{"id":382,"date":"2011-02-01T07:21:13","date_gmt":"2011-02-01T06:21:13","guid":{"rendered":"http:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=382"},"modified":"2012-09-30T07:22:49","modified_gmt":"2012-09-30T06:22:49","slug":"an-influence-of-imported-performance-on-forming-of-slovak-popular-music","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/?p=382","title":{"rendered":"Vplyv koncertn\u00fdch importovan\u00fdch podujat\u00ed na formovanie slovenskej popul\u00e1rnej hudby…"},"content":{"rendered":"

<\/p>\n

Publikovan\u00e9 In : Yvetta Kajanov\u00e1 \u2013 Slovensk\u00e1 hudba 2004, ro\u010d. XXX, \u010d. 4, s. 560 – 573<\/strong><\/em><\/p>\n

Vplyv koncertn\u00fdch importovan\u00fdch podujat\u00ed na formovanie slovenskej popul\u00e1rnej hudby. Prienik progres\u00edvnych trendov prostredn\u00edctvom zahrani\u010dn\u00fdch vyst\u00fapen\u00ed do slovensk\u00e9ho jazzu, rocku a\u00a0pop music.<\/h3>\n

\u00davod<\/strong><\/em><\/p>\n

Pri sk\u00faman\u00ed prame\u0148ov, ktor\u00e9 sme mali k\u00a0dispoz\u00edcii, bolo najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie vybra\u0165 z\u00a0ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva koncertov i udalost\u00ed tie najv\u00fdznamnej\u0161ie a\u00a0prostredn\u00edctvom nich pouk\u00e1za\u0165 na r\u00f4zne recep\u010dn\u00e9 vplyvy. Aj z\u00a0toho d\u00f4vodu sa zrejme pri v\u00fdbere importovan\u00fdch podujat\u00ed objav\u00ed ist\u00e1 d\u00e1vka subjektivity autora, hoci faktory determinuj\u00face recepciu, na ktor\u00e9 chceme upozorni\u0165, bud\u00fa smerova\u0165 k\u00a0objektivite. V\u00fdber sme robili na z\u00e1klade ohlasov novin\u00e1rov, publicistov a kritikov v\u00a0odborn\u00fdch periodik\u00e1ch a\u00a0dennej tla\u010di, pod\u013ea interview s\u00a0r\u00f4znymi osobnos\u0165ami slovensk\u00e9ho jazzu, rocku a\u00a0popul\u00e1rnej hudby uverejnen\u00fdch v\u00a0novin\u00e1ch, ale aj r\u00f4znych monografi\u00e1ch a\u00a0memo\u00e1roch t\u00fdchto post\u00e1v, pr\u00edpadne osobn\u00fdch v\u00fdpoved\u00ed, ako i\u00a0z\u00a0encyklop\u00e9di\u00ed1<\/sup>, zachyt\u00e1vaj\u00facich \u017e\u00e1nrovo-\u0161t\u00fdlov\u00fa orient\u00e1ciu, v\u00fdchodiskov\u00e9 vzory a\u00a0progres\u00edvne vplyvy, na ktor\u00e9 upozor\u0148uj\u00fa hudobn\u00edci sami.<\/p>\n

Izolacionizmus a\u00a0jeho pr\u00ed\u010diny<\/strong><\/em><\/p>\n

Od za\u010diatku h\u013eadania vhodn\u00e9ho modelu slovenskej popul\u00e1rnej piesne a\u00a0celkov\u00e9ho charakteru modernej popul\u00e1rnej hudby takmer a\u017e do 90. rokov sa odr\u00e1\u017ea probl\u00e9m izol\u00e1cie od diania vo svete, ktor\u00e9ho d\u00f4sledkom je\u00a0zaost\u00e1vanie za svetov\u00fdm v\u00fdvojom v\u00a0ist\u00fdch \u017e\u00e1nroch (naj\u010dastej\u0161ie v\u00a0popul\u00e1rnej hudbe \u2013 t.j. v\u00a0tane\u010dnej a hitovej produkcii), nedostatok znej\u00facej hudby a inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0nej v\u00a0podobe zvukov\u00fdch nosi\u010dov, literat\u00fary. Ak sa sformovala tvorba vhodn\u00e1 pre za\u010dlenenie do kontextu eur\u00f3pskeho v\u00fdvoja (najm\u00e4 osobnosti jazzu a\u00a0rocku prin\u00e1\u0161ali kvalitn\u00fa produkciu), neboli sme schopn\u00ed exportova\u0165 ju a\u00a0dostato\u010dne propagova\u0165 v zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n

Izolacionizmus mal nieko\u013eko pr\u00ed\u010din \u2013 v\u00a0predvojnovom obdob\u00ed nedostato\u010dn\u00e1 industrializ\u00e1cia Slovenska a\u00a0s\u00a0\u0148ou s\u00favisiaca orient\u00e1cia hudobnej kult\u00fary na \u013eudov\u00fa hudbu, po vojne umel\u00e1 izol\u00e1cia z\u00e1bavnej hudby od z\u00e1padnej kult\u00fary sp\u00f4soben\u00e1 komunistickou ideol\u00f3giou (1948-89) ako i nedostato\u010dn\u00fd rozvoj hudobn\u00e9ho priemyslu (agent\u00fary, vydavate\u013estv\u00e1, distribu\u010dn\u00e1 sie\u0165, m\u00e9di\u00e1, absentuj\u00faca pravideln\u00e1 koncertn\u00e1 \u010dinnos\u0165, festivaly, klubov\u00fd \u017eivot, komer\u010dn\u00e9 a\u00a0nekomer\u010dn\u00e9 hudobn\u00e9 in\u0161tit\u00facie, venuj\u00face sa archivovaniu a\u00a0dokument\u00e1cii tejto oblasti – kni\u017enice, \u0161tudovne, \u0161kolstvo 1948-89). Historici v\u00a0tejto oblasti (Igor Wasserberger, Pavol Zelenay2<\/sup>) v\u00a0obdob\u00ed komunizmu nespr\u00e1vne volali po \u201ein\u0161titucionaliz\u00e1cii\u201c popul\u00e1rnej hudby, h\u013eadaj\u00fac vhodn\u00e9 podmienky pre jej rozvoj a\u00a0mylne sa domnievali, \u017ee maj\u00fa by\u0165 podobn\u00e9, ako pri v\u00e1\u017enej hudbe. Zdalo sa dokonca, \u017ee v\u00a0politicky odli\u0161nom svete to tak mus\u00ed by\u0165 z\u00a0h\u013eadiska pre\u017eitia, a\u00a0preto sa napr\u00edklad klavirista Ladislav Gerhardt sna\u017eil presadi\u0165, aby sa jeho jazzov\u00e9 kvarteto stalo st\u00e1lym telesom Slovenskej filharm\u00f3nie (idea bola aktu\u00e1lna najm\u00e4 v 70. rokoch, aj ke\u010f sa nikdy nerealizovala). Naopak, ukazuje sa, \u017ee dostato\u010dne rozvinut\u00fd hudobn\u00fd priemysel a\u00a0liberaliz\u00e1cia podnikania sta\u010dia napr\u00edklad pre formovanie \u201egar\u00e1\u017eovej\u201c kult\u00fary v\u00a0oblasti rockovej hudby, pre fungovanie tane\u010dn\u00fdch a\u00a0netane\u010dn\u00fdch diskot\u00e9k v\u00a0klubov\u00fdch zariadeniach sta\u010d\u00ed liberalizova\u0165 profesiu diskd\u017eokeja (na Slovensku a\u017e za\u010diatkom 80. rokov) a\u00a0pod. \u010eal\u0161ou pr\u00ed\u010dinou izolacionizmu modernej popul\u00e1rnej hudby na Slovensku bola neschopnos\u0165 tvorcov rozpozna\u0165 kvalitu svetovej hudobnej sc\u00e9ny a\u00a0siahnu\u0165 pri vo\u013ebe vzorov po p\u00f4vodn\u00fdch in\u0161pira\u010dn\u00fdch zdrojoch, resp. nemali dostato\u010dn\u00e9 poznanie o autentick\u00fdch prame\u0148och, nemali pr\u00edstup k hudobn\u00fdm nosi\u010dom a inform\u00e1ci\u00e1m.<\/p>\n

Izolacionizmus a\u00a0aj v\u0161etky uveden\u00e9 faktory, ktor\u00e9 ho determinovali, sa podarilo prekona\u0165 v\u00a0dvoch obdobiach \u2013 najmarkantnej\u0161ie to bolo v\u00a060. rokoch, ke\u010f sa objavili prv\u00e9 snahy o revivalizmus v\u00a0slovenskom jazze v\u00a0s\u00faboroch tradi\u010dn\u00e9ho jazzu (Traditional Club) a\u00a0vo formuj\u00facom sa slovenskej hard rockovej sc\u00e9ne (Ursiny, Marian Varga a\u00a0Collegium musicum, Pavol Hammel a\u00a0Pr\u00fady). V tomto obdob\u00ed zaznamenal najzrete\u013enej\u0161ie \u00faspechy v zahrani\u010d\u00ed slovensk\u00fd jazz – Medik Milo\u0161a Jurkovi\u010da \u2013 1962 zlat\u00e1 medaila na s\u00fa\u0165a\u017ei jazzov\u00fdch a tane\u010dn\u00fdch orchestrov na VIII. medzin\u00e1rodnom festivale ml\u00e1de\u017ee a \u0161tudentstva v\u00a0Helsink\u00e1ch, Ladislav Gerhardt z\u00edskal 1. cenu za najlep\u0161\u00ed interpreta\u010dn\u00fd v\u00fdkon na Medzin\u00e1rodnom jazzovom festivale v\u00a0Karlov\u00fdch Varoch 1962, Ladislav Marton\u00edk \u2013 1965 bol na s\u00fa\u0165a\u017ei trubk\u00e1rov vo Viedni vybran\u00fd porotou pre \u0161t\u00fadium do Grazu na Hochschule f\u00fcr Musik und darstellende Kunst, J\u00e1n Hajnal \u2013 1966 \u00fa\u010das\u0165 vo fin\u00e1le na s\u00fa\u0165a\u017ei mlad\u00fdch jazzov\u00fdch hudobn\u00edkov vo Viedni, Traditional Club \u2013 \u00faspe\u0161n\u00e9 vyst\u00fapenia na jazzov\u00fdch festivaloch vo Viedni 1965, Budape\u0161ti 1966, Mn\u00edchove 1966, Revival Jazz Band \u2013 1. cena na festivale amat\u00e9rskych tradi\u010dn\u00fdch skup\u00edn v\u00a0Z\u00fcrichu 1969.<\/p>\n

Prezent\u00e1cia rockov\u00fdch hudobn\u00edkov v tomto obdob\u00ed mimo Slovenska sa uskuto\u010d\u0148ovala najm\u00e4 v\u00a0\u010cech\u00e1ch. Vyst\u00fapenie skupiny De\u017ea Ursinyho – The Beatmen v Prahe roku 1965 kvalitou predstihlo \u010desk\u00fa \u0161pi\u010dku hard rocku, skupinu Olympic.3<\/sup> Patrila sem i \u00fa\u010das\u0165 The Soulmen (skupina De\u017ea Ursinyho) na 1. \u010deskoslovenskom beatovom festivale v Prahe v Lucerne roku 1967.<\/p>\n

Druh\u00fd krok smerom von z izol\u00e1cie predstavuj\u00fa 80. roky, kedy nastupuje nov\u00e1 mlad\u00e1 gener\u00e1cia slovensk\u00fdch jazzov\u00fdch hudobn\u00edkov, zachyt\u00e1vaj\u00faca progres\u00edvne trendy mainstreamu, fusion music a\u00a0jazzrocku, \u0161t\u00fdlovo bohat\u0161ie a v\u00fdraznej\u0161ie sa profiluje sc\u00e9na popul\u00e1rnej hudby a\u00a0rocku (nov\u00e1 vlna, punk rock, heavy metal, soft rock, techno \u2013 pop), verejnos\u0165 za\u010d\u00edna reflektova\u0165 prv\u00e9 profesion\u00e1lne zjavy folkovej sc\u00e9ny (Slnovrat, Zuzana Homolov\u00e1, So\u0148a Hor\u0148\u00e1kov\u00e1, Margita \u0160ukajlov\u00e1), hoci odozvy v\u00a0zahrani\u010d\u00ed sa objavuj\u00fa \u010dasto a\u017e v\u00a090. rokoch. Mo\u017eno spomen\u00fa\u0165 niektor\u00e9 zo zahrani\u010dn\u00fdch \u00faspechov jazzov\u00fdch hudobn\u00edkov – umiestnenie klaviristu Pavla Bodn\u00e1ra medzi 8 fin\u00e1lov\u00fdmi kompoz\u00edciami so skladbou Cheerful Afternoon na s\u00fa\u0165a\u017ei Concours International Composition de Th\u00e9mes de Jazz v Monacu (1990), so skladbou Rhythm na tej istej s\u00fa\u0165a\u017ei roku 1997 sa umiestnil medzi 12 fin\u00e1lov\u00fdmi skladbami Mat\u00fa\u0161 Jakab\u010dic, prv\u00e9 miesto skupiny Stop Time na Medzin\u00e1rodnom festivale v Karlov\u00fdch Varoch (1988), na s\u00fa\u0165a\u017ei New Orleans Jazz vo Franc\u00fazsku v Saint Raphael v roku 1994 Bratislava Hot Serenaders z\u00edskali 1. miesto, Juraj Barto\u0161 sa stal trojn\u00e1sobn\u00fdm dr\u017eite\u013eom ceny Jazzov\u00fd K\u00e1ja za rok 1993, Juraj Barto\u0161 sa stal na 31. ro\u010dn\u00edku Bratislavsk\u00fdch hudobn\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed v roku 1995 jedn\u00fdm zo \u0161tyroch laure\u00e1tov Medzin\u00e1rodnej trib\u00fany mlad\u00fdch interpretov a in\u00e9… \u00daspechmi je i udelenie \u0161tipendi\u00ed na Berklee School of Music v Bostone, kde \u0161tudovali Jozef \u201eDodo\u201c \u0160o\u0161oka, Pavol Kozma, Pavol Bodn\u00e1r, Juraj Burian, Mat\u00fa\u0161 Jakab\u010dic. Viacer\u00ed z hudobn\u00edkov podnikli so svojimi skupinami v\u00fdznamnej\u0161ie zahrani\u010dn\u00e9 turn\u00e9, napr\u00edklad T+R Band vyst\u00fapili na festivale Sacramento Jazz Jubilee 1992 v\u00a0Kalifornii, S-Quartet (Holandsko, Belgicko), Stop Time (Franc\u00fazsko, \u0160panielsko, Nemecko, Holandsko), ASHBand (Anglicko). Najzrete\u013enej\u0161ie s\u00fa \u00faspechy v jazze, aj ke\u010f v\u00a090. rokoch sa pr\u00edle\u017eitostne objavuj\u00fa aj reprezentat\u00edvne koncertn\u00e9 vyst\u00fapenia rockov\u00fdch skup\u00edn v zahrani\u010d\u00ed (Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, Mexiko, Nemecko, USA, \u0160panielsko).<\/p>\n

