal\u0161\u00edch nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed poskytuje nov\u00e9 mo\u017enosti \u0161\u00edrenia hudby. Nov\u00e1 filozofia vo\u013en\u00e9ho pr\u00edstupu k inform\u00e1ci\u00e1m v hudobnom priemysle za\u010d\u00edna vyn\u00e1ra\u0165 celkom nov\u00e9 probl\u00e9my a ot\u00e1zky v autorskom pr\u00e1ve, tantiemoch umelcov a zd\u00e1 sa, \u017ee znovu prin\u00e1\u0161a rovnov\u00e1hu medzi koncertn\u00fdm \u017eivotom a hudbou na zvukovom z\u00e1zname &#8211; hudobnom nosi\u010di (SP, LP, mg, CD, audiovizu\u00e1lny sn\u00edmok).<sup>12<\/sup><\/p>\n<p>Zdrojom inov\u00e1ci\u00ed pri usporiadan\u00ed festivalov bolo za\u010diatkom 80. rokov kr\u00ed\u017eenie \u017e\u00e1nrov eur\u00f3pskej umelej hudby, jazzu, rocku, pop music, ako i etnickej hudby. U n\u00e1s sa stal dominantn\u00fdm v polovici 90. rokov. Ak pri organiz\u00e1cii festivalov v okruhu modernej popul\u00e1rnej hudby (rock, folk, country, pop music) prenikaj\u00fa do ich r\u00e1mca in\u00e9 \u017e\u00e1nre, tak s\u00fa v\u017edy pr\u00edbuzn\u00e9, alebo s\u00fa nanajv\u00fd\u0161 z oblasti world music. Organiz\u00e1tori s\u00fa pritom ve\u013emi opatrn\u00ed, nikdy sa neobjav\u00ed tradi\u010dn\u00e1 v\u00e1\u017ena hudba, ale akceptuj\u00fa sa r\u00f4zne smery s\u00fa\u010dasnej Novej hudby, alebo eur\u00f3pska avantgarda (napr\u00edklad Bratislavsk\u00e9 jazzov\u00e9 dni 2000 a koncert free jazzovo pon\u00edmanej koncepcie hudby Carla Gesualda di Venosu v interpret\u00e1cii rak\u00faskej skupiny Capella Con Durezza). Mo\u017eno teda skon\u0161tatova\u0165, \u017ee ak sa mie\u0161aj\u00fa hudobn\u00e9 \u017e\u00e1nre, tak nanajv\u00fd\u0161 tie, ktor\u00e9 maj\u00fa k sebe najbli\u017e\u0161ie \u2013 napr\u00edklad s\u00e9ria koncertov v\u00e1\u017enej hudby a jeden jazzov\u00fd koncert (Bratislavsk\u00e9 hudobn\u00e9 sl\u00e1vnosti). \u010eal\u0161\u00ed pr\u00edklad poskytuje folkrockov\u00fd festival Terchovsk\u00fd budzog\u00e1\u0148, kde sa mie\u0161a folk, rock a world music (prehliadka folkrockov\u00fdch skup\u00edn a interpretov &#8211; august \u2013 Terchov\u00e1, Slovensko, Po\u013esko, Ma\u010farsko, \u010cesko, Rak\u00fasko)<sup>13<\/sup>. Podobne p\u00f4vodne festival \u013eudovej hudby a teda i autentick\u00e9ho folkl\u00f3ru presahuje svoj \u017e\u00e1ner a sp\u00e1ja vyst\u00fapenia \u013eudov\u00fdch hudieb s koncertami popul\u00e1rnych skup\u00edn a world music (J\u00e1no\u0161\u00edkove dni, 4.-7. augusta 2005, Terchov\u00e1, 43. ro\u010dn\u00edk, medzin\u00e1rodn\u00e1 \u00fa\u010das\u0165 \u2013 Taliansko, Chorv\u00e1tsko, \u0160v\u00e9dsko, Po\u013esko, Bol\u00edvia, \u010cesko, Rusko, D\u00e1nsko, Portugalsko, Rak\u00fasko).<\/p>\n<p lang=\"en-GB\">\u010eal\u0161\u00edm typom inov\u00e1ci\u00ed pri organizovan\u00ed festivalov je mie\u0161anie r\u00f4znych druhov umen\u00ed a podujat\u00ed, ktor\u00e9 ich primeran\u00fdm sp\u00f4sobom prezentuj\u00fa \u2013 vernis\u00e1\u017e, v\u00fdstava fotografie k dan\u00e9mu tematick\u00e9ho okruhu, filmov\u00e1 projekcia, divadeln\u00e9 predstavenie, koncert handycapovan\u00fdch det\u00ed. S\u00fa\u010das\u0165ou festivalov m\u00f4\u017eu by\u0165 aj osobitn\u00e9 pr\u00edle\u017eitostn\u00e9 podujatia k dan\u00fdm sl\u00e1vnostn\u00fdm \u010di reprezenta\u010dn\u00fdm udalostiam \u2013 napr\u00edklad celebrovan\u00e1 sv. Om\u0161a, pouli\u010dn\u00fd karneval, street parade, vyst\u00fapenie politick\u00e9ho hovorcu, \u0161portov\u00e9 podujatie&#8230; Z historick\u00e9ho h\u013eadiska je zauj\u00edmav\u00e9 