Rozhovory s Iljom. VSSS, Bratislava 1997, 139 s., ISBN 80-88735-59-9.

Monografia o slovenskom skladateľovi, Iljovi Zeljenkovi (1932 – 2007), je autentickým rozprávaním skladateľa o jeho detstve, živote, tvorbe, hudbe a umení. Ilja Zeljenka je predstaviteľom strednej generácie slovenských skladateľov, ktorí vstupovali do hudobného života v 60. rokoch na poli experimentálnej hudby a avantgardy. Jeho prvé pokusy o elektroakustické kompozície boli spojené s presadzovaním modernistickej estetiky Novej hudby a progresívnych kompozičných techník. Ilja Zeljenka ich rozvíjal v oblasti metrorytmiky, sonoristiky, aleatoriky a racionálnej organizácie tónu. V 70. rokoch bola jeho hudba zakázaná kvôli jeho angažovaniu sa v politickom dianí v období Pražskej jari 1968 a jeho inklinácii k Západnej Novej hudbe. V druhej polovici 80. rokov ho spoločnosť znovu objavila a Iljovi Zeljenkovi prinieslo toto obdobie úspešné spoločenské a umelecké uznanie.

„Rozhovory s Iljom sú divadlom jedného herca – ale nie bez režiséra! Yvetta Kajanová je režisérka poučená, umná a nevtieravá…“

Ján Beňo (Fenomén Ilja), In: Slovenské pohľady 1998, roč. 4+114, č.6, s. 128.

Slovník slovenského jazzu. Bratislava : NHC 1999. 155 s., ISBN 80-88884-12-8.

The Book of Slovak Jazz. Bratislava : Music Centre, 2000, 93 p., ISBN 80-88884-22-5.

Dejiny slovenského jazzu sú pozoruhodné a hýria množstvom významných udalostí od roku 1934 až do roku 1999, kedy bola práca na tejto monografii ukončená. Podmienky pre vývoj slovenského jazzu sa zlepšovali najmä v druhej polovici 20. storočia. Nové platformy prezentácie pre slovenských jazzmenov v podobe festivalov, klubov, spolkov, inštitúcií, sa objavili v 80. rokoch, kedy možno hovoriť o tom, že slovenský jazz zahrňuje niekoľko generácií jazzmenov. Slovník slovenského jazzu a jeho anglická mutácia The Book of Slovak Jazz poskytuje nový pohľad na jazzovú scénu tohto obdobia. Pokým slovenská verzia knižky ide viac do hĺbky z historického hľadiska, anglická verzia širšie dokumentuje skôr aktuálny stav jazzu a jazzrocku posledného obdobia konca 20. storočia. Obe publikácie poukazujú na kariéru, vývoj a históriu takých osobností a skupín ako napríklad Ladislav Gerhardt Quartet, Bratislava Hot Serenaders, Adriena Bartošová and Scat, Peter Breiner, Peter Lipa, Jozef “Dodo” Šošoka, Matúš Jakabčic, Juraj Bartoš, Mikuláš Škuta… V úvodnej štúdii je načrtnutý historický vývoj niekoľkých generácií slovenského jazzu na pozadí spoločenských a politických zmien.

„…musím přivítat, že vznikla rozsířená a aktualizovaná podoba mapování slovenské scény. … Slovník slovenského jazzu je kniha, která české scéně chybí, nepochybuji o tom, že práce prověří její potřebnost a už nyní je nepostradatelnou pro každého, kdo chce mít přehled o slovenské jazzové scéně.“

Igor Wasserberger In: Opus musicum č.6/1999, roč. 31, s. 51-52.

„ Yvetta Kajanová na poli jazzovej publicistiky, reflexie i na poli organizačnom vykonala mnoho záslužnej práce a preto nečudo, že práve ju nachádzame ako autorku a jednu zo zostavovateľov publikácie… je veľmi prezieravo erudovanou štúdiou Kajanovej o histórii slovenského jazzu…“

Slavomír Krekovič, In: Hudobný život č.7-8/2000, s. 65.

„It should be noted that the author of The Book of Slovak Jazz, Yvetta Kajanová, and those that worked to get it published, were presumably making do with scant money and resources. … Like the underappreciated jazz community they document, they appear to be trying their best.“

[„Je nutné poznamenať, že autorka The Book of Slovak Jazz, Yvetta Kajanová, a tí, ktorí sa podieľali na publikovaní, podľa všetkého pracovali s obmedzeným rozpočtom. …Ako nedocenená jazzová komunita ukazujú, že urobili všetko, čo bolo v ich silách.“]

Matthew J. Reynolds, In: Slovak Spectator, č. 5, roč. 7, 2001, s. 1-2.