Prvou krajinou, kde sa sna\u017eia mana\u017e\u00e9ri presadi\u0165 svoje skupiny v\u0161ak na\u010falej zost\u00e1va \u010cesko (spev\u00e1\u010dka Jana Kirschner koncertovala v \u010cesku, slovensk\u00e1 skupina No Name je omnoho lep\u0161ie recipovan\u00e1 v \u010cesku ne\u017e na Slovensku a a\u017e po ur\u010ditom obdob\u00ed ju akceptuj\u00fa v \u0161irokom meradle v m\u00e9di\u00e1ch na Slovensku), av\u0161ak na novej konkuren\u010dnej b\u00e1ze v liberalizovan\u00fdch podmienkach v dvoch politicky a hospod\u00e1rsky nov\u00fdch krajin\u00e1ch (predt\u00fdm fungoval princ\u00edp solidarity a \u201evz\u00e1jomnej pomoci\u201c prameniaci z kult\u00farnej politiky, po roku 1989 sa mana\u017e\u00e9ri sna\u017eia o skuto\u010dne marketingov\u00e9 konkuren\u010dn\u00e9 prostredie).<\/p>\n

Osobitn\u00fa kapitolu predstavuje sc\u00e9na folku,\u00a0trampskej piesne, \u0161ans\u00f3nu, blues a country music. Tieto \u017e\u00e1nre sa profesion\u00e1lne formuj\u00fa na Slovensku od konca 70. rokov (vznik zdru\u017eenia Slnovrat 1979), ale predpoklad\u00e1me amat\u00e9rske, pr\u00edle\u017eitostn\u00e9 p\u00f4sobenie hudobn\u00edkov country a folku aj sk\u00f4r, hoci zrejme nedosahovali primeran\u00fa kvalitu a\u00a0reperto\u00e1r neobsahoval p\u00f4vodn\u00e9 piesne. Za\u010diatok 90. rokov prin\u00e1\u0161a nov\u00fa kvalitu aj na tejto sc\u00e9ne,\u00a0prv\u00e9 zahrani\u010dn\u00e9 \u00faspechy s\u00fa prekvapuj\u00face a\u00a0predstavuj\u00fa okam\u017eit\u00e9 zaradenie medzi svetov\u00e9 renomovan\u00e9 osobnosti. Spev\u00e1k country music Alan Miku\u0161ek \u00fa\u010dinkoval ako predkapela legendy country sc\u00e9ny Johnnyho Casha. Debutov\u00fd album Su\u00ed (2001) folkovej spev\u00e1\u010dky Su\u00ed Vesan zarezonoval v\u00a0britskej hitpar\u00e1de v programe Charlieho Gilletta na BBC a dostal sa na 13. miesto rebr\u00ed\u010dka Top 20 World Music Charts Europe. Su\u00ed Vesan koncertovala v Anglicku (Royal Festival Hall, BBC Radio, festival X-Bloc Reunion v Barbicane), \u0160panielsku (Sala Cervantes v Valladolide, Sal\u00f3n de Actos de Caja Duero v Zamore) a Nemecku (festival Women in (E)Motion, Bremen), jej skladby sa objavili na kompil\u00e1ci\u00e1ch CD Roots No. 20 a World 2003. Slovensk\u00e9 publikum v\u0161ak nie v\u017edy reaguje primerane zahrani\u010dn\u00fdm odozv\u00e1m \u2013 napr\u00edklad folkov\u00fa netradi\u010dn\u00fa spev\u00e1\u010dku s gitarou, Su\u00ed Vesan, reflektuje len minim\u00e1lne a\u00a0jej osobnos\u0165 je zn\u00e1ma len \u00fazko vymedzen\u00e9mu okruhu recipientov na Slovensku.<\/p>\n

Vo v\u0161eobecnosti mo\u017eno hodnoti\u0165 nastupuj\u00face 90. roky ako prelomov\u00e9 z\u00a0h\u013eadiska recepcie progres\u00edvnych prvkov prostredn\u00edctvom umeleck\u00fdch osobnost\u00ed, vytr\u00e1ca sa probl\u00e9m izol\u00e1cie od diania vo svete, inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0progres\u00edvnych trendoch v\u00a0jednotliv\u00fdch \u017e\u00e1nroch, hoci hudobn\u00fd priemysel e\u0161te stagnuje a\u00a0zlyh\u00e1va najm\u00e4 distribu\u010dn\u00e1 sie\u0165. V tomto obdob\u00ed niet prakticky \u017e\u00e1nru, ktor\u00fd by nemal na Slovensku zast\u00fapenie a\u00a0takmer okam\u017eite hudobn\u00edci reaguj\u00fa na nov\u00e9 trendy so snahou o\u00a0p\u00f4vodn\u00fa tvorbu a\u00a0pr\u00edspevok do v\u00fdvoja slovenskej hudobnej kult\u00fary (napr\u00edklad produkcia diskd\u017eokejov so spev\u00e1kmi rapu v\u00a0sloven\u010dine od roku 1997). Pravda, ukazuje sa, \u017ee v\u00fdsledn\u00fd tvar mus\u00ed ma\u0165 ist\u00e9 hudobn\u00e9 kvality, ale aj znaky \u201euniverz\u00e1lneho jazyka\u201c popul\u00e1rnej kult\u00fary, aby ju boli schopn\u00ed akceptova\u0165 v\u00a0zahrani\u010d\u00ed (piese\u0148 a videoklip heavy metalovej skupiny Gladi\u00e1tor, ktor\u00e1 sa ako prv\u00e1 dostala do americkej hitpar\u00e1dy MTV roku 1992 (Zeras) s\u00a0pies\u0148ou Profitable Losses z\u00a0CD Designation, roku 1993 s\u00a0pies\u0148ou My World z\u00a0CD Made of Pain (\u0160kvrna Rec.) uspeli v\u00a0britskej telev\u00edzii). Ich debut priniesol do slovensk\u00e9ho rocku nov\u00fd \u0161t\u00fdl \u2013 thrash metal (hoci metalov\u00e1 subkult\u00fara tu u\u017e bola sformovan\u00e1). Za\u010diatkom 90. rokov v\u0161ak e\u0161te hudobn\u00e1 kult\u00fara na Slovensku \u017eila v konzervat\u00edvnom prostred\u00ed, nefungoval tu dostato\u010dne festivalov\u00fd a\u00a0koncertn\u00fd \u017eivot, medi\u00e1lna podpora smerovala st\u00e1le viac k\u00a0stredn\u00e9mu pr\u00fadu, resp. podporovala a \u010falej \u017eivila konformn\u00fd hudobn\u00fd vkus, tieto faktory zapr\u00ed\u010dinili ich \u0161t\u00fdlov\u00fa kompromisnos\u0165 a\u00a0prisp\u00f4sobenie sa publiku a prostrediu spo\u010diatku prechodom na grunge style a\u00a0nesk\u00f4r k soft rocku. Ich priekopn\u00edcke a\u00a0profesion\u00e1lne nasadenie kvality v\u0161ak bolo nesporn\u00e9. \u010eal\u0161ie skupiny s\u00fa \u00faspe\u0161n\u00e9 v eur\u00f3pskych mest\u00e1ch \u2013 postmodernistick\u00e1 rockov\u00e1 skupina Nocade\u0148 (vznik 1997, profilov\u00e9 CD Nocade\u0148 2000, BMG Ariola), o\u017eivuj\u00faca sound 60. rokov s nov\u00fdm modern\u00fdm feelingom sa presadila v po\u013esk\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch, nahrala dokonca niektor\u00e9 skladby v po\u013e\u0161tine a absolvovala turn\u00e9 po Po\u013esku. Rockov\u00e1 skupina \u017dena z lesoparku \u00fa\u010dinkovala ako predskupina \u00edrskej The Cranberries v Prahe roku 2001.<\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00fd je n\u00e1stup novej gener\u00e1cie recipientov, ktor\u00e1 najm\u00e4 v\u00a0druhej polovici 90. rokov men\u00ed kvantitat\u00edvne vkusov\u00fa orient\u00e1ciu publika dokonca aj v\u00a0komer\u010dn\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch, ke\u010f akceptuje nov\u00fa punkov\u00fa vlnu na Slovensku (skupina Hork\u00fd\u017ee sl\u00ed\u017ee prin\u00e1\u0161aj\u00faca v\u00a0hitovej produkcii tabuizovan\u00e9 t\u00e9my homosexuality, promiskuity, narkom\u00e1nie, glorifikuj\u00faca ni\u010denie \u017eivotn\u00e9ho prostredia), \u010d\u00edm sa deformuje z\u00e1sadn\u00fd postoj konformn\u00e9ho posluch\u00e1\u010da, recipuj\u00faceho sk\u00f4r alternat\u00edvne smery rocku \u2013 new wave, neo-punk, hard core, thrash metal. Slovensk\u00e9 publikum sa st\u00e1va diferencovanej\u0161ie a\u00a0bohat\u0161ie na r\u00f4zne subkult\u00fary. Nast\u00e1va prechod od recipovania v\u00fdlu\u010dne \u201ekr\u00e1sneho\u201c a\u00a0pr\u00edjemn\u00e9ho takpovediac kaviarensk\u00e9ho reperto\u00e1ru, vkusu\u00a0hrani\u010diaceho s\u00a0g\u00fd\u010dom, s\u00a0d\u00f4razom na mel\u00f3diu a\u00a0spev bel canto (telev\u00edzne programy skup\u00edn Senzus, Dri\u0161\u013eak, sc\u00e9na Repete, Kaviare\u0148 Sl\u00e1via, Robo Kaz\u00edk…), v\u00a0rocku prezentovan\u00fdm v\u00fdrazn\u00fdm preferovan\u00edm soft rocku, k hudobno-\u017e\u00e1nrov\u00fdm presahom blues, folku, \u0161ans\u00f3nu, elektronickej tane\u010dnej hudby, R\u00b4N\u00b4B, world music (Jana Kirschner, Richard M\u00fcller, Misha). Druh\u00e1 polovica 90. rokov zah\u0155\u0148a kvalitat\u00edvne odli\u0161n\u00e9 typy subkult\u00far \u2013 heavy metal, gothic rock, punk rock, hard core, new wave, grunge, dance floor, techno, rap, house music, drum and bass…<\/p>\n

Autentick\u00e9 zdroje in\u0161pir\u00e1cie<\/strong><\/em><\/p>\n

Ot\u00e1zka autentick\u00fdch in\u0161pir\u00e1ci\u00ed m\u00e1 svoj v\u00fdznam najm\u00e4 v neskor\u0161om v\u00fdvoji jednotliv\u00fdch osobnost\u00ed a skup\u00edn. Ak je p\u00f4vodn\u00fd prame\u0148 dostato\u010dne bohat\u00fd, m\u00f4\u017ee sa sta\u0165 dlhodob\u00fdm \u017eriedlom in\u0161pir\u00e1cie, ak nie je autentick\u00fd, uk\u00e1\u017ee sa ako nedostato\u010dn\u00fd pre \u010fal\u0161iu tvorbu a dlhodobej\u0161iu existenciu skupiny, ktor\u00e1 mus\u00ed h\u013eada\u0165 nov\u00e9 in\u0161pir\u00e1cie. (Nesta\u010d\u00ed len image \u201evidie\u010dana\u201c, naivn\u00e9ho a jednoduch\u00e9ho chlapca; m\u00f3dneho oble\u010denia, \u010di v\u00fdtr\u017en\u00edckeho spr\u00e1vania at\u010f.). Ak sa in\u0161pirovali slovensk\u00ed tvorcovia popul\u00e1rnej hudby autentick\u00fdmi prame\u0148mi \u2013 v\u00fdsledkom bola kvalitn\u00e1 produkcia, ktor\u00e1 mala pozit\u00edvne odozvy aj v zahrani\u010d\u00ed, ako to bolo v\u00a0pr\u00edpade jazzov\u00fdch hudobn\u00edkov Laca D\u00e9cziho, Jozefa \u201eDoda\u201c \u0160o\u0161oku, Petra Lipu, Gabriela Jon\u00e1\u0161a, Juraja Barto\u0161a, Mikul\u00e1\u0161a \u0160kutu, Juraja Tat\u00e1r, ale aj tak\u00fdch rockov\u00fdch osobnost\u00ed ako Marian Varga, De\u017eo Ursiny, Andrej \u0160eban, skupiny Ferm\u00e1ta, Bez ladu a\u00a0skladu, Gladi\u00e1tor, popul\u00e1rnych skup\u00edn Modus, El\u00e1n, osobnost\u00ed Miro \u017dbirka, Marika Gombitov\u00e1, Pavol Habera, osobnost\u00ed country a folku – Alan Miku\u0161ek, Su\u00ed Vesan…<\/p>\n