prepojenie festivalu s typom \u201c\u013eudovej veselice\u201d, tane\u010dnej z\u00e1bavy, diskot\u00e9ky, ktor\u00e9 v 90. rokoch figuruj\u00fa pod n\u00e1zvami party (retro party, techno-party, live disco, country diskot\u00e9ka&#8230;). Konaj\u00fa sa po ukon\u010den\u00ed koncertov na hlavn\u00fdch p\u00f3di\u00e1ch. Tento sp\u00f4sob po-koncertnej z\u00e1bavy jazzov\u00ed hudobn\u00edci poznali ako jam session u\u017e za\u010diatkom storo\u010dia v New Orleans v z\u00e1bavnej \u0161tvrti Storyville, nesk\u00f4r v 30. rokoch a i\u0161lo o n\u00e1hodn\u00e9 stretnutie jazzov\u00fdch hudobn\u00edkov, ktor\u00ed spolu improvizovali v lok\u00e1loch a re\u0161taur\u00e1ci\u00e1ch, obecenstvo pritom konzumuje, tancuje a zab\u00e1va sa. V modernom pon\u00edman\u00ed ide o neform\u00e1lnu \u010das\u0165 programu po koncerte (neskoro v noci), kde hudobn\u00edci realizuj\u00fa svoj \u201ckoncertn\u00fd happening\u201d a posluch\u00e1\u010di sa bavia, tancuj\u00fa a konzumuj\u00fa (napr\u00edklad Terchovsk\u00fd budzog\u00e1\u0148).<\/p>\n<ol>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">Carl Dahlhaus, Analyse und Werturteil, Musikp\u00e4dagogik, Forschung und Lehre 8. Schott&#8217;s S\u00f6hne, Mainz 1970.<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">J\u00e1n Albrecht, Eseje o umen\u00ed, Opus, Bratislava 1986. Milan Adam\u010diak, F\u00f3nick\u00e1 po\u00e9zia a hudba, In: Slovensk\u00e1 hudba 1971\/6-7, s. 243-248. Na\u010fa Hr\u010dkov\u00e1, Hudobn\u00e1 kritika a hodnotenie, Opus, Bratislava 1986. Jozef Kres\u00e1nek, Z\u00e1klady hudobn\u00e9ho myslenia, Opus, Bratislava 1977.<\/p>\n<\/li>\n<li>\u201cNeuheit als \u00e4sthetischen Kriterium ist eine geschichtsphilosophisch vertrackte Kategorie. Erstens ist mit dem Begriff des Neuen die Vorstellung eines Anfangs, einer Z\u00e4sur in der Geschichte verbunden, die einen Bruch mit der \u00dcberlieferung bedeutet oder zu bedeuten scheint. Werke und kompositorische Methoden, die eine Forsetzung von Fr\u00fcherem bilden, also in stetigem \u00dcbergang aus der Tradition herausgewachsen sind, werden nicht als neu im emphatischen Sinne empfunden, auch wenn sie schliesslich weit ins Unbekannte und Unvorhergesehene hinausf\u00fchren. &#8230; Zweitens ist Neuheit kaum denkbar ohne Aktualit\u00e4t: ohne dass das Neue als Ausdruck dessen erscheint, was geschichtsphilosophisch \u201can der Zeit is\u201d. Wer sich ins Periphere verirrt, wie Josef Matthias Hauer, ist zum Sektierertum verurteilt. (s.30) &#8230; von Aktualit\u00e4t zu sprechen, so wenig ist anderersits Aktualit\u00e4t vom Erfolg abh\u00e4ngig&#8230;\u201d Dahlhaus, 1970, s. 30-31.<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">www.ipaslovakia.sk\/slovak\/ipamagazine\/inovacie.asp.<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">Peter Tschmuck, Kreativit\u00e4t und Innovation in der Musikindustrie. StudienVerlag, Insbruck 2003, s. 239.<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">Vzh\u013eadom na zau\u017e\u00edvanos\u0165 tohto pojmu v praxi ho pou\u017e\u00edvame aj my, hoci v nov\u0161ej literat\u00fare sa s n\u00edm \u010dasto polemizuje a nahradzuje sa pojmom organiz\u00e1cia, teda namiesto \u201chudobn\u00e1 in\u0161tit\u00facia\u201d sa navrhuje \u201chudobn\u00e1 organiz\u00e1cia\u201d.<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">Brooks, Harvey, 1982, Social and Technological Innovation.\u201d In: Lundstedt, Sven B. und William E. Colgazier, Jr. (hrsg.), Managing Innovation, The Social Dimension of Creativity, Invention and Technology: 1-30. New York etc.: Pergamon Press.