Kapitoly o jazze a rocku. Bratislava – Ružomberok : Epos 2003, 62 s., ISBN 80-88977-67-3

Autorka v práci skúma štruktúru, artikuláciu a rytmus v jazze a rocku. Význam štruktúry a artikulácie v jednotlivých štýloch vytvára odlišnosti hudobného myslenia v modernej populárnej hudbe, jazze a rocku od artificiálnej hudby. Pojem štruktúra je aplikovaný v hudbe na príklade takých komponentov ako element, detail, model, pattern, konštrukcia a takých vzťahoch voči nim ako napríklad funkcia, súvzťažnosť, podobnosť, príbuznosť. Cieľom modernej populárnej hudby nie je rozvíjať štruktúru, ale pracovať s artikuláciami, ktoré vznikajú pri modifikácii hudobného materiálu v rytme, tempe, melódii, témbre počas interpretácie priamo na pódiu. Artikulácie sú rôzne odchýlky od obvyklého spôsobu hry na hudobnom nástroji alebo počas spevu – glissandá, vibráto, ozdoby, blue notes, rytmické nuansy, tvorba tónu, sound; patria k nim aj zvukové efekty ako napríklad spätná väzba, echo a priestorové modifikácie zvuku. Zmeny v artikuláciách, ktoré má autorka na mysli, sú prezentované na príkladoch z oblasti jazzu – Louis Armstrong, Ella Fitzgerald, Miles Davis, ale aj rocku – Elvis Presley, Jimi Hendrix, Yngwie Malmsteen. Ak sledujeme vývoj európskej artificiálnej hudby, je zameraná na tvorbu originálnych hudobných štruktúr. Bipolárny vzťah šruktúra – artikulácia je tu charakterizovaný skôr cez rôzne frázy, posuny a vzájomné vplyvy interpretačných praktík. Moderná populárna hudba naopak zdôrazňuje výraz, emóciu a afekt. Európska hudba je zameraná na vyššie formy hudobného myslenia. Predstavitelia modernej populárnej hudby rezignovali na takýto typ kreativity a sústredili sa na afekt v hudbe. Pokým estetický zážitok je typický pre európsku hudbu, moderná populárna hudba zvyčajne využíva účinky extázy, hystérie, šoku, syntestézie, kinestézie a citu obdivu voči inštrumetálnej virtuozite. Autorka sa pokúša v záverečných konštatovaniach charakterizovať hudobné myslenie jazzu a rocku. Za typické znaky jazzu a rocku pokladá prácu s hotovými schémami, rytmickými patternami, obvyklými často až manieristickými postupmi v melódii, harmónii, inštrumentácii. Repetitívnosť témy v harmonických schémach jazzu, alebo repetitívnosť rytmických patternov smeruje k prevládaniu jednoduchosti hudobnej produkcie v čase a priestore. Jednoduchosť sa prejavuje v redukcii hudobnej štruktúry a hudobnej formy, zvýrazňovaniu artikulácií, preferencii zvukovosti a tvorby tónu, k dominancii soundu, farebnosti inštrumentácie a dynamizmu – vnútorného drivu hudby pomocou rytmických patternov, motorických rytmov, ale aj ďalších metrických a časových zmien. Výskum jazzu, rocku a pop music sa tak presúva najmä do oblasti kreovania rytmu a rytmických patternov.

Postmoderna v hudbe. Minimal, rock, pop, jazz. Bratislava : VUK 2010, 200 s., ISBN 978-80-223-2802-9.