Pre slovensk\u00fa modern\u00fa popul\u00e1rnu hudbu je charakteristick\u00fd historick\u00fd v\u00fdvoj, v ktorom najsk\u00f4r vznik\u00e1 z\u00e1bavn\u00e1 produkcia pop music a a\u017e nesk\u00f4r sa objavuj\u00fa men\u0161inov\u00e9 \u017e\u00e1nre jazzu (v\u00fdraznej\u0161ia reflexia jazzu nastupuje a\u017e po II. svetovej vojne), sc\u00e9na folku, country a blues sa profiluje a\u017e koncom 70. rokov. Men\u0161inov\u00e9 \u017e\u00e1nre absentuj\u00fa ako ist\u00e9 \u201epodhubie\u201c, z ktor\u00e9ho \u010derpaj\u00fa tvorcovia pop music (napr\u00edklad v\u00fdznam tohto \u201epodhubia\u201c, ktor\u00e9 tak \u010dasto zd\u00f4raz\u0148oval teoretik Igor Wasserberger, sa uk\u00e1zal pri presaden\u00ed osobnosti Bra\u0148a Hronca (cesta od jazzu k jazzrocku a\u017e k disco soundu); spev\u00e1ka Petra Nagya, ktor\u00fd vy\u0161iel z folkovej sc\u00e9ny a po in\u0161pir\u00e1ci\u00e1ch z new wave, reggae a disco soundu sa presadil na sc\u00e9ne popul\u00e1rnej hudby. Men\u0161inov\u00e9 \u017e\u00e1nre jazzu, folku, country a blues s\u00fa z h\u013eadiska tvorcov a aj obecenstva v hojnej\u0161ej miere recipovan\u00e9 a\u017e za\u010diatkom 80. rokov, preto\u017ee posluch\u00e1\u010d a aj hudobn\u00edci sa grupuj\u00fa najm\u00e4 z oblasti jazzrocku, ktor\u00fd zapustil na Slovensku hlb\u0161ie korene. Z tejto jazzrockovej subkult\u00fary prich\u00e1dzaj\u00fa posluch\u00e1\u010di k men\u0161inov\u00fdm \u017e\u00e1nrom \u2013 jazzu, folku, country, blues. Za\u010diatkom 90. rokov zanik\u00e1 dokonca aj konflikt medzi \u201evysok\u00fdm\u201c a \u201en\u00edzkym\u201c hudobn\u00fdm umen\u00edm, a vo v\u0161eobecnosti je okruh modernej popul\u00e1rnej hudby dobre recipovan\u00fd.<\/p>\n

Vr\u00e1\u0165me sa v\u0161ak k my\u0161lienke autentick\u00fdch prame\u0148ov – napr\u00edklad tvorcovia tanga v\u00a030. rokoch 20. storo\u010dia vych\u00e1dzali z\u00a0nemeck\u00fdch, po\u013esk\u00fdch a\u00a0ma\u010farsk\u00fdch hitov \u0161\u00edren\u00fdch rozhlasom a z\u00a0reperto\u00e1ru kaviarensk\u00fdch hudobn\u00edkov, s\u00faborov, ktor\u00e9 \u00fa\u010dinkovali v\u00a0Bratislave, alebo Viedni a\u00a0Budape\u0161ti, \u010di\u017ee nie z\u00a0p\u00f4vodn\u00e9ho latinsko-americk\u00e9ho tanga (tango argentino, tango milonga). Skupina Juraja Vel\u010dovsk\u00e9ho e\u0161te aj koncom 60. rokov \u010derpala zo swingu a\u00a0tradi\u010dn\u00e9ho jazzu,\u00a0hoci v\u00a0tomto obdob\u00ed bol vo svetovej produkcii popul\u00e1rnej hudby aktu\u00e1lny soul (rhythm and blues) a\u00a0rock. Pre nedostatok inform\u00e1ci\u00ed o dian\u00ed svete a\u00a0napokon aj kv\u00f4li absencii vycibren\u00e9ho vkusu slovensk\u00e9ho obecenstva masovo orientovan\u00e9ho na \u201enevycizelovan\u00fd \u0161t\u00fdlov\u00fd konglomer\u00e1t dobov\u00fdch hitov a\u00a0\u013eudovej piesne prisp\u00f4sobili svoju produkciu nov\u00e9mu druhu \u013eudovej piesne\u201c, ktor\u00e1 za\u010diatkom 70. rokov spolu s\u00a0prevzat\u00fdmi zahrani\u010dn\u00fdmi hitmi p\u00f4sobila zna\u010dne anachronicky.4<\/sup> Uk\u00e1zalo sa, \u017ee celkov\u00e1 zameranos\u0165 vkusu publika a orient\u00e1cia na \u013eudov\u00fa hudbu presahuje e\u0161te z\u00a0\u010dias 30. rokov a komunistick\u00e1 snaha prisp\u00f4sobi\u0165 sa po\u017eiadavk\u00e1m obecenstva v\u00a050. rokoch, ho vlastne deformovala.<\/p>\n

Zd\u00e1 sa, \u017ee probl\u00e9m deform\u00e1cie vkusu a\u00a0orient\u00e1cie e\u0161te z\u00a0t\u00fdchto obdob\u00ed v s\u00fa\u010dasnosti do\u017e\u00edva v\u00a0spomenutej produkcii typu Senzus, Dri\u0161\u013eak u\u00a0star\u0161\u00edch vrstiev obyvate\u013estva (\u010di\u017ee v\u00a050. rokoch to bola stredn\u00e1 gener\u00e1cia). Naopak, Orchester Bra\u0148a Hronca, ktor\u00fd v\u00a060. rokoch dok\u00e1zal vyc\u00edti\u0165 progres\u00edvnos\u0165 soulu v\u00a0spojen\u00ed s\u00a0dobovou hitovou produkciou eur\u00f3pskej popul\u00e1rnej hudby predstavoval progres\u00edvny vzostup slovenskej popul\u00e1rnej hudby.<\/p>\n

Skupina Modus predstavovala v\u00fdrazn\u00fd prelom v\u00a0slovenskej popul\u00e1rnej hudbe od roku 1976, kedy po r\u00f4znej orient\u00e1cii na zahrani\u010dn\u00e9 hity, \u0161kolou v tane\u010dn\u00fdch kluboch a\u00a0z\u00e1bavn\u00fdch podnikoch v\u00a0zahrani\u010d\u00ed (Rak\u00fasko, \u0160vaj\u010diarsko 1968, Kanada 1974), zamerala sa na vlastn\u00fa tvorbu, pri\u010dom v\u00fdchodisko predstavovali soul, blues, hard rock \u2013 hudba tak\u00fdch osobnost\u00ed ako Steve Winwood, Rod Stewart, Stevie Wonder, Elton John (Rod Stewart p\u00f4sobil v\u00a0skupine Briana Augera, ktor\u00fd roku 1968 \u00fa\u010dinkoval v\u00a0Bratislave.)<\/p>\n

Slovensk\u00e9 skupiny reggae v\u00a080. rokoch nevych\u00e1dzali z\u00a0autentick\u00fdch prame\u0148ov (ska, rock-steady, Boba Marleyho a\u00a0hudby karibskej oblasti), ale z\u00a0popul\u00e1rnych skup\u00edn a\u00a0v\u00a0dobovom kontexte prechodne \u00faspe\u0161nej skupiny – Madness (Ventil RG, vznik 1981, Robo Grigorov a\u00a0skupina Midi, 1985, po\u010diato\u010dn\u00e1 tvorba skupiny Vidiek, 1986). Svoj\u00edm pr\u00edstupom k autentick\u00fdm prame\u0148om je novou a\u017e skupina Polemic (vznik 1988), ktor\u00e1 ako prv\u00e1 h\u013ead\u00e1 in\u0161pir\u00e1ciu v hudbe ska a cez tento prame\u0148 postupne prech\u00e1dza k reggae. \u00daspech sa dostavil roku 1996, ke\u010f nahrali ako jedin\u00fd zo Slovenska piese\u0148 Baba Ryba na celosvetov\u00fa kompil\u00e1ciu ska skup\u00edn CD Colors of SKA na nemeckej zna\u010dke Pork Pie.<\/p>\n

Peter Lipa vych\u00e1dza z\u00a0hudby americk\u00fdch bluesmanov, m\u00e1 bohat\u00fa zbierku nahr\u00e1vok a p\u00f4vodn\u00fdch LP, CD, s\u00e1m sa poklad\u00e1 sk\u00f4r za bluesov\u00e9ho spev\u00e1ka kv\u00f4li svojmu v\u00fdchodisku, ne\u017e za jazzov\u00e9ho vokalistu, hoci verejnos\u0165 ho m\u00e1 zafixovan\u00e9ho ako jazzov\u00e9ho<\/p>\n

interpreta. Skuto\u010dne bluesov\u00fdm hudobn\u00edkom, zn\u00e1mym v\u00a0bluesovej societe je spev\u00e1k a\u00a0hr\u00e1\u010d na \u00fastnu harmoniku Erich Bobo\u0161 Proch\u00e1zka.<\/p>\n

Importovan\u00e1 hudba na Slovensku prostredn\u00edctvom rozhlasov\u00e9ho vysielania a\u00a0zvukov\u00fdch nosi\u010dov na LP, MG, CD a\u00a0sheet music <\/strong><\/em><\/p>\n

\u010c\u00edm hlb\u0161ie ideme do hist\u00f3rie slovenskej popul\u00e1rnej hudby, t\u00fdm je v\u00fdraznej\u0161\u00ed vplyv zahrani\u010dn\u00fdch koncertov na Slovensku a\u00a0\u010d\u00edm viac sa pribli\u017eujeme k\u00a0s\u00fa\u010dasnosti, tento vplyv sa oslabuje, preto\u017ee kontakt so svetov\u00fdm dian\u00edm sa uskuto\u010d\u0148uje prostredn\u00edctvom zvukov\u00fdch nosi\u010dov. V\u00a050. rokoch prv\u00ed predstavitelia slovensk\u00e9ho jazzu poznali nahr\u00e1vky CH. Hamiltona, B. Kessela, G. Mulligana, O. Petersona, G. Shearinga prostredn\u00edctvom platn\u00ed, alebo rozhlasov\u00e9ho vysielania Hlas Ameriky, BBC London, Radio Luxemburg5<\/sup>. Na z\u00e1klade t\u00fdchto zvukov\u00fdch znalost\u00ed imitovali progres\u00edvne jazzov\u00e9 \u0161t\u00fdly (napr\u00edklad Karol Ondrei\u010dka presadzuj\u00faci cool jazz a\u00a0west coast jazz koncom 50. rokov, Ladislav D\u00e9czi priekopn\u00edk progres\u00edvneho east coast jazzu za\u010diatkom 60. rokov, \u010do sa hodnotilo vysoko pozit\u00edvne v\u00a0\u010cech\u00e1ch ako anticip\u00e1cia progres\u00edvneho svetov\u00e9ho v\u00fdvoja, \u010d\u00edm predbehol dokonca aj \u010desk\u00fa jazzov\u00fa sc\u00e9nu) a\u00a0pr\u00e1cne transkribovali jazzov\u00e9 \u0161tandardy a improviz\u00e1cie\u00a0zo zvukov\u00fdch z\u00e1znamov. A\u017e nesk\u00f4r, po prv\u00fdch kontaktoch so zahrani\u010d\u00edm, sa dost\u00e1vaj\u00fa k\u00a0notov\u00fdm vydaniam. Tento probl\u00e9m sa \u201evyrie\u0161il\u201c pir\u00e1tskym kop\u00edrovan\u00edm sheet music s\u00fakromn\u00fdch majite\u013eov (najm\u00e4 v\u00a080. rokoch).\u00a0A\u017e nesk\u00f4r v\u00a090. rokoch nastala slobodn\u00e1 mo\u017enos\u0165 k\u00fapy \u201efake-bookov\u201c, zalo\u017eilo sa jazzov\u00e9 oddelenie na Konzervat\u00f3riu v\u00a0Bratislave a\u00a0postupne sa obohacovali hudobn\u00e9 kni\u017enice, ktor\u00e9 v\u0161ak dodnes bojuj\u00fa s\u00a0nedostato\u010dn\u00fdm arch\u00edvom n\u00f4t, kn\u00edh a\u00a0zvukov\u00fdch nosi\u010dov.<\/p>\n