<\/p>\n<\/li>\n<li><a href=\"http:\/\/www.ipaslovakia.sk\/ipaslovakia\/novinky\/API1.asp\">www.ipaslovakia.sk\/ipaslovakia\/novinky\/API1.asp<\/a><\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">V politol\u00f3gii rozozn\u00e1vaj\u00fa spolo\u010densk\u00e9 vrstvy: horn\u00e1 vrstva, stredn\u00e1 vrstva, doln\u00e1 vrstva \u2013 trieda chudoby, vrstva \u0161tudentov&#8230; In: Rastislav T\u00f3th, Z\u00e1klady politol\u00f3gie. SPN, Bratislava 1994.<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">Peter Tschmuck, Kreativit\u00e4t und Innovation in der Musikindustrie. StudienVerlag, Insbruck 2003, s. 41.<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">Koniec oligopolu v USA koncom 50. rokov. Roku 1948 ovl\u00e1dali trh so zvukov\u00fdmi nosi\u010dmi \u0161tyri ve\u013ek\u00e9 gramof\u00f3nov\u00e9 podniky \u2013 CBS \u2013 Columbia, RCA \u2013 Victor, Capitol, Decca a predstavovali 81% produkcie v USA. Roku 1958 bol trh ve\u013ek\u00fdch plat\u0148ov\u00fdch firiem doplnen\u00fd o 2 \u010fal\u0161ie firmy MGM a Mercury, ale na trhu v\u0161etk\u00fdch \u0161es\u0165 firiem predstavovalo len 36% podielu zvukov\u00fdch nosi\u010dov a boli konfrontovan\u00ed s konkurenciou nieko\u013ek\u00fdch desiatok mal\u00fdch nez\u00e1visl\u00fdch firiem. S\u00faviselo to s n\u00e1stupom rock and rollu a prezent\u00e1ciou nov\u00fdch umeleck\u00fdch osobnost\u00ed, ktor\u00fdch publikum prijalo. Oligopol zvukov\u00fdch nosi\u010dov \u0161ietich ve\u013ek\u00fdch firiem prevl\u00e1dol &#8211; Polygram, CBS, RCA, EMI, Warner, MCA. Opa\u010dne k v\u00fdvoju v 50. rokoch ich podiel vzr\u00e1stol koncom 70. rokov, ke\u010f z p\u00f4vodn\u00fdch 51% st\u00fapol na 76%.<\/p>\n<\/li>\n<li>\n<p lang=\"en-GB\">tamtie\u017e. s. 132 a 187.<\/p>\n<\/li>\n<li>Alfred Smudits, Die digitale Mediamorphose als Herausforderung f\u00fcr die Kulturpolitik. In: Institut f\u00fcr Musiksoziologie &#8211; Berichte und Informationen Nr. 20, November 1996, s. 27 \u2013 33. Pod\u013ea zverejnen\u00fdch v\u00fdsledkov SSPA z roku 1997 v USA vzrast\u00e1 z\u00e1ujem o koncerty v\u00e1\u017enej hudby, v obdob\u00ed od roku 1982-1997 vzr\u00e1stla n\u00e1v\u0161tevnos\u0165 z 13 \u2013 15,6%, n\u00e1v\u0161tevnos\u0165 opern\u00fdch predstaven\u00ed z 3% &#8211; 4,7%, jazzu z 9,6 na 11,9%. Po\u010det obecenstva sa zdvojn\u00e1sobil, po\u010det symfonick\u00fdch orchestrov v USA st\u00fapol o 25% od zalo\u017eenia National Endowment of Arts v 60. rokoch. In: Mark Desmond, When Cultures Meet \u2013 Rock\/Pop and the Classical Tradition. In: Institut f\u00fcr Musiksoziologie &#8211; Berichte und Informationen Nr. 26 \u2013 November 2002, s. 26. Helmut R\u00f6sing, Musikerziehung in der modernen Mediengesellschaft. In: Institut f\u00fcr Musiksoziologie &#8211; Berichte und Informationen Nr. 22, November 1998, s. 10-21.<\/li>\n<li><a href=\"http:\/\/www.terchova.sk\/\">www.terchova.sk<\/a><\/li>\n<\/ol>\n<p lang=\"en-GB\">Resum\u00e9<\/p>\n<p>Kreativita a inov\u00e1cia, doplnen\u00e9 pojmami invencia a novos\u0165, s\u00fa v \u00fazko teoretickom slova zmysle v ekonomike rovnak\u00e9. Inovova\u0165 znamen\u00e1 h\u013eada\u0165 nov\u00e9 a prevratn\u00e9 rie\u0161enia. Muzikol\u00f3gia v\u0161ak diferencuje tvorivos\u0165, ako hudobno-psychologick\u00fd term\u00edn, novos\u0165, ako hudobno-estetick\u00fa kateg\u00f3riu a inov\u00e1ciu, ako pojem z oblasti hudobn\u00e9ho mana\u017ementu. Hudobn\u00fd mana\u017ement je novou discipl\u00ednou