Jazzová estetika môže byť označovaná ako modernistická a postmodernistická. Rocková hudba má prevládajúce postmodernistické črty, modernistické znaky sa objavujú zriedkavejšie, najmä pokiaľ ide o dominanciu racionality v štruktúre. Napriek tomu však možno vystopovať v hudobnom myslení jazzových a rockových hudobníkov v jednotlivých štýloch znaky oboch typov estetík. K estetike postmoderny patria dekontextualizácia, pluralizmus štýlov, strata entity a centra, použitie citátov, alúzie, irónie, paródie, koláže, montáže, apropriácie… Autorka analyzuje históriu jazzu a rocku, ukazuje, ako hudobníci využívajú modernistické a postmodernistické prvky v ich tvorbe. Muzikológia obvykle riešila problém vzťahu „vysokého“ a „nízkeho“ vyhľadávaním sociálnych funkcií hudby, hľadaním estetických hodnôt v kategóriách artificiálnej a nonartificiálnej hudby. V rôznych historických obdobiach, odlišných častiach sveta nadobúdajú označenia „vysoké“ a „ nízke“ umenie celkom odlišné druhy a žánre hudby. V súčasnosti je hudba diferencovaná do takej miery, že je ťažké definitívne určiť, ktoré druhy hudby predstavujú „nízke“ a ktoré „vysoké“ umenie. Autorka tejto knihy poukazuje na postmodernistické črty hudby na príkladoch takých jazzových a rockových hudobníkov ako Wynton Marsalis, Kurt Elling, Diana Krall, Wayne Shorter, Lester Bowie, Yngwie Malmsteen, Diamanda Galás, Dead Kennedys… Pokúša sa vystopovať začiatky postmodernistickej estetiky v jazze a v rocku vo všeobecnosti, snaží sa popísať postmodernistickú estetiku v americkej minimal music. Poukazuje na postmodernizmus v slovenskej pop music, jazze a rocku. Mladá generácia slovenských skladateľov pestovala nové postmodernistické smery v ich tvorbe so zameriavaním sa na minimal music, novú jednoduchosť, retro-štýly, happeningy, ale aj na experimenty v live electronic, na avantgardné a experimentálne prvky začiatkom 80. rokov 20. storočia. Autorka analyzuje hudobnú reč takých skladateľov ako Martin Burlas, Daniel Matej, Marek Piaček, Peter Zagar, Peter Martinček, Alexander Mihalič, Robert Rudolf.

“…je nutné konstatovat, že sama publikace Yvetty Kajanové je svým spůsobem postmoderní. Snaží se reflektovat pluralitu žánrů, přístupů I hodnot, které zmítají neklidnou oblastí moderní populární hudby. Úkol, který představuje tato publikace je velice nesnadný už jen proto, že hranice takového tématu jsou velmi nezřetelné.”

Martin Flašar, in: Opus musicum (Brno, Česká republika), č. 5, 2010, roč. 42, s. 104.

Gospel Music na Slovensku. Bratislava : CoolArt – Lux 2009, 256 s., 18 fotografií, 86 notových príkladov, ISBN: 978-80-969080-4-2.

Duchovná hudba prezentuje hudobnú kultúru od počiatkov vývoja gregoriánskeho až do súčasnosti. Gospel music je jej novým žánrom v 20. a 21. storočí. V priebehu stáročí spolu súperili sakrálne a profánne prejavy v hudbe, náboženské a svetské motívy sa miešali v hudobných kompozíciách, ale aj interpretácii. Pokým niektoré prvky môžu v koncertnej hudbe pôsobiť sakrálne, naopak, v liturgickej hudbe, ovplyvnenej populárnou hudbou, môžu byť vnímané ako znesväcujúce pre rytmický a tanečný charakter. V gospel music prebiehali rôzne zmeny v priebehu histórie, menil sa žáner, ale aj obsahové i významové konotáty. Žáner „gospel music“ je v súčasnosti naplnený novými štýlovými podskupinami. Základné znaky sú konštantné – duchovné posolstvo a jazyk mladých ľudí (texty, hovorový štýl), aktuálne módne a moderné hudobno výrazové prostriedky (rytmus, improvizácia a tvorba tónu). Gospel music má svoje subkategórie. Pod súčasnou kresťanskou hudbou rozumieme koncertnú produkciu gospelových skupín, v súvislosti s ktorou sa používajú pojmy sacropop a gospel music. Pod Novou duchovnou piesňou rozumieme tvorbu piesní pre liturgickú potrebu v rámci bohoslužieb, teda smerovanie k hudobnému dielu a tvorbe repertoáru. V knihe Gospel music na Slovensku autorka hovorí o “chválach” – praise and worship na Slovensku a v strednej Európe, porovnáva gregoriánsky chorál so spevmi “chvál” a spevmi z Taizé, analyzuje súčasnú podobu kresťanskej hudby, spomína vplyv spoločnosti na tvorbu gospel music. Averzia voči gospel music je často spôsobená brutálnou autoritou, ktorá nerešpektuje slobodu osobného rozhodovania jednotlivca, popieranie akýchkoľvek spirituálnych hodnôt je často jej sprievodným javom.

“The reflections and synthetic conclusions of the theme gospel music and its implementations in European spiritual music as well as original authentic production are indicative of Kajanová´s high degree of expertise in her study of this musical and cultural trend. … In sum, this book is a valuable contribution to the field, integrating the historical, sociological and aesthetic parameters of Contemporary Christian Music.”

[„Reflexia a syntetické závery témy gospel music a jej implementácia do európskej duchovnej hudby, rovnako ako autentická tvorba svedčia o vysokej odbornosti Yvetty Kajanovej a v jej štúdiu hudobných a kultúrnych trendov. … Uzatvárajúc, táto kniha je hodnotným príspevkom do oblasti integrovaných historických, sociologických a estetických aspektov súčasnej kresťanskej hudby.“]

Rastislav Podpera, in: Jazz Research News (Graz, Rakúsko), č. 34, 2010, s. 1651.