Prv\u00e9 prieniky jazzmenov do zahrani\u010dia (Laco D\u00e9czi vystupoval na festivale v Montreaux roku 1966, v Par\u00ed\u017ei v Olympii 1967, Ladislav Marton\u00edk \u0161tudoval v\u00a0Grazi v rokoch 1965 \u2013 68, s Orchestrom Gustava Offermanna \u00fa\u010dinkovali viacer\u00ed hudobn\u00edci v\u00a0z\u00e1padn\u00fdch eur\u00f3pskych mest\u00e1ch koncom 60. rokov, 1972-73 Gabriel Jon\u00e1\u0161 p\u00f4sobil v New Yorku…) priniesli aj nov\u00e9 inform\u00e1cie o zvukov\u00fdch nosi\u010doch a notov\u00fdch materi\u00e1loch. Pravda, \u010das\u0165ou zvukov\u00fdch nahr\u00e1vok disponoval v\u017edy Slovensk\u00fd rozhlas, ktor\u00fd postupne objedn\u00e1val a obohacoval svoj arch\u00edv o vz\u00e1cne jazzov\u00e9 a rockov\u00e9 sn\u00edmky. (Slovensk\u00fd rozhlas si dlho udr\u017eiaval prim\u00e1t najrozsiahlej\u0161ieho arch\u00edvu jazzu a modernej popul\u00e1rnej hudby na Slovensku, a\u017e v novom mil\u00e9niu sa jeho konkurentmi st\u00e1vaj\u00fa komer\u010dn\u00e9 rozhlasov\u00e9 m\u00e9di\u00e1.)<\/p>\n

Vplyv m\u00e9di\u00ed, zahrani\u010dn\u00fdch rozhlasov\u00fdch a\u00a0telev\u00edznych vysielan\u00ed, bol umelo \u201eregulovan\u00fd\u201c (ru\u0161i\u010dky sign\u00e1lu) ideologick\u00fdmi z\u00e1sahmi v\u00a0oblasti kult\u00farnej politiky (kde sa percentu\u00e1lne ur\u010doval podiel dom\u00e1cej a\u00a0zahrani\u010dnej produkcie) v\u00a0obdob\u00ed komunizmu, ale s\u00favisel aj s\u00a0rozvojom t\u00fdchto m\u00e9di\u00ed v\u00a0ur\u010dit\u00fdch obdobiach. V\u00a060. rokoch sa spr\u00e1vy o\u00a0\u201ebeatlm\u00e1nii\u201c \u0161\u00edrili prostredn\u00edctvom spravodajstva v\u00a0novin\u00e1ch a\u00a0telev\u00edzii, ale najm\u00e4 rozhlasov\u00fdm vysielan\u00edm stanice Luxemburg6<\/sup>. Pribli\u017ene od 70. rokov s\u00fa hudobn\u00edci dostato\u010dne prezierav\u00ed a\u00a0vedia, \u017ee ak chc\u00fa by\u0165 pre obecenstvo zauj\u00edmav\u00ed, musia pozna\u0165 zahrani\u010dn\u00fa hudobn\u00fa produkciu a\u00a0by\u0165 aspo\u0148 o\u00a0krok vpred pred obecenstvom v\u00a0informovan\u00ed o svetovej tvorbe prostredn\u00edctvom nahr\u00e1vok na LP a v\u00a0znalosti \u0161t\u00fdlov i diania vo svete. Tieto sa diali cez priv\u00e1tne zahrani\u010dn\u00e9 kontakty prostredn\u00edctvom slovensk\u00fdch vys\u0165ahovalcov, emigrovan\u00fdch priate\u013eov, pr\u00edbuzn\u00fdch a\u00a0zn\u00e1mych z konca 60. rokov. Zvukov\u00e1 inform\u00e1cia o jazze a modernej popul\u00e1rnej hudbe je sprostredkov\u00e1van\u00e1 aj cez dom\u00e1ce hudobn\u00e9 vydavate\u013estv\u00e1 – \u010desk\u00fd Supraphon a slovensk\u00fd Opus, ktor\u00e9 priebe\u017ene vyd\u00e1vaj\u00fa profilov\u00e9 platne. Zna\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 z\u00e1padnej produkcie sa v\u0161ak \u0161\u00edri in\u00fdmi neofici\u00e1lnymi \u201ekan\u00e1lmi\u201c \u2013 cez s\u00fakromn\u00e9 kontakty, za\u010diatkom 80. rokov napr\u00edklad prostredn\u00edctvom burzy platn\u00ed v Bratislave7<\/sup>, kde sa objavili r\u00f4zne zahrani\u010dn\u00e9 zna\u010dky kraj\u00edn v\u00fdchodn\u00e9ho bloku (NDR, Po\u013esko, Ma\u010farsko, Juhosl\u00e1via), ale aj z\u00e1padn\u00e9 vydavate\u013estv\u00e1. Prv\u00ed slovensk\u00ed diskd\u017eokeji spom\u00ednaj\u00fa, \u017ee na ich diskot\u00e9kach sa \u010dasto objavovali kamionisti z\u00a0v\u00fdchodn\u00fdch kraj\u00edn, cestuj\u00faci po svete, ktor\u00ed im radi sprostredkovali nov\u00e9 tituly hviezd popul\u00e1rnej hudby.<\/p>\n

Prv\u00e9 progres\u00edvne rockov\u00e9 snahy sa diali na z\u00e1klade inform\u00e1ci\u00ed z rozhlasu. De\u017eo Ursiny vo svojej prvej skupine Beatmen (1964) vych\u00e1dzal z\u00a0hudby Beatles. Soulmen (1966) boli u\u017e pod vplyvom bluesovo – hardrockovej skupiny Cream. \u010eal\u0161ie osobnosti slovenskej popul\u00e1rnej hudby sa sna\u017eili o anticip\u00e1ciu progres\u00edvnych trendov. D\u00f4kazom je i\u00a0vyst\u00fapenie Donovana8<\/sup>, folkov\u00e9ho spev\u00e1ka s\u00a0gitarou na\u00a0Bratislavskej l\u00fdre 1983 takmer o\u00a020 rokov nesk\u00f4r ako za\u010dal svoju koncertn\u00fa dr\u00e1hu a\u00a0ako sa n\u00edm in\u0161piroval Pavol Hammel. Spieval protest songy, hoci v\u00a0za\u010diatkoch existencie Pr\u00fadov im boli vzormi nielen Donovan, ale aj skupina Shadows so spev\u00e1kom Cliffom Richardom, ako i Bob Dylan9<\/sup>. Napr\u00edklad Miro \u017dbirka bol ovplyvnen\u00fd hudbou Beatles, ale piesne Beatles poznal prostredn\u00edctvom nahr\u00e1vok na LP u\u017e v\u00a060. rokoch.<\/p>\n

\u00daspechy viacer\u00fdch hudobn\u00edkov na slovenskej sc\u00e9ne v\u0161ak predznamenali sk\u00fasenosti barov\u00fdch hudobn\u00edkov v\u00a0z\u00e1padn\u00fdch krajin\u00e1ch, kde si zar\u00e1bali na kvalitn\u00e9 ozvu\u010dovacie zariadenia a\u00a0hudobn\u00e9 n\u00e1stroje. Napr\u00edklad vystupovali s\u00a0orchestrom Gust\u00e1va Offermanna koncom 60. rokov (Rak\u00fasko, \u0160v\u00e9dsko), roku 1973 Miro \u017dbirka \u00fa\u010dinkoval v\u00a0z\u00e1padn\u00fdch no\u010dn\u00fdch podnikoch s\u00a0Orchestrom Bra\u0148a Hronca, El\u00e1n roku 1973 v\u00a0no\u010dnom podniku v\u00a0Tunise, 1976 na D\u0148och \u010deskej kuchyne v\u00a0Holandsku, 1977 vo \u0160v\u00e9dsku. Pokia\u013e slovensk\u00ed hudobn\u00edci cestovali po z\u00e1padn\u00fdch krajin\u00e1ch s\u00a0komer\u010dn\u00fdm reperto\u00e1rom kv\u00f4li financi\u00e1m, mali pr\u00edle\u017eitos\u0165 z\u00fa\u010dastni\u0165 sa koncertov zahrani\u010dn\u00fdch skup\u00edn aj tu, stretn\u00fa\u0165 sa s\u00a0no\u010dn\u00fdm hudobn\u00fdm \u017eivotom z\u00e1padnej spolo\u010dnosti. Napr\u00edklad El\u00e1n po\u010das svojho pobytu vo \u0160v\u00e9dsku roku 1977 sa z\u00fa\u010dastnil koncertu skupiny Chicago v\u00a0Malm\u00f6 a\u00a0nesk\u00f4r v\u00a0Kodani v\u00a0D\u00e1nsku10<\/sup>.<\/p>\n

Slovensk\u00ed predstavitelia modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu \u00fa\u010dinkovali najviac v\u00a0krajin\u00e1ch socialistick\u00e9ho sveta: Svetov\u00fd festival demokratickej ml\u00e1de\u017ee a \u0161tudentstva v\u00a0Moskve (Peter Nagy, El\u00e1n 1985), El\u00e1n Schlagerfestivale v\u00a0Dr\u00e1\u017e\u010fanoch, 1981, turn\u00e9 po NDR, ZSSR (Peter Nagy, El\u00e1n 1986), komer\u010dn\u00fd reperto\u00e1r v\u00a0re\u0161taur\u00e1ci\u00e1ch a baroch (El\u00e1n Bulharsko-1973, Tunis – 1973, Holandsko 1976, \u0160v\u00e9dsko 1977-79). Objavili sa v\u0161ak aj \u00faspechy v\u00a0z\u00e1padn\u00fdch krajin\u00e1ch \u2013 Miro \u017dbirka z\u00edskal roku 1982 na festivale K\u00e4rnten International rak\u00faskom Villachu Grand Prix a\u00a0osobit\u00fa cenu rozhlasovej stanice \u00d6 3 za piese\u0148 Love Song. Ojedinel\u00fd bol jeho prienik na nemeck\u00fa sc\u00e9nu, kde mu firma RCA Rec. Vydala v\u00a0NSR 2 LP (v polovici 80. rokov \u2013 LP Miro, Giant Step).<\/p>\n

\u010casto je novos\u0165 a\u00a0progresivita \u0161t\u00fdlu jedin\u00e1 z\u00e1ruka kvality a hodnoty nastupuj\u00facich osobnost\u00ed popul\u00e1rnej hudby. Napriek tomu, hudobn\u00fd z\u00e1\u017eitok, sp\u00f4sob prezent\u00e1cie umelca, komunik\u00e1cia na p\u00f3diu s\u00a0obecenstvom, tanec, sc\u00e9na, imid\u017e, s\u00fa momenty, ktor\u00e9 s\u00fa pre popul\u00e1rnu hudbu podstatn\u00e9 a\u00a0sn\u00edmka na hudobnom nosi\u010di ich nenahrad\u00ed. Mo\u017eno teda kon\u0161tatova\u0165, \u017ee do roku 1968-69 sprostredkovali koncerty zahrani\u010dn\u00fdch skup\u00edn pozn\u00e1vaciu inform\u00e1ciu o\u00a0hudobnom \u0161t\u00fdle skupiny a\u00a0charaktere hudby. Po tomto obdob\u00ed sa situ\u00e1cia men\u00ed pokia\u013e ide o\u00a0z\u00e1kladn\u00fa inform\u00e1ciu a\u00a0vyst\u00fapenia zahrani\u010dn\u00fdch hudobn\u00edkov na Slovensku za\u010d\u00ednaj\u00fa plni\u0165 sk\u00f4r \u00falohu \u201ehudobn\u00e9ho z\u00e1\u017eitku\u201c (najm\u00e4 pre tvorcov modernej popul\u00e1rnej hudby). Obecenstvo st\u00e1le trp\u00ed nedostato\u010dn\u00fdm poznan\u00edm a orient\u00e1ciou, ktor\u00fa sp\u00f4sobuje deficit inform\u00e1ci\u00ed v\u00a0hudobnom \u017eivote v\u00a0spolo\u010dnosti. Tento deficit sa postupne vytr\u00e1ca do tej miery, \u017ee koncertn\u00fd \u017eivot po roku 1989 pln\u00ed prim\u00e1rne funkciu hudobn\u00e9ho z\u00e1\u017eitku. (In\u00fd probl\u00e9m predstavuje ot\u00e1zka informa\u010dn\u00e9ho deficitu zapr\u00ed\u010dinen\u00e1 nedostato\u010dn\u00fdm vzdel\u00e1van\u00edm v\u00a0oblasti modernej popul\u00e1rnej hudby a\u00a0v\u0161eobecne hudobn\u00e9ho vzdel\u00e1vania v\u00f4bec.)<\/p>\n

Importovan\u00e9 koncerty zahrani\u010dn\u00fdch osobnost\u00ed a\u00a0skup\u00edn na Slovensku<\/strong><\/em><\/p>\n