muzikol\u00f3gie. Mo\u017eno kon\u0161tatova\u0165, \u017ee ekonomick\u00fd poh\u013ead na problematiku novosti v muzikol\u00f3gii je inovat\u00edvny, preto\u017ee z oblasti psychol\u00f3gie, estetiky a sociol\u00f3gie sa presunul do sf\u00e9ry hudobn\u00e9ho mana\u017ementu, ktorej pomocn\u00fdmi discipl\u00ednami s\u00fa v\u0161eobecn\u00e1 ekon\u00f3mie a mana\u017ement. Hudobn\u00fd mana\u017ement sa na Slovensku nikdy teoreticky nepestoval. V\u00fdvoj na Slovensku za posledn\u00fdch p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov v\u0161ak dokazuje, \u017ee vkus a preferencie \u017e\u00e1nrov formovala \u010faleko viac snaha o zv\u00fd\u0161enie \u017eivotnej \u00farovne. Preto je potrebn\u00e9 zasiahnu\u0165 do hudobnej kult\u00fary in\u00fdm sp\u00f4sobom, ne\u017e len prostredn\u00edctvom v\u00fdchovy a vzdel\u00e1vania. Vn\u00e1\u0161anie ekonomick\u00e9ho myslenia do hudobn\u00e9ho \u017eivota na Slovensku je mo\u017en\u00e9 len v\u010faka v\u00e4\u010d\u0161ej diferenci\u00e1cii v spolo\u010dnosti, zvy\u0161ovaniu \u017eivotnej \u00farovne a uzatv\u00e1rania sa recipientov do subkult\u00far. Je ot\u00e1zne, \u010di jestvuje ekonomick\u00e1 nadvl\u00e1da nad hudobn\u00fdm umen\u00edm vo svete a na Slovensku? Ak jestvuje, kedy tento trend za\u010dal? Pod inov\u00e1ciami v hudobnej kult\u00fare rozumieme inov\u00e1cie hudobno &#8211; technologick\u00fdch procesov, inov\u00e1cie riadenia ako s\u00fa\u010dasti kult\u00farnej politiky, ale aj r\u00fdchlej a dobrej strat\u00e9gie pre z\u00edskanie cie\u013ea \u2013 napr\u00edklad propag\u00e1cie slovenskej hudby v zahrani\u010d\u00ed, inovovanie organiz\u00e1ci\u00ed hudobn\u00e9ho \u017eivota, inov\u00e1cie na trhu a v obchodovan\u00ed so slovenskou hudbou, distribu\u010dn\u00e1 sie\u0165 so zvukov\u00fdmi nosi\u010dmi doma a v zahrani\u010d\u00ed. V\u00fdsledkom inovat\u00edvneho pr\u00edstupu v hudobnej kult\u00fare je konkr\u00e9tny produkt, alebo pon\u00fakan\u00e1 slu\u017eba (publik\u00e1cia, konferencia, projekt festivalu, projekt abonentn\u00fdch koncertov, model fungovania hudobnej organiz\u00e1cie, model koncertn\u00fdch aktiv\u00edt v klube, podnikate\u013esk\u00fd pl\u00e1n pre vstup zahrani\u010dn\u00e9ho investora napr\u00edklad do Slovenskej filharm\u00f3nie, projekt CD, videoklipu, filmovej hudby, rozhlasovej a telev\u00edznej hudobnej rel\u00e1cie&#8230;).<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Publikovan\u00e9 in: Kajanov\u00e1, Yvetta: Tvorivos\u0165 a inov\u00e1cie v muzikol\u00f3gii a v trhovom priestore. Konferencia BHS 2005, In: Slovensk\u00e1 hudba, ro\u010d. &hellip; <a href=\"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=380\" class=\"more-link\">More <span class=\"screen-reader-text\">Tvorivos\u0165 a inov\u00e1cie v muzikol\u00f3gii a v trhovom priestore<\/span> <span class=\"meta-nav\">&rarr;<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-380","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-musicology"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/380","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=380"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/380\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":381,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/380\/revisions\/381"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=380"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=380"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=380"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}