K dejinám jazzu. Bratislava : CoolArt 2010, 112 s., ISBN: 978-80-969080-5-9.

Kniha dokumentuje vývoj jazzových štýlov od charakteristických prejavov v africkej ľudovej hudbe, afro-americkej ľudovej hudbe, ragtime, new orleánskom a chicagskom jazze, swingu, bebope, cool jazze, west coast jazze, progressive jazze, hard bope, soul jazze, free jazze, jazzrockovom období v rokoch 1966 – 1983, vo fusion music v rokoch 1983 – 1991, v postbope a v polyštýlovom prístupe v rokoch 1983 – 1991, v popjazze, acid jazze a nujazze po roku 1991. Autorka podrobne analyzuje vývoj rytmických patternov v jednotlivých štýloch na viac ako 150 notových príkladoch takých osobností ako Scott Joplin, Buddy Bolden, King Oliver, James Johnson, Jelly Roll Morton, Original Dixieland Jazz Band, Louis Armstrong, Bix Beiderbecke, Sidney Bechet, Bessie Smith, Fletcher Henderson, Count Basie, Duke Ellington, Ella Fitzgerald, Woody Herman, Benny Goodman, Charlie Barnet, Leroy Holmes, Buddy Rich, Harry James, Lionel Hampton, Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Thelonius Monk, Miles Davis, Modern Jazz Quartet, Stan Getz, Dave Brubeck Quartet, Chico Hamilton Quintet, Jimmy Giuffre Trio Stan Kenton, John Coltrane, Sonny Rollins, Freddie Hubbard, Art Farmer, Benny Golson, Donald Byrd, Charlie Mingus, Ray Charles, Ornette Coleman, Cecil Taylor, Archie Shepp, Eric Dolphy, Family of Percussion and Archie Shepp, Don Cherry, Weather Report, Chick Corea, Billy Cobham, Oregon, Michael Brecker, Oregon, Spyro Gyra, Herbie Hancock, John Abercrombie, Steps Ahead, Flora Purim and Airto Moreira, Keith Jarrett, Wynton Marsalis, Randy Brecker… Hovorí o rôznych typoch improvizácie v jazze vo vzťahu ka aranžmánu a kompozície.

K dejinám rocku. Bratislava : CoolArt 2010, 128 s., ISBN: 978-80-969080-6-6.

Monografia má rovnakú koncepciu ako kniha K dejinám jazzu a predstavuje tak vhodnú komparáciu s dejinami jazzu. Obe tvoria zaujímavý a ucelený príspevok k dejinám jazzu a rocku, pre študentov je to ideálny kompletný set pre získavanie poznatkov. K dejinám rocku poukazuje na vývoj rockovej hudby od rock and rollu, cez prvé obdobie hard rocku v rokoch 1960 – 1967, druhé obdobie hard rocku v rokoch 1967 – 1979, experimentálny – alternatívny rock, progresívny rock, elektronický rock, punk rock, novú vlnu, heavy metal, hard core, speed metal, thrash metal, death metal, black metal, grind core, polyštýlovosť inštrumentálneho rocku. Zmeny a nástupy nových štýlov sú prezentované prostredníctvom rytmických patternov a ich anlýz na príklade takých osobností a skupín ako napríklad Bill Haley and Comets, Chuck Berry, Jerry Lee Lewis, Johnny Hallyday, Beatles, Yardbirds, Eric Clapton, John Mayall, Rolling Stones, Kinks, Animals, Alice Cooper, Velvet Underground, Frank Zappa, Led Zeppelin, Deep Purple, Who, art rock – Pink Floyd, Yes, Emerson, Lake and Palmer, Queen, Jean Michel Jarré, Jon Anderson and Vangelis, Kraftwerk, Sex Pistols, Ramones, Slaughter and the Dogs, Buzzcocks, The Unwanted, The Damned, Elvis Costello, Talking Heads, Blondie, Nick Cave, The Mission, Sisters of Mercy, The Cure, Diamanda Galás, Dead Can Dance, Lacrimosa, Sade, Enya, Steve Vai, Joe Satriani, Black Sabath, Metallica, Iron Maden, AC/DC, Dead Kennedys, Sonic Youth, Exploited, Ramones, Beastie Boys, Body Count, Sonic Youth, Exploited, Dead Kennedys, Napalm Death, Ramones, Metalicca, Napalm Death, U2… Záverečná kapitola poukazuje na rôzne typy improvizácie, používané v rockovej hudbe v jednotlivých štýloch.