V\u00a0historickom v\u00fdvoji modernej popul\u00e1rnej hudby a jazzu najviac zahrani\u010dn\u00fdch osobnost\u00ed bolo poz\u00fdvan\u00fdch pri pr\u00edle\u017eitosti \u00fa\u010dinkovania na festivaloch. Ke\u010f\u017ee na Slovensku boli dva ve\u013ek\u00e9 festivaly s\u00a0medzin\u00e1rodnou \u00fa\u010das\u0165ou, Bratislavsk\u00e1 l\u00fdra a\u00a0Bratislavsk\u00e9 jazzov\u00e9 dni (BL 1966 \u2013 92, BJD 1975) ostatn\u00e9 boli venovan\u00e9 najm\u00e4 amat\u00e9rskej sc\u00e9ne (Slovensk\u00fd festival politickej piesne v Martine, Bystrick\u00e9 zvony, Zlat\u00e1 ru\u017ea v\u00a0Detve, Hudobn\u00fd festival mlad\u00fdch v\u00a0Bojniciach), prejavoval sa tu zna\u010dn\u00fd \u201ebratislavo-centrizmus\u201c a\u00a0ostatn\u00e9 mest\u00e1 zost\u00e1vali v\u00a0izol\u00e1cii. Pribli\u017ene v\u00a0druhej polovici 80. rokov a v novom prostred\u00ed po roku 1989 sa za\u010d\u00edna situ\u00e1cia vo festivalovom\u017eivote meni\u0165 a\u00a0zahrani\u010dn\u00ed umelci s\u00fa poz\u00fdvan\u00ed aj do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch miest, kde sa postupne formuje obecenstvo a\u00a0vytv\u00e1ra sa festivalov\u00e1 trad\u00edcia na profesion\u00e1lnej \u00farovni \u2013 Slovensk\u00fd jazzov\u00fd festival v\u00a0\u017diline (1986), festival rocku, folku a\u00a0popul\u00e1rnej hudby Pohoda v\u00a0Tren\u010d\u00edne, festival country hudby Dobrofest v\u00a0Trnave. Napokon, aj historikmi zaznamenan\u00e9 dejiny slovenskej popul\u00e1rnej hudby trpia vlastne bratislavo-centrizmom. Posluch\u00e1\u010d \u2013 fan\u00fa\u0161ik v\u0161ak migruje a\u00a0cestuje za svojimi umelcami z\u00a0cel\u00e9ho Slovenska do Bratislavy, ba dokonca okolit\u00fdch kraj\u00edn, v ktor\u00fdch m\u00e1 umo\u017enen\u00fd vo\u013en\u00fd pobyt (Praha, Karlove Vary, koncom 80. rokov \u2013 Ostrava, Var\u0161ava, Budape\u0161\u0165, Tatab\u00e1nya, Debrec\u00edn…). Marian Varga prizn\u00e1va priamu in\u0161pir\u00e1ciu z vyst\u00fapenia skupiny The Nice z Ve\u013ekej Brit\u00e1nie roku 1968, av\u0161ak z koncertu, ktor\u00fd sa konal v\u00a0Prahe \u2013 po jeho zhliadnut\u00ed zalo\u017eil Marian Varga vlastn\u00fa form\u00e1ciu Collegium Musicum (1969-1980).<\/p>\n

Po umelo fors\u00edrovanej tvorbe masov\u00fdch a\u00a0budovate\u013esk\u00fdch piesn\u00ed v\u00a050. rokoch prv\u00fdm ve\u013ek\u00fdm vyst\u00fapen\u00edm, poukazuj\u00facim na odli\u0161n\u00e9 pon\u00edmanie \u201ez\u00e1bavnej hudby\u201c a \u010derno\u0161sk\u00fdch jazzov\u00fdch kore\u0148ov bol reprezentant anglickej \u0161koly tradi\u010dn\u00e9ho jazzu pozaunista Chris Barber and Band11 <\/sup>roku 1963 v\u00a0Bratislave. Tento koncert so z\u00e1vanom revivalistickej vlny mal v\u00fdrazn\u00fd vplyv na \u0161t\u00fdlov\u00fa orient\u00e1ciu slovensk\u00fdch s\u00faborov tradi\u010dn\u00e9ho jazzu \u2013 Traditional Club, Revival Jazz Band a Ali Jazz Band. Traditional Club (1961-69, leader Igor \u010celko) na z\u00e1klade toho prenikol do zahrani\u010dia, kde zaznamenal \u00faspechy na festivaloch vo Viedni 1965, Antibes 1966, absolvoval koncertn\u00e9 \u201e\u0161n\u00fary\u201c v\u00a0Ma\u010farsku, NSR a \u0160vaj\u010diarsku. Chris Barber a\u00a0jeho koncert mal vplyv aj na individu\u00e1lny \u0161t\u00fdl \u010dlenov skupiny Revival Jazz Band (1963-78, Anton Rakick\u00fd, Jaroslav \u010cervenka, Vladim\u00edr Viz\u00e1r, Peter Lipa…). Najstar\u0161ia skupina tradi\u010dn\u00e9ho jazzu na Slovensku Ali Jazz Band (1946, leader \u0160tefan Rendek – otec muzikologi\u010dky Zuzany Martin\u00e1kovej \u2013 Rendekovej) sa spo\u010diatku zameriavala na swing pod vplyvom soundu orchestra Glena Millera, potom na z\u00e1klade impresie z koncertu Chrisa Barbera v Bratislave zmenili orient\u00e1ciu na anglick\u00fd revivalizmus.<\/p>\n

Principi\u00e1lne bol revivalizmus n\u00e1vratom k\u00a0p\u00f4vodn\u00fdm \u017eriedlam jazzu, bol progres\u00edvny svoj\u00edm smerovan\u00edm k autenticite. Chris Barber and Band predstavoval \u0161pi\u010dku eur\u00f3pskeho tradi\u010dn\u00e9ho jazzu a\u00a0jeho koncert nazna\u010dil pre slovensk\u00e9ho posluch\u00e1\u010da nov\u00fd poh\u013ead nielen na jazz, ale aj na popul\u00e1rnu piese\u0148. Na Slovensku sa v tomto \u010dase formovalo obecenstvo, nav\u0161tevuj\u00face koncerty tradi\u010dn\u00e9ho jazzu, \u010do mo\u017eno vidie\u0165 pri spomienkov\u00fdch podujatiach s\u00faboru Traditional Club roku 1991, 1993 v Bratislave. \u010eal\u0161\u00ed hudobn\u00edci zo zahrani\u010dia, \u00fa\u010dinkuj\u00faci na slovenskej jazzovej sc\u00e9ne \u2013 Bernt Rosengren (1964), Albert Mangelsdorf (1964), Leo Wright (1964), skupina Klausa Doldingera, big bandy Petra Wickmana (1963), Olega Lundstrema (1967) znamenali pre slovensk\u00fdch jazzmenov pr\u00edle\u017eitos\u0165 pre spolupr\u00e1cu (Karol Ondrei\u010dka, Ladislav Gerhardt, J\u00e1n Hajnal) a\u00a0konfront\u00e1ciu s\u00a0eur\u00f3pskou \u0161pi\u010dkou. Niektor\u00ed z\u00a0nich nav\u0161t\u00edvili Slovensko e\u0161te nieko\u013eko kr\u00e1t (B. Rosengren, A. Mangelsdorf) a\u00a0ich vyst\u00fapenia s\u00fa zaznamenan\u00e9 na sampleroch z\u00a0festivalov Bratislavsk\u00e9 jazzov\u00e9 dni (LP Bratislavsk\u00e9 jazzov\u00e9 dni 1976 – 82, Opus).<\/p>\n

Roku 1965 vyst\u00fapil v\u00a0Bratislave Manfred Mann Group (Manfred Mann – kl\u00e1vesov\u00e9 n\u00e1stroje) s art rockovou orient\u00e1ciou a\u00a0v\u00fdrazn\u00fdm podielom improviza\u010dnej zlo\u017eky. Skupina bola v\u00a0tomto obdob\u00ed profiluj\u00facou v\u00a0rodiacom sa art rockovom \u0161t\u00fdle a\u00a0\u00fa\u010dinkovala na Slovensku takpovediac v\u00a0predstihu jeho vzniku, nazna\u010duj\u00fac smer a\u00a0v\u00fdrazov\u00e9 mo\u017enosti psychedelickej sc\u00e9ny.<\/p>\n

Roku 1968 vyst\u00fapil na Bratislavskej l\u00fdre s\u00a0ve\u013ek\u00fdm ohlasom u\u00a0publika i\u00a0kritiky Brian Auger and The Trinity (Julie Driscoll \u2013 spev)12<\/sup> z Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, organista a\u00a0spev\u00e1k, reprezentant rockovej sc\u00e9ny so z\u00e1kladom v\u00a0blues a\u00a0soule. Brian Auger so svojou skupinou predstavoval jeden z prv\u00fdch pokusov o synt\u00e9zu rocku s\u00a0jazzom, t.j. presadenie jazzrocku. Tento koncert ovplyvnil Petra Lipu a\u00a0jeho skupinu Blues Five a\u00a0neskor\u0161iu bluesov\u00fa orient\u00e1ciu v\u00a0Lipa-Andr\u0161t Blues Band, skupinu Modus, \u010dlenov bud\u00facej skupiny Ferm\u00e1ta.<\/p>\n

\u010casto vl\u00e1dne neinformovanos\u0165 a\u00a0neznalos\u0165 z\u00e1kladn\u00fdch \u00fadajov \u2013 napr\u00edklad skupina Shadows bola sprievodnou skupinou Cliffa Richarda, \u010do sa v\u00a0publikovan\u00fdch \u010dl\u00e1nkoch neobjavilo, tak\u017ee ke\u010f spev\u00e1k odriekol \u00fa\u010das\u0165 na Bratislavskej l\u00fdre 1968, anga\u017eovan\u00edm skupiny Shadows vlastne i\u0161lo o\u00a0rovnocenn\u00fa n\u00e1hradu za spev\u00e1ka. \u201e…nesmierne zauj\u00edmav\u00fa spev\u00e1\u010dku Julie Driscoll so skupinou Brian Auger and the Trinity z\u00a0Ve\u013ekej Brit\u00e1nie (ich vyst\u00fapenie pova\u017eujem dramaturgicky a\u00a0umelecky za najv\u00fdznamnej\u0161iu udalos\u0165 na festivale)… a\u00a0samozrejme v\u00a0poslednej chv\u00edli ako n\u00e1hradu za Cliff Richarda z\u00edskan\u00fa skupinu Shadows.\u201c13<\/sup><\/p>\n

V\u00a0dobov\u00fdch pr\u00edspevkoch s\u00fa mnoh\u00e9 umeleck\u00e9 osobnosti, ktor\u00e9 zasiahli podstatn\u00fdm sp\u00f4sobom do v\u00fdvoja popul\u00e1rnej hudby podhodnoten\u00e9 (Julie Driscoll je vyzdvihovan\u00e1 viac ako Brian Auger), alebo s\u00fa uv\u00e1dzan\u00e9 ako rovnocenn\u00e9 hviezdy s\u00a0mal\u00fdmi, alebo dokonca aj bezv\u00fdznamn\u00fdmi osobnos\u0165ami (napr\u00edklad Cliff Richard je rovnocenou hviezdou so spev\u00e1\u010dkou Millie Smal).14<\/sup><\/p>\n

Brian Auger vystupoval v Bratislave e\u0161te jeden kr\u00e1t na Bratislavsk\u00fdch jazzov\u00fdch d\u0148och 1996 so skupinou The New Oblivion Express (Brian Auger \u2013 organ, Ali Auger \u2013 spev, Chris Clairmont \u2013 gitara, Nick Sample \u2013 basgitara, Karma Auger \u2013 bicie n\u00e1stroje),15<\/sup> kde bolo vidie\u0165 p\u00f4vodn\u00fdch fan\u00fa\u0161ikov tohto umelca na koncerte znova.<\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee odkaz tejto sc\u00e9ny sa v\u00a0sprostredkovanej podobe dost\u00e1va cez zvukov\u00e9 nosi\u010de a slovensk\u00fa hard rockov\u00fa sc\u00e9nu (vplyv britskej hard rockovej sc\u00e9ny na De\u017ea Urs\u00ednyho, Mariana Vargu, skupiny Ferm\u00e1ta) aj do novej estetiky postmodernisticky orientovanej gener\u00e1cie reprezentantov s\u00fa\u010dasnej novej hudby \u2013 Martina Burlasa, Vlada God\u00e1ra, ktorej n\u00e1stup sledujeme za\u010diatkom 80. rokov (svoj prv\u00fd s\u00fabor alternat\u00edvnej rockovej sc\u00e9ny Ma\u0165kovia zalo\u017eil Martin Burlas roku 1982 a p\u00f4sobil a\u017e do roku 1986).<\/p>\n

Nie v\u017edy s\u00fa vyst\u00fapenia zahrani\u010dn\u00fdch skup\u00edn na Slovensku kvalitou primeran\u00e9 ich vlastn\u00fdm v\u00fdkonom doma a v\u00a0in\u00fdch z\u00e1padn\u00fdch krajin\u00e1ch. D\u00f4vodov bolo nieko\u013eko \u2013 niekedy i\u0161lo o nedostato\u010dne profesion\u00e1lne anga\u017eovanie zo strany usporiadate\u013ea a umeleckej agent\u00fary (nerozvinut\u00e1 agent\u00e1\u017ena \u010dinnos\u0165 na Slovensku a nedostatok sk\u00fasenost\u00ed), neznalos\u0165 kult\u00farnej, umeleckej kl\u00edmy a podcenenie obecenstva zo strany umelca, udr\u017eiavanie monopolu, prim\u00e1tu umelcov a bussinismanov v oblasti modernej popul\u00e1rnej hudby v\u00fdlu\u010dne v anglicky hovoriacich krajin\u00e1ch (vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii a USA, a\u017e postupne sa do tohto v\u00fdvojov\u00e9ho procesu jazzu, rocku, pop music prij\u00edmaj\u00fa in\u00e9 z\u00e1padn\u00e9 krajiny. Politicky rozdelen\u00fd svet, prejavuj\u00faci sa v studenej vojne, je len ml\u010dky obch\u00e1dzan\u00fd, preto\u017ee vyhovuje t\u00fdm, ktor\u00ed s\u00fa na v\u00fdsln\u00ed, hoci svojimi marketingov\u00fdmi praktikami brzdia v\u00fdvoj.16<\/sup> A\u017e v 90. rokoch nast\u00e1va skuto\u010dn\u00fd proces globaliz\u00e1cie s jej pozit\u00edvnymi a negat\u00edvnymi dopadmi \u2013 talentovan\u00ed hudobn\u00edci v n\u00e1rodn\u00fdch kult\u00farach a mal\u00fdch krajin\u00e1ch sa zap\u00e1jaj\u00fa do v\u00fdvoja modernej popul\u00e1rnej hudby, negat\u00edvom je univerzaliz\u00e1cia hudby, strata jedine\u010dnosti a pod.). Na pr\u00edklade tak\u00fdch osobnost\u00ed ako Ji\u0159\u00ed Stiv\u00edn, Emil Viklick\u00fd (\u010desk\u00fd jazz), B\u00e9la \u201eSzakcsi\u201c Lakatos (ma\u010farsk\u00fd jazzov\u00fd klavirista), G\u00e1bor Presser (ma\u010farsk\u00fd rockov\u00fd hudobn\u00edk), Jan \u201ePtaszyn\u201c Wr\u00f3blewski (po\u013esk\u00fd jazzov\u00fd saxofonista), Laco D\u00e9czi, De\u017eo Ursiny, Marian Varga sa uk\u00e1zal probl\u00e9m monopoln\u00e9ho udr\u017eiavania prim\u00e1tu britsk\u00fdch a americk\u00fdch hviezd jazzu, rocku a popul\u00e1rnej hudby. Tieto umeleck\u00e9 osobnosti mali dostato\u010dn\u00fd talent, dispoz\u00edcie a umeleck\u00e9 kvality, mohli v\u00fdrazn\u00fdm sp\u00f4sobom ovplyvni\u0165 svetov\u00fd v\u00fdvoj u\u017e v \u010dase svojho najzrel\u0161ieho obdobia, av\u0161ak modern\u00e1 popul\u00e1rna hudba, ba aj novodob\u00fd posluch\u00e1\u010d ich bude objavova\u0165 a\u017e v tomto mil\u00e9niu nov\u00fdmi historikmi jazzu, rocku a pop music. (Vhodn\u00fd pr\u00edklad predstavuje osobnos\u0165 De\u017ea Ursinyho, okolo ktor\u00e9ho sa robil na slovenskej sc\u00e9ne boom a\u017e po jeho smrti.)<\/p>\n

Roku 1968 vystupuje v\u00a0Prahe a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed o\u00a0nieko\u013eko dn\u00ed v\u00a0Bratislave Dennis Wilson, buben\u00edk a\u00a0spev\u00e1k skupiny Beach Boys, na jam session vo V\u00a0klube (\u201eV\u00e9\u010dko\u201c) ho obecenstvo17 <\/sup>vyp\u00edska, rovnako ako sa to dialo p\u00e1r dn\u00ed na koncerte v\u00a0Prahe. Skupina Beach Boys mala vplyv na formovanie sa slovenskej sc\u00e9ny gospel music \u2013 Stanislava Zibalu a\u00a0skupiny Cr\u00e9do (1968)18<\/sup>, ale aj na bud\u00facu sc\u00e9nu slovenskej pop music 70. rokov a\u00a0\u00faspechy Modusu. Prv\u00e1 big beatov\u00e1 om\u0161a sa realizovala v\u00a0bratislavskom kostole Blumet\u00e1l roku 1968 a\u00a0produkcia skupiny Cr\u00e9do v tomto obdob\u00ed bola zjavne pod vplyvom Beach Boys. V\u00a0za\u010diatkoch svojho p\u00f4sobenia 1962-66 mala americk\u00e1 skupina Beach Boys progres\u00edvne smerovanie vo svetovej produkcii a\u00a0zaznamenala ve\u013ek\u00fd \u00faspech, reprezentovala modern\u00fd rockov\u00fd \u0161t\u00fdl \u2013 surfovanie a\u00a0atmosf\u00e9ru kalifornsk\u00fdch pl\u00e1\u017e\u00ed, s\u00a0typick\u00fdmi viachlas\u00fdmi vok\u00e1lmi, ostr\u00fdm gitarov\u00fdm elektrifikovan\u00fdm soundom. Po roku 1968 v\u0161ak ich produkcia prest\u00e1vala by\u0165 aktu\u00e1lna, kvalita poklesla, progres predstavovali jazzrockov\u00e9 a art rockov\u00e9 skupiny. Toto bratislavsk\u00e9 vyst\u00fapenie Dennisa Wilsona v\u0161ak znamenalo napr\u00edklad pre za\u010d\u00ednaj\u00facich hudobn\u00edkov zo skupiny Modus a\u00a0v\u00a0tom \u010dase teenagerov z\u00a0bud\u00faceho El\u00e1nu mo\u017en\u00fa konfront\u00e1ciu a potvrdenie ich vlastnej hudobnej kvality.<\/p>\n

V\u00a0obdob\u00ed 1948-89 v\u00e4\u010d\u0161inu importovanej produkcie predstavovali zahrani\u010dn\u00e9 skupiny z\u00a0v\u00fdchodn\u00e9ho politick\u00e9ho bloku, z\u00a0ktor\u00fdch pozit\u00edvny vplyv mali jazzov\u00e9, rockov\u00e9 skupiny a\u00a0hviezdy popul\u00e1rnej hudby z\u00a0Po\u013eska, Ma\u010farska, NDR, menej progres\u00edvne, ba \u010dasto anachronick\u00e9 z\u00a0h\u013eadiska \u0161t\u00fdlov\u00e9ho smerovania boli \u00fa\u010dinkuj\u00faci zo Sovietskeho Zv\u00e4zu a Bulharska. Roku 1980 \u00fa\u010dinkovali na Bratislavskej l\u00fdre skupina Locomotiv GT, o\u00a0rok nesk\u00f4r vyst\u00fapili nemeck\u00e1 hard rockov\u00e1 skupina s\u00a0rodiacim sa elektronick\u00fdm rockom Puhdys, Reform a ma\u010farsk\u00e1 hard rockov\u00e1 skupina Piramis19<\/sup>. Predstavovali vrchol ve\u010dera a\u00a0zaznamenali ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Viacer\u00e9 slovensk\u00e9 rockov\u00e9 form\u00e1cie s\u00a0hudobn\u00edkmi so susedn\u00fdch kraj\u00edn dokonca spolupracovali \u2013 napr\u00edklad spolo\u010dn\u00e9 vyst\u00fapenia Ferm\u00e1ty a\u00a0Locomotiv GT v\u00a0Ma\u010farsku, 1982 skupina Locomotiv GT realizovala spolo\u010dn\u00fd program s\u00a0Pavlom Hammelom pre STV v\u00a0Bratislave. Tieto skupiny zo socialistick\u00e9ho bloku koncertovali aj po r\u00f4znych v\u00e4\u010d\u0161\u00edch mest\u00e1ch na Slovensku od 80. rokov \u2013 Kom\u00e1rno, Bansk\u00e1 Bystrica, \u017dilina, Ko\u0161ice…<\/p>\n

Pokia\u013e ide o zahrani\u010dn\u00e9 konfront\u00e1cie, najmarkantnej\u0161ie sa odr\u00e1\u017eali vz\u00e1jomn\u00e9 v\u00e4zby \u010deskej a\u00a0slovenskej sc\u00e9ny, vytv\u00e1raj\u00face samostatn\u00fa kapitolu a\u00a0zrejme aj kvantitat\u00edvne najpo\u010detnej\u0161ie v\u00fdmeny koncertn\u00fdch \u0161n\u00far. \u201eKult\u00farne\u201c star\u0161\u00edch a\u00a0sk\u00fasenej\u0161\u00edch hudobn\u00edkov reprezentovala \u010desk\u00e1 sc\u00e9na.\u00a0\u017dia\u013e, pre slovensk\u00fdch hudobn\u00edkov to \u010dasto bola jedin\u00e1 krajina, v ktorej chceli dobi\u0165 a\u00a0z\u00edska\u0165 obecenstvo (najm\u00e4 v\u00a080. rokoch). Situ\u00e1cia sa men\u00ed v\u00a090. rokoch, ke\u010f sa obe krajiny st\u00e1vaj\u00fa politicky samostatn\u00e9,\u00a0negat\u00edvnym p\u00f4soben\u00edm m\u00e9di\u00ed (rozhlas, telev\u00edzia) prest\u00e1vaj\u00fa vz\u00e1jomne komunikova\u0165 a\u00a0hudobn\u00fd \u017eivot sa st\u00e1va takmer nezn\u00e1mym pre obojstrann\u00fa v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed. Prelom nast\u00e1va koncom 90. rokov (Richard M\u00fcller, Jana Kirschner, No Name…).<\/p>\n

Vyst\u00fapenie spev\u00e1\u010dky Amandy Lear20<\/sup> roku 1982 na Bratislavskej l\u00fdre bolo odha\u013eovan\u00edm hodn\u00f4t a\u00a0pseudohodn\u00f4t v\u00a0popul\u00e1rnej hudbe a\u00a0to nielen v\u00a0duchu \u201epr\u00edzna\u010dn\u00e9ho\u201c slovensk\u00e9ho konzervativizmu. T\u00e1to hviezda pop music bola sk\u00fa\u0161kou pseudohodn\u00f4t aj na samotnej eur\u00f3pskej a\u00a0svetovej sc\u00e9ne popul\u00e1rnej hudby (tmav\u00e9 zafarbenie hlasu \u2013 kontraalt, mal\u00fd hlasov\u00fd rozsah, parlandov\u00fd prejav, disko sound) zd\u00f4raz\u0148ovan\u00edm vonkaj\u0161\u00edch prvkov \u201eimageu\u201c – oble\u010denie, \u00fa\u010des, sex-appel, tanec…). Z h\u013eadiska v\u00fdvoja svetovej produkcie tu i\u0161lo o \u010faleko v\u00e4\u010d\u0161ie prepojenie hitovej produkcie s oblas\u0165ou modelingu, \u010do v\u0161ak pre popul\u00e1rnu hudbu \u201ev\u00fdchodn\u00e9ho bloku\u201c bolo dos\u0165 prekvapuj\u00face, ke\u010f\u017ee jej prepojenie na show bussiness a manipulovanie s konzumnos\u0165ou publika nebolo nato\u013eko cite\u013en\u00e9. Najm\u00e4 v novom mil\u00e9niu s\u00fa to prvky, ktor\u00fdm slovensk\u00e9 publikum evidentne pod\u013eahlo a st\u00e1vaj\u00fa sa podstatn\u00fdmi pre mana\u017e\u00e9rov kalkuluj\u00facich s n\u00edzkym vkusom publika a\u00a0konzumnou orient\u00e1ciou, nasmerovanos\u0165ou na stredn\u00fd pr\u00fad s jej hitovou produkciou.<\/p>\n

A\u017e do za\u010diatku 80. rokov inov\u00e1cie v\u00a0zmysle \u0161t\u00fdlov\u00e9ho smerovania poch\u00e1dzali naj\u010dastej\u0161ie z\u00a0Ve\u013ekej Brit\u00e1nie a\u00a0aj privezen\u00e9 skupiny a\u00a0osobnosti zo zahrani\u010dia na Slovensko poch\u00e1dzali z\u00a0eur\u00f3pskych kraj\u00edn, ale za \u201etop\u201c v\u00a0hodnotovom rebr\u00ed\u010dku sa pokladali britsk\u00e9 skupiny. (Ke\u010f roku 1926 \u00fa\u010dinkoval v\u00a0bratislavskom z\u00e1pavnom podniku Adlon – d\u00e1msky jazzov\u00fd band Ireny Daviesovej z\u00a0Anglicka, reprezentovali \u201e\u010dist\u00fd\u201c \u0161t\u00fdl hot dance music, \u010do bolo v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0ostatn\u00fdmi s\u00fabormi so zahrani\u010dia ve\u013emi progres\u00edvne.)21<\/sup><\/p>\n

Roku 1983 prich\u00e1dzaj\u00fa na Slovensko americk\u00ed jazzov\u00ed hudobn\u00edci – klavirista Chick Corea a\u00a0vibrafonista Gary Burton spolu s\u00a0obsaden\u00edm sl\u00e1\u010dikov\u00e9ho kvarteta. Obaja hudobn\u00edci predstavuj\u00fa z\u00a0h\u013eadiska kvality vrchol jazzov\u00e9ho neba a\u00a0s\u00fa\u010dasne znamenaj\u00fa nov\u00fa \u00farove\u0148 z\u00a0h\u013eadiska recep\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia na obecenstvo. T\u00fdmto koncertom sa men\u00ed celkov\u00e1 orient\u00e1cia pr\u00edlivu progres\u00edvnych trendov z\u00a0eur\u00f3psko \u2013 britsk\u00fdch kraj\u00edn na americk\u00fa sc\u00e9nu. Na koncerte na zimnom \u0161tadi\u00f3ne sa po prv\u00fdkr\u00e1t stretlo obecenstvo z oblasti artifici\u00e1lnej a nonartifici\u00e1lnej hudby (rovnako posluch\u00e1\u010di v\u00e1\u017enej hudby, jazzmeni i rockeri) a tlieskalo komornej v\u00e1\u017enej hudbe ovplyvnenej Bart\u00f3kom v obsaden\u00ed sl\u00e1\u010dikov\u00e9ho kvarteta, klav\u00edru a vibraf\u00f3nu, ako i jazzov\u00fdm pr\u00eddavkom, zn\u00e1mymi popul\u00e1rnymi skladbami dueta klaviristu Chicka Coreu a vibrafonistu Garyho Burtona. Zauj\u00edmav\u00e1 je orient\u00e1cia umelcov, z ktor\u00fdch sa k odkazu Chicka Coreu hl\u00e1sia dvaja slovensk\u00ed jazzmeni \u2013 J\u00e1n Hajnal a Gabriel Jon\u00e1\u0161. Obaja ho recipovali sk\u00f4r, ne\u017e sa udial tento koncert, Jon\u00e1\u0161 u\u017e za\u010diatkom 70. rokov, kedy sa dostal do jazzov\u00fdch klubov v\u00a0New Yorku (1973-74).22<\/sup> Chick Corea predstavuje pre Gaba Jon\u00e1\u0161a rovnako z\u00e1va\u017en\u00fa orient\u00e1ciu ako i Keith Jarrett. J\u00e1n Hajnal prizn\u00e1va, \u017ee pod vplyvom Chicka Coreu, konkr\u00e9tne vyst\u00fapenia v Budape\u0161ti, kde sa s obdivom vyjadroval k Bart\u00f3kovi, vznikla jeho my\u0161lienka o \u201eslovansk\u00fdch kore\u0148och\u201c, pod\u013ea ktorej nech by sa hudobn\u00edk akoko\u013evek sna\u017eil, nem\u00f4\u017ee sa vymani\u0165 z vplyvu prostredia, z ktor\u00e9ho poch\u00e1dza, hoci folkl\u00f3r vn\u00edmal sk\u00f4r cez eur\u00f3pskych klasikov 20. storo\u010dia23<\/sup>.<\/p>\n

Prepojenie na svetov\u00fa sc\u00e9nu protest songu, prostredn\u00edctvom bl\u00ed\u017eiacich sa politick\u00fdch udalost\u00ed a zmien na Slovensku, anticipoval koncert americkej pesni\u010dk\u00e1rky Joan Baez. Spev\u00e1\u010dka Joan Baez bola ofici\u00e1lnou \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dkou festivalu Bratislavsk\u00e1 l\u00fdra 1989,24<\/sup> na z\u00e1klade dlh\u0161ej kore\u0161pondencie s Ivanom Hoffmannom, ktor\u00fd mal v tom \u010dase z\u00e1kaz verejn\u00e9ho vystupovania, ho Joan Baez pozvala na p\u00f3dium, ako svojho hos\u0165a, na \u010do reagovala \u0161t\u00e1tna bezpe\u010dnos\u0165 vypnut\u00edm elektrick\u00e9ho pr\u00fadu po nieko\u013ek\u00fdch slov\u00e1ch Ivana Hoffmanna. Otvoren\u00fd konflikt s\u00a0vl\u00e1dou sa v\u00a0tla\u010di zaobi\u0161iel p\u00edsan\u00edm o\u00a0hviezde talianskej pop music \u2013 Sabrine, alebo diskusiou o\u00a0mieri s Joan Baez, pr\u00edpadne z\u00e1viselo od liber\u00e1lnosti a\u00a0odvahy \u0161\u00e9fredaktora nov\u00edn a\u00a0\u010dasopisov, \u010do autorovi pr\u00edspevku umo\u017enil nap\u00edsa\u0165 a\u00a0uverejni\u0165.<\/p>\n

Koncert Stevie Wondera25<\/sup> (USA) roku 1989 predznamenal s\u00e9riu \u010fal\u0161\u00edch ve\u013ek\u00fdch rockov\u00fdch a metalov\u00fdch koncertov \u201eopen air\u201c na Slovensku. Po vyst\u00fapen\u00ed sa v\u00a0duchu star\u00fdch \u010dias konalo jam session v\u00a0hoteli F\u00f3rum (koncert sa uskuto\u010dnil na jar pred festivalom Bratislavsk\u00e1 l\u00fdra v\u00a0predrevolu\u010dnom \u010dase, jam session prebehlo podobne ako po vyst\u00fapen\u00ed Dennisa Wilsona so skupiny Beach Boys vo V klube roku 1968), kde boli pr\u00edtomn\u00ed slovensk\u00ed hudobn\u00edci – Marika Gombitov\u00e1, J\u00e1n Lehotsk\u00fd, Peter Lipa (a in\u00ed) a\u00a0spolu si zahrali so Stewie Wonderom. (Stevie Wonder toti\u017e prejavil z\u00e1ujem zahra\u0165 si s handicapovan\u00fdmi hudobn\u00edkmi, na toto stretnutie pri\u0161la dokonca aj Marika Gombitov\u00e1, ktor\u00e1 n\u00e1sledkom svojho ochrnutia trpela depresiami a \u017eila v \u00fastran\u00ed).<\/p>\n

Ostatn\u00e9 koncerty (v obdob\u00ed 1993-4 Peter Gabriel, Status Quo, White Snake, Slash26<\/sup>, Snape) u\u017e nemali tak\u00fd ve\u013ek\u00fd ohlas z h\u013eadiska recipovania posluch\u00e1\u010dom a naopak, r\u00f4zne negat\u00edvne prvky, ktor\u00e9 so sebou prin\u00e1\u0161a liberaliz\u00e1cia prostredia, zabrzdilo nad\u0161enie pre importovan\u00e9 koncertn\u00e9 podujatia (neust\u00e1le zvy\u0161uj\u00faca sa cena vstupn\u00e9ho, existen\u010dn\u00e9 probl\u00e9my society, nezamestnanos\u0165 ml\u00e1de\u017ee, kriminalita a delikvencia prejavuj\u00faca sa pri ve\u013ek\u00fdch podujatiach…). Koncert Stevie Wondera bol u\u017e potvrden\u00edm, \u017ee obecenstvo jeho hudbu pozn\u00e1 (obecenstvo spievalo zn\u00e1me hity spolu s umelcom) a importovan\u00e9 koncertn\u00e9 podujatia s\u00fa sk\u00f4r dokladom estetick\u00e9ho z\u00e1\u017eitku, prestali plni\u0165 informat\u00edvnu \u00falohu, \u017ee sa recepcia pres\u00fava z koncertov viac na zvukov\u00e9 nosi\u010de. Spomenut\u00e9 negat\u00edvne momenty v slovenskom hudobnom \u017eivote prelomil prakticky a\u017e koncert Stinga roku 2000, ktor\u00fd op\u00e4\u0165 zaznamenal podobn\u00fd ohlas, ako pri recepcii koncertu Stevie Wondera (vypredan\u00e9 vstupn\u00e9, v\u0161eobecn\u00fd postoj k hudbe Stinga ako k st\u00e1lej kvalite, koncert zasiahol rovnako posluch\u00e1\u010da v\u00e1\u017enej hudby, jazzovej, rockovej hudby ako i konzumn\u00e9ho posluch\u00e1\u010da).<\/p>\n

Cit\u00e1ty a\u00a0inform\u00e1cie uveden\u00e9 v\u00a0pozn\u00e1mkach \u010d. 8, 12, 13, 14, 15, 19, 20, 24, 26 s\u00fa z\u00edskan\u00e9 z\u00a0dokumenta\u010dn\u00fdch prame\u0148ov Hudobn\u00e9ho m\u00fazea SNM v\u00a0Bratislave, kde s\u00fa ulo\u017een\u00e9 vo fonde Bratislavsk\u00e1 l\u00fdra (\u017eia\u013e, pri ich spracov\u00e1van\u00ed neboli zachyten\u00e9 v\u0161etky bibliografick\u00e9 z\u00e1znamy)<\/p>\n

    \n
  1. Matzner, A., Poled\u0148\u00e1k, I., Wasserberger, I. a\u00a0kol.: Encyklopedie jazzu a\u00a0modern\u00ed popul\u00e1n\u00ed hudby. \u010c\u00e1st jmenn\u00e1 \u2013 \u010deskoslovensk\u00e1 sc\u00e9na. Supraphon, Praha 1990.<\/li>\n<\/ol>\n

    Kajanov\u00e1, Y.: Slovn\u00edk slovensk\u00e9ho jazzu. NHC, Bratislava 1999.<\/p>\n

      \n
    1. Igor Wasserberger: V\u00fdvoj slovenskej popul\u00e1rnej hudby v\u00a0rokoch 1920-1944. In: Slovensk\u00e1 hudba 2\/1994, ro\u010d. XX, s. 203-216<\/li>\n<\/ol>\n

      \u0160olt\u00fds, Ladislav: Piesne n\u00e1\u0161ho storo\u010dia. In: Popul\u00e1r \u010d.8\/1973, \u010d. 11\/1974, \u010d. 1-12\/1975, \u010d. 1-12\/1976<\/p>\n

      \u0160olt\u00fds, Ladislav: Hudobn\u00e9 kri\u017eovatky \u2013 Polstoro\u010die so slovenskou popul\u00e1rnou pies\u0148ou. In: Popul\u00e1r \u010d. 1-12\/1983, ro\u010d. XV<\/p>\n

      s\u00e9ria CD Pavol Zelenay: Antol\u00f3gia slovenskej popul\u00e1rnej hudby. I., II., III., IV., sprievodn\u00fd text Opus, Bonton, Bonton\/Sony 1996 \u2013 2002<\/p>\n

        \n
      1. Jaslovsk\u00fd, Marian: De\u017eo Ursiny a jeho v\u00fdstupy na Modr\u00fd vrch. In: Slovensk\u00e1 hudba \u010d. 2\/1994, ro\u010d. XX, s. 227<\/li>\n
      2. A.K.: Op\u00e4\u0165 raz u\u00a0Vel\u010dovsk\u00fdch. In: Popul\u00e1r 1973, ro\u010d. V, \u010d. 1, s. 21. S\u00a0Orchestrom Juraja Vel\u010dovsk\u00e9ho \u00fa\u010dinkovali spev\u00e1ci O\u013ega Szabov\u00e1, Karol Ducho\u0148, Jana Kocianov\u00e1, Peter Va\u0161ek.<\/li>\n
      3. Kajanov\u00e1, Yvetta: Slovn\u00edk slovensk\u00e9ho jazzu. NHC, Bratislava 1999, s. 8<\/li>\n
      4. Iveta Posp\u00ed\u0161ilov\u00e1: Skupina Pr\u00fady \u2013 jej miesto v kontexte slovenskej popul\u00e1rnej hudby a\u00a0jej pr\u00ednos. Slovensk\u00e1 hudba 2\/1994, ro\u010d. XX, s. 247<\/li>\n
      5. Napr\u00edklad prv\u00fd album Franka Zappu LP Freak Out! The Mothers of Invention z roku 1966 k\u00fapil zn\u00e1my slovensk\u00fd gitarista na burze LP v Bratislave za\u010diatkom 80. rokov.<\/li>\n
      6. \u201eNa BL \u00b483 sme priv\u00edtali aj jednu z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch osobnost\u00ed popul\u00e1rnej hudby \u0161es\u0165desiatych rokov \u2013 \u0161k\u00f3tskeho pesni\u010dk\u00e1ra Donovana. Philipe Leitch Donovan, ktor\u00fd sa stal dobov\u00fdm tlmo\u010dn\u00edkom n\u00e1zorov mladej gener\u00e1cie, spievaj\u00fac o\u00a0jej snoch, t\u00fa\u017ebach i\u00a0sklamaniach, dnes u\u017e patr\u00ed k\u00a0legend\u00e1rnym postav\u00e1m na sc\u00e9ne svetovej popul\u00e1rnej hudby.\u201c BS: L\u00fdrov\u00e9 p\u00f3dium. In: Telev\u00edzia 16.1.1984, Bratislava, \u201eDonovan si zatia\u013e s\u00a0gitarou vymie\u0148al v\u00a0\u0161atni hudobn\u00e9 n\u00e1zory s\u00a0Petrom Kalandrom a\u00a0sm\u00fatil nad prem\u00e1rnen\u00fdm v\u010deraj\u0161\u00edm ve\u010derom. Potom spolu sad\u00e1me do auta \u2013 v\u00a0Trabante sa ur\u010dite e\u0161te neviezol \u2013 a\u00a0privod\u00edme \u0161ok fan\u00fa\u0161ikom pred hotelom Bratislava…\u201c Snopko, Ladislav: Donovan v\u00a0Bratislave. In: Popul\u00e1r \u010d. 9, 1983, s. 11-14<\/li>\n
      7. Vejvoda, Ji\u0159\u00ed: N\u00e1rok na rock. 25 vyznan\u00ed \u010deskoslovensk\u00fdch rockov\u00fdch hviezd. Smena, Bratislava 1989, s. 21<\/li>\n
      8. Tesa\u0159, Milan: El\u00e1n. Rock na \u017eivot a\u00a0na smr\u0165. Hist\u00f3ria jednej legendy. Champagne avantgarde, Bratislava 1992, s. 13<\/li>\n
      9. Wasserberger, Igor: V\u00a0Traditional Clube. Rozhovor probl\u00e9moch tradi\u010dn\u00e9ho d\u017eezu. Hudba \u2013 spev \u2013 tanec 1963, \u010d. 3<\/li>\n
      10. \u201eJulie Driscoll so skupinou Brian Auger and the Trinity z\u00a0Ve\u013ekej Brit\u00e1nie vie vraj predv\u00edda\u0165 vkus a\u00a0m\u00f3du zajtraj\u0161ka. V\u00a0Cannes na Midem publikum i\u00a0odborn\u00edci boli za i\u00a0proti. Dnes uvid\u00edme, ako zap\u00f4sob\u00ed na na\u0161e publikum.\u201c Dnes ouvert\u00fara Bratislavskej l\u00fdry. In: Smena 13.VI.1968, Bratislava, s. 1, \u201eA\u00a0Julie Driscollov\u00e1 a\u00a0jej\u00ed doprovodn\u00ed skupina zaz\u00e1\u0159ily v\u00a0Bratislav\u011b opravdu neoby\u010dejn\u011b intenz\u00edvn\u011b. … vzdor jak\u00e9si vybi\u010dovan\u00e9 nervnosti t\u00e9to hudby, pat\u0159\u00ed projev anglick\u00fdch host\u016f k\u00a0z\u00e1\u017eitk\u016fm, na kter\u00e9 se nezapom\u00edn\u00e1.\u201c Dlouh\u00e1, Nina: Strhuj\u00edc\u00ed Angli\u010dan\u00e9. In: Ve\u010dern\u00ed Praha, 14.VI. 1968<\/li>\n
      11. Jur\u00edk, Marian: In: Smena 19.VI.1968. Situ\u00e1cia v\u00a0informovanosti sa skuto\u010dne men\u00ed za\u010diatkom 80. rokov. Sved\u010d\u00ed o\u00a0tom aj erudovan\u00fd \u010dl\u00e1nok o\u00a0Cliffovi Richardovi v\u00a0\u010dasopise Popul\u00e1r. \u2013s-: Piesne so z\u00e1rukou kvality. In: Popul\u00e1r \u010d. 10, ro\u010d. XVI, 1984<\/li>\n
      12. In: Ve\u010dern\u00edk 12.VI.1968, In: Lidov\u00e1 demokracie 13.VI. 1968, Praha<\/li>\n
      13. In: Sme 24.10.1996, ro\u010d. 4 a\u00a049, \u010d. 230, s. 13-16<\/li>\n
      14. Ke\u010f sa skupina El\u00e1n dostala roku 1976 do amsterdamsk\u00e9ho hotelu American Inn na dni \u010deskej kuchyne, po\u010das 10 dn\u00ed vyst\u00fapenia ich zaregistrovala britsk\u00e1 firma EMI, z ktorej agentka pri\u0161la za hudobn\u00edkmi a pon\u00fakla im \u201eaudien\u010dn\u00e9 sn\u00edmky\u201c na nahr\u00e1vanie vo Viedni. Pre nedostatok pochopenia, ako funguje hudobn\u00fd \u017eivot v kontrolovanom kult\u00farno-politickom prostred\u00ed v komunistickej krajine, neumo\u017e\u0148uj\u00facej slobodn\u00fd pohyb umelcov po svete (musel by\u0165 centr\u00e1lne riaden\u00fd a viazan\u00fd na presn\u00fd po\u010det dn\u00ed pobytu v zahrani\u010d\u00ed), v\u00e4zba na monopoln\u00fa dom\u00e1cu agent\u00faru Slovkoncert, k spolupr\u00e1ci nedo\u0161lo. In: Tesa\u0159, Milan: El\u00e1n. Rock na \u017eivot a\u00a0na smr\u0165. Hist\u00f3ria jednej legendy. Champagne avantgarde, Bratislava 1992, s. 8<\/li>\n
      15. In: Milan Tesa\u0159: El\u00e1n. Rock na \u017eivot a\u00a0na smr\u0165. Hist\u00f3ria jednej legendy. Champagne avantgarde, Bratislava 1992, s. 5<\/li>\n
      16. interview so Stanislavom Zibalom, z\u00e1kladn\u00e9 inform\u00e1cie publikovan\u00e9 v\u00a0\u0161t\u00fadii Yvetty Kajanovej: Nov\u00e1 duchovn\u00e1 piese\u0148 na Slovensku. In: Musicologica Slovaca et Europea X-XXI, Slovensk\u00e1 liturgick\u00e1 hudba na nov\u00fdch cest\u00e1ch, \u00dastav Hudobnej vedy SAV, Bratislava 2000, s. 149-176<\/li>\n
      17. \u201e\u0160koda, \u017ee v\u00fdborn\u00e1 Ferm\u00e1ta nemohla pre poruchu na aparat\u00fare realizova\u0165 svoj koncert. Zauj\u00edmav\u00e1 bola konfront\u00e1cia skupiny Puhdys a\u00a0Reform z\u00a0NDR s\u00a0ma\u010farsk\u00fdmi Piramis. Hostia z\u00a0Ma\u010farska boli v\u00a0sp\u00f4sobe prezent\u00e1cie a\u00a0najm\u00e4 v\u00a0hudobnom predveden\u00ed najpopul\u00e1rnej\u0161ieho dne\u0161n\u00e9ho rockov\u00e9ho smeru \u2013 novej vlny omnoho pestrej\u0161\u00ed a\u00a0hravej\u0161\u00ed ako jednoduch\u00fdmi a\u00a0priamo\u010diarymi \u201eshow fintami\u201c sa prezentuj\u00faci hudobn\u00edci z\u00a0NDR.\u201c lad: Festival s\u00a0nov\u00fdmi amb\u00edciami. Druh\u00e1 \u010das\u0165 \u00favah o\u00a0tohtoro\u010dnej Bratislavskej l\u00fdre. In: Ve\u010dern\u00edk 26.V.1981, \u201ePiramis \u2013 hraj\u00fa skvele. Profesion\u00e1lne, adekv\u00e1tne \u00fanave z\u00a0\u010dakania, ale poctivo. Hala u\u017e na mnoh\u00fdch miestach z\u00edva pr\u00e1zdnotou, av\u0161ak t\u00ed, \u010do zostali, nad\u0161ene aplauduj\u00fa…\u201c M\u00fcller, Richard: Bratislavsk\u00e1 l\u00fdra 1981. In: Popul\u00e1r \u010d.11, 1981, ro\u010d. XIII, s. 14<\/li>\n
      18. \u201eDraze Zaplacen\u00fd p\u0159ehmat \u2013 tak charakterizoval autor refer\u00e1tu o\u00a0BL 82 vystoupen\u00ed Amandy Learov\u00e9 v\u00a0\u010dasopise Melodie und Rhythmus, sou\u010dasn\u011b v\u0161ak pouk\u00e1zal na v\u0161estrannost na\u0161\u00ed z\u00e1bavn\u00e9 hudby, kter\u00e1 by mohla obohatit programy v\u00a0NDR.\u201c In: Melodie 1982, \u010d. 11, \u201eAnglick\u00e1 fotomodelka a\u00a0spev\u00e1\u010dka \u2013 toto poradie uv\u00e1dzame preto, lebo jej vyst\u00fapenie bolo v\u00e4\u010d\u0161\u00edm z\u00e1\u017eitkom pre o\u010di ako pre u\u0161i \u2013 Amanda Learov\u00e1 \u2013 predviedla so svojou skupinou vynikaj\u00facu uk\u00e1\u017eku s\u00fa\u010dasn\u00e9ho svetov\u00e9ho show. Jej program obsahoval v\u0161etky hlavn\u00e9 body, ktor\u00fdmi sa div\u00e1k t\u00fa\u017eiaci po z\u00e1bave tak r\u00e1d odd\u00e1va. Choreografia baletn\u00e9ho sprievodu, hudba, bohat\u00fd spev\u00e1\u010dkin \u0161atn\u00edk, le\u017e\u00e9rny dojem z\u00a0prec\u00edzne nacvi\u010den\u00e9ho programu. … A\u00a0spev? Ten m\u00f4\u017eeme pokojne bra\u0165 ako doplnok. Samozrejme, mohol by\u0165 lep\u0161\u00ed a\u00a0intona\u010dne z\u00e1\u017eivnej\u0161\u00ed. Mo\u017eno nabud\u00face…\u201c MTZ: Pr\u00ednos pre cel\u00fa popul\u00e1rnu hudbu. In: Ve\u010dern\u00edk 31.V.1982<\/li>\n
      19. Pongr\u00e1cz, Mikul\u00e1\u0161: Hudobno-z\u00e1bavn\u00e9 s\u00fabory a\u00a0spolo\u010densk\u00fd tanec v\u00a0Bratislave 1900-1945. In: Hudobn\u00fd \u017eivot 1979, \u010d. 15, 16, 17, 18<\/li>\n
      20. Adamkovi\u010d, Milo: Chick Corea a Keith Jarrett, osobnosti klav\u00edrneho umenia modern\u00e9ho jazzu. Diplomov\u00e1 pr\u00e1ca, Bratislava 2004, dokladom ran\u00e9ho vplyvu Coreu a Jarretta na Gabriela Jon\u00e1\u0161a s\u00fa prv\u00e9 nahr\u00e1vky SP Gabriel Jon\u00e1\u0161, Panton, Mini Jazz Club, 1977, LP Impressions, Opus 1978<\/li>\n
      21. sprievodn\u00fd text na CD \u201eMonk\u00b4s Tatra Dream\u201c, MF-SJS 1999; osobn\u00e9 interview s autorkou roku 1998<\/li>\n
      22. \u201eNa cel\u00e9m sv\u011bt\u011b \u017eij\u00ed lid\u00e9, kte\u0159\u00ed bojuj\u00ed za \u017eivot bez n\u00e1sil\u00ed. … Podstatou boje za m\u00edr nen\u00ed jen to, \u017ee se z\u0159ekneme zbran\u00ed, ale i\u00a0to, \u017ee hled\u00e1me nov\u00e9 cesty k\u00a0\u0159e\u0161en\u00ed nejen medzin\u00e1rodn\u00edch, ale i\u00a0vnit\u0159n\u00edch probl\u00e9m\u016f.\u201c Vrbov\u00e1, Marie: V\u00a0Bratislav\u011b na Ly\u0159e. \u010cry\u0159iadvacetilet\u00e1. In: Sedmi\u010dka 11.VIII.1989, s. 8, Praha, \u201eZa komorn\u00edho doprovodu (kl\u00e1vesy, elektrick\u00e1 kytara) p\u0159ednesla americk\u00e1 interpretka (Joan Baez) nejprve \u010dty\u0159i skladby sv\u00e9ho reperto\u00e1ru, v\u00a0nich\u017e nebylo mo\u017en\u00e9 p\u0159eslechnout jej\u00ed st\u00e1le mlad\u00fd, pr\u016fzra\u010dn\u00fd hlas, potom s\u00a0pomoc\u00ed sluch\u00e1tek na u\u0161\u00edch pozdravila v\u00a0\u0159e\u010di hostitelsk\u00e9 zem\u011b Chartu 77, Nez\u00e1visl\u00e9 m\u00edrov\u00e9 sdru\u017een\u00ed, v\u00a0s\u00e1le p\u0159\u00edtomn\u00e9ho V\u00e1clava Havla; na p\u00f3dium pozvala p\u0159edem neohl\u00e1\u0161en\u00e9ho bratislavsk\u00e9ho folkov\u00e9ho zp\u011bv\u00e1ka Ivana Hoffmana, jeho\u017e p\u00edsni\u010dka m\u00ed\u0159ila daleko za hranice festivalov\u00e9 dramaturgie (po sta\u017een\u00ed zvuku z\u00a0jevi\u0161t\u011b ode\u0161el), a\u00a0v\u00a0nep\u0159\u00edli\u0161 festivalov\u00e9 atmosf\u00e9\u0159e koncert po n\u011bkolika p\u0159edev\u0161\u00edm p\u0159evzat\u00fdch melodi\u00edch ukon\u010dila. Hudebn\u00ed hody … se nekonaly. Z\u00a0pl\u00e1novan\u00e9 tiskovky po koncert\u011b a\u00a0n\u00e1sleduj\u00edc\u00ed den dramaturg festivalu Peter Lipa komentoval vystoupen\u00ed Joan Baez slovy: \u201e…Od sv\u00e9ho p\u0159\u00edjezdu do Bratislavy s\u00a0n\u00e1mi prakticky nekomunikovala. Nebyli jsme pro n\u00ed partnery. Za vrcholn\u011b neprofesion\u00e1ln\u00ed pova\u017euji, \u017ee si pozvala na jevist\u011b n\u011bkoho, jeho\u017e reperto\u00e1r ani neznala. Sv\u00fdm chov\u00e1n\u00edm udivila nejen n\u00e1s, ale p\u0159ekvapila i\u00a0sv\u00e9ho americk\u00e9ho a\u00a0ma\u010farsk\u00e9ho mana\u017eera, s\u00a0n\u00edm\u017e jsme vystupov\u00e1n\u00ed za\u0159izovali. … Bratislavsk\u00e1 lyra je hudebn\u00ed ud\u00e1lost, a\u00a0proto jsem o\u010dek\u00e1val kvalitn\u00ed koncert. Bohu\u017eel jsem se nedo\u010dkal.\u201c Skalka, Milo\u0161: Lyra v\u00a0roce jedna. In: Kv\u011bty 13.VII.1989, s. 47<\/li>\n
      23. L\u00e1bska, Yvetta: L\u00fdrov\u00e1 predohra Stevieho Wondera. In: Liter\u00e1rny t\u00fd\u017edenn\u00edk \u010d. 25, 1989, s. 13<\/li>\n
      24. Gitarista Slash bol \u00fa\u010dastn\u00edkom festivalu Rock \u2013 Pop, ktor\u00fd nahradil\u00a0p\u00f4vodn\u00fa Bratislavsk\u00fa l\u00fdru spolu s\u00a0telev\u00edznou s\u00fa\u0165a\u017eou videoklipov. In: Sme 17.V.1995, Denn\u00ed Telegraf 1.VI.1995<\/li>\n<\/ol>\n

        <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

        Publikovan\u00e9 In : Yvetta Kajanov\u00e1 \u2013 Slovensk\u00e1 hudba 2004, ro\u010d. XXX, \u010d. 4, s. 560 – 573 Vplyv koncertn\u00fdch importovan\u00fdch … More Vplyv koncertn\u00fdch importovan\u00fdch podujat\u00ed na formovanie slovenskej popul\u00e1rnej hudby…<\/span> →<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[5],"tags":[],"class_list":["post-382","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-musicology"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/382","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=382"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/382\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":383,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/382\/revisions\/383"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=382"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=382"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/kajanova.zrak.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=